Slovenčina v online médiách: Medzi kultivovaným prejavom a rýchlosťou doby

V dnešnej digitálnej ére, kde sa informácie šíria bleskovou rýchlosťou, sa čoraz častejšie vynára otázka o kvalite a úrovni slovenského jazyka v online priestore. Na túto, ako aj mnoho ďalších otázok nám odpovedala známa jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová, ktorá sa dlhé roky venuje výskumu spisovnej slovenčiny. Jej postrehy nám pomáhajú pochopiť súčasný stav a výzvy, ktorým naša materčina čelí v online médiách.

Rastúci záujem o slovenčinu a jeho dvojsečnosť

Ako je na tom u ľudí záujem o slovenčinu v súčasnosti? „Môžem konštatovať, že rastie, čo je na jednej strane skvelé, lebo je zrejmé, že ľudia sa chcú vyjadrovať spisovne, chcú mať kultivovaný prejav a zaujímajú sa o fungovanie jazyka,“ uvádza PhDr. Sibyla Mislovičová. Tento rastúci záujem je pozitívnym signálom, ktorý naznačuje, že slovenská verejnosť si uvedomuje dôležitosť správneho a kultivovaného vyjadrovania. Ľudia chcú komunikovať efektívne a s dôrazom na jazykovú správnosť.

Na druhej strane, tento trend môže poukazovať aj na menej potešujúci fakt: „nemajú dostatočné základy používania slovenčiny zo školy, najmä ak sa pýtajú na elementárne javy a nerozumejú informáciám vo výkladových slovníkoch,“ dodáva jazykovedkyňa. To naznačuje potenciálnu medzeru vo vzdelávacom systéme alebo nedostatočné osvojenie si základných jazykových pravidiel počas školských rokov. Potreba neustáleho overovania si elementárnych javov naznačuje, že vedomosti by mohli byť hlbšie a istejšie.

Rozmanité jazykové výzvy súčasnosti

„Každému robí problém čosi iné. Niekto nemá ten správny cit na to, aby odhadol, v akej komunikačnej situácii je nejaké slovo vhodné, a používa nespisovné slová v oficiálnom prejave, iný má pochybnosti o správnosti gramatického tvaru daného výrazu, no a ďalší nedokáže zrozumiteľne sformulovať informáciu, ktorú potrebuje odovzdať…“ opisuje Sibyla Mislovičová komplexnosť jazykových problémov. Tieto problémy sa dotýkajú rôznych aspektov jazyka, od výberu vhodného slova v konkrétnej situácii, cez gramatické formy, až po schopnosť jasne a zrozumiteľne formulovať myšlienky.

„Problémom môže byť aj výslovnosť, ako aj nedostatočná slovná zásoba či nepoznanie významu slov atď.,“ dopĺňa. Tieto nedostatky môžu viesť k nedorozumeniam, nepochopeniu a celkovo k zníženiu kvality komunikácie. V kontexte online médií, kde je komunikácia často rýchla a stručná, sa tieto problémy ešte viac zvýrazňujú.

Internet ako výzva pre jazykovú kultúru

„Práve internet je miestom, kde môžeme často vidieť horšiu úroveň gramatiky. Najmä na fórach či v rôznych komentároch,“ konštatuje Sibyla Mislovičová. Internet, ako špecifické médium s rýchlou a často neformálnou komunikáciou, predstavuje pre jazykovú kultúru osobitnú výzvu. „Komunikácia v tomto priestore má rozličné podoby, ale najmä je rýchla. Preto sa stáva, že ‚niet času‘ na korekciu napísaného, čo nie je dobre, lebo pokiaľ ide napr. o blogy či komentáre, sú to texty určené pre verejnosť, to znamená, že sa ako pri každej oficiálnej komunikácii predpokladá aj vyžaduje istá vyššia úroveň jazykovej kultúry.“

Rýchlosť a akási anonymita online prostredia môžu viesť k zníženiu pozornosti venovanej jazykovej správnosti. Ľudia sa menej kontrolujú a častejšie si dovolia použiť nespisovné výrazy alebo gramaticky nesprávne formulácie. „Iná je situácia pri (viac-menej súkromnej) komunikácii na sociálnych sieťach, čo je vlastne forma písaného rozhovoru, a to - pre niektorých účastníkov - znamená, že si nedávajú pozor na to, ako píšu, ale ako to napísať čo najrýchlejšie.“ Tu sa hranica medzi písanou a hovorenou rečou stiera, čo môže viesť k väčšej tolerancii voči menej formálnym jazykovým prejavom.

„Ďalším momentom, ktorý trocha ovplyvňuje ‚nedbalosť‘ pri internetovej komunikácii, je dojem, že to, čo je na internete, nemá takú istú ‚vážnosť‘ ako to, čo je fixované na papieri.“ Táto percepcia môže spôsobovať, že používatelia internetu považujú jazykovú nedbalosť za menej problematickú ako v tradičných médiách.

Anglické výpožičky a ich prijatie v slovenčine

Jednou z najdiskutovanejších tém v súvislosti so súčasnou slovenčinou je vplyv anglických výpožičiek. „V niektorých odboroch, ako aj v marketingu, máme zaužívané slová, ktoré naša cieľová skupina pozná.“ Tieto výrazy sa často dostávajú do slovenčiny preto, že pre ne neexistuje presný domáci ekvivalent alebo ich preklad by bol príliš dlhý a nepraktický v rýchlej komunikácii.

„Niektoré anglické výrazy sa prirodzene dostávajú do slovnej zásoby slovenčiny, väčšinou prejdú procesom zdomácnenia a nájdu si tam svoje pevné miesto. Sú to slová, pre ktoré nemáme domáci ekvivalent (ak ide o pomenovanie nového predmetu alebo javu), prípadne ich preklad by vyžadoval viacslovné spojenie, čo je pri súčasnej zrýchlenej komunikácii nevýhodou.“

Príkladom úspešného zdomácnenia je slovo „lajk“ a jeho odvodeniny. „Napríklad slovo lajk a ďalšie odvodeniny ako lajkovať, lajkovaný atď. sa prispôsobili domácemu pravopisu a gramatike a sú zrozumiteľné pre všetkých, ktorí ‚holdujú‘ internetu.“

Sibyla Mislovičová však zdôrazňuje, že nie všetky cudzie prvky sa automaticky stanú súčasťou spisovného jazyka. „Nie všetky cudzie prvky sa automaticky dostanú do slovenskej slovnej zásoby, v rámci slangu sa však používať môžu.“

Odpovedajúc na otázku, či slovenský ekvivalent vždy znie zvláštne, uvádza: „Samozrejme, nie je to nič nemožné ani výnimočné. Dnes už napríklad nikto nepochybuje o opodstatnenosti či spisovnosti slov ako víkend, imidž, dizajn, softvér a pod.“ Tieto slová sa stali bežnou a prirodzenou súčasťou slovenského jazyka.

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV a jeho úloha

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV zohráva kľúčovú úlohu v ochrane a rozvoji slovenského jazyka. Jeho Jazyková poradňa poskytuje služby širokej verejnosti už desiatky rokov. „Počet listov od čias všeobecného rozšírenia elektronickej pošty enormne rastie.“

Otázky prichádzajú od rôznych skupín ľudí: „odborníci z rozličných vedných a komerčných odvetví, pracovníci štátnej správy, terminológovia, prekladatelia, redaktori, učitelia, študenti, ako aj široká verejnosť.“ Táto rôznorodosť svedčí o všeobecnom záujme o správne používanie slovenčiny.

Motivácia obrátiť sa na jazykovú poradňu je rôznorodá. „Prevažuje vlastná potreba, potreba prezentovať sa prejavom, mať všetko ‚správne‘. Prípadne overiť si svoje vedomosti o jazyku, tvrdenie pri spore s kolegami či kamarátmi. Neraz ide aj o uzatvorenie stávky, ktorá vyplynula z debaty o slovenčine.“ Častá otázka znie: „Ako to je správne?“

Ďalšou významnou skupinou sú tí, ktorí chcú upozorniť na nedostatky vo verejných prejavoch, najmä v médiách. „Od profesionálov totiž očakávajú, že budú používanie svojho pracovného nástroja - slovenského jazyka - zvládať na vyššej úrovni ako bežní ľudia, a ak to tak nie je, nepáči sa im to.“

Oblasti, ktorých sa týkajú otázky

Požiadavky na jazykové poradenstvo pokrývajú prakticky všetky sféry používania jazyka: „ortoepia (výslovnosť), ortografia (pravopis) cez morfológiu (tvaroslovie), syntax (skladba), slovotvorbu, štylistiku po dialektológiu (výskum nárečí), onomastiku (výskum vlastných mien), etymológiu (výskum pôvodu, prvotného významu a príbuznosti slov) a dejiny jazyka.“

Niektoré otázky sa môžu zdať jednoduché, iné sú komplexné a inšpirujúce aj pre samotných jazykovedcov. „Sú významným zdrojom na výskum dynamiky súčasného slovenského jazyka vo všetkých komunikačných sférach.“

Najčastejšie kritizované javy

„Najväčší balík sťažností sa týka - ako inak - slovnej zásoby.“ Používatelia jazyka často upozorňujú na nadmerné používanie anglicizmov, ktoré im sťažujú porozumenie. „Niektorí majú dokonca pocit, že slovenčine prestávajú rozumieť. Zdá sa im, že v oficiálnej komunikácii, teda najmä v médiách, sa anglické slová používajú aj vtedy, keď to nie je nevyhnutné.“

Príklady, ktoré uvádzajú, zahŕňajú nahradenie slov ako „správa“ slovom „message“, „rozpočet“ slovom „budget“ alebo „podpora“ slovom „support“. Hoci jazykovedci uznávajú prirodzenosť preberania slov, niektoré výpožičky sa zdajú nadbytočné, najmä v prejavoch určených širokej verejnosti.

Okrem cudzích slov sú kritizované aj nesprávne alebo nevhodné použitia domácich jazykových prostriedkov. Politici a moderátori často „sa ‚bavia‘ o niečom tragickom či smutnom (namiesto aby o tom diskutovali, rokovali, prípadne sa o tom rozprávali).“

Ďalším častým problémom je nesprávne použitie slovesa „vedieť“ namiesto „môcť“ (napr. „vieme sa stretnúť“ namiesto „môžeme sa stretnúť“). Priveľká frekvencia príslovky „strašne“ v kladných súvislostiach je tiež predmetom kritiky, rovnako ako nadužívanie nespisovných slov vo verejnej komunikácii.

Zaujímavé sú aj postrehy týkajúce sa „módnych“ tvarov a formulácií. Pozdrav „vidíme sa“ sa stal takmer univerzálnym, pričom tvar „uvidíme sa“ je menej častý. Podobne aj sloveso „sústrediť sa“ v budúcom čase v tvare „budeme sa sústrediť“ namiesto „sústredíme sa“ či „budeme sa sústreďovať“.

Chybné väzby ako „chápem tomu“ (namiesto „chápem to“) či nerešpektovanie pravidiel tvorenia podmieňovacieho spôsobu „keby viem“ (namiesto „keby som vedel“) tiež neunikajú pozornosti.

Najviac kritiky smeruje k vizuálnym a zvukovým médiám, pretože ich nedostatky sú najľahšie postrehnuteľné. Avšak ani písané texty, ako reklamné nápisy či príspevky na internete, neuniknú pozornosti verejnosti.

Online zdroje pre používateľov slovenčiny

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV poskytuje verejnosti prístup k množstvu informácií prostredníctvom svojej webovej stránky. „Dnes už netreba mať doma slovník v papierovej podobe (i keď ani to nie je na škodu), stačí hľadať odpoveď v spoľahlivých zdrojoch.“

Na stránke sú dostupné:

• Výkladové slovníky (staršie aj najnovšie)
• Synonymický slovník
• Slovník cudzích slov
• Pravopisné pravidlá
• Archív časopisov a vedecké publikácie

„Vo webovej jazykovej poradni, ktorá je databázou už zodpovedaných otázok, je k dispozícii vyše sedemtisíc odpovedí.“ Okrem toho je možné vyhľadávať v terminologických, onomastických či etymologických databázach a v korpusoch overovať používanie slovenčiny.

Napriek dostupnosti týchto zdrojov sa v jazykovej poradni objavuje množstvo otázok, ktoré by si pisatelia mohli vyriešiť sami. „Škoda, že dnes sa preferuje pohodlnejšia voľba - načo hľadať, keď to môže urobiť niekto za mňa.“ Tento trend je v súvislosti s nárastom počtu listov nepotešiteľný.

Záverečné postrehy

Napriek všetkým výzvam a problémom, ktoré súčasná slovenčina v online prostredí čelí, je potešiteľné, že Slovákov tento jazyk stále zaujíma. „Napriek všetkému, čo kvári dnešný svet, Slovákov slovenčina stále zaujíma.“ Verejnosť aktívne konfrontuje svoje jazykové vedomosti a pochybnosti s odborníkmi, čo je znakom pretrvávajúceho záujmu o kultivovaný jazykový prejav. „Čo viac by sme si mohli želať?“

PhDr. Sibyla MislovičováJazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, v. v.

tags: #sibyla #mislovicova #jazykove #okienko #napisat #otazku