Termín „sibyla“ v skutočnosti nepredstavuje vlastné meno, ale skôr označenie funkcie alebo titulu. V antickom Grécku sa takto označovali ženy, ktoré pod vplyvom bohov prednášali proroctvá. Tieto ženy sa často vyskytovali pri chrámových komplexoch a de facto fungovali ako médiá pre božstvá. Antickí autori potvrdzujú existenciu týchto veštkýň po celom Stredozemí. Najstaršie písomne zachytené prípady týchto prorockých žien siahajú až do 2. tisícročia pred Kristom v starovekom meste Mari. Ucelené písomné záznamy proroctiev však pochádzajú až z 5. storočia pred naším letopočtom.
Sibyliné orákulá: Zbierka proroctiev naprieč kultúrami
Najznámejšou zbierkou proroctiev sú Sibyliné orákulá (Oracula Sibyllina), ktoré boli napísané v gréckom jazyku a editované v 6. storočí nášho letopočtu. Ide o kompiláciu textov pochádzajúcich z rôznych období a kultúr, zahŕňajúc helenistické, gnostické, židovské a kresťanské témy. Zbierka sa skladá z 12 až 14 kníh, pričom knihy 3 až 5 sa považujú za najstaršie. Na základe štýlu gréčtiny sa predpokladá, že pochádzajú z Alexandrie a odborníci sa domnievajú, že ich pôvod siaha do obdobia Ptolemaia VI. Filometra. Počas storočí sa k nim pridávali ďalšie časti, čo spôsobuje, že kniha pôsobí nesúrodo. Niektoré časti odkazujú na Alexandra Veľkého, ale aj na Kleopatru. V dôsledku tejto nesúrodosti a heterogénneho pôvodu kniha nemá jednoznačnú teologickú ani prorockú hodnotu. Skôr slúži ako sumarizácia tém, ktoré boli v 6. storočí po Kristovi zaujímavé pre určité intelektuálne kruhy. Pripisovať im väčšiu váhu by bolo mimoriadne povrchné.
Sibyla ako Mýtus a Funkcia: Od Proroctiev k Legendám
Sibyla je staroveké pomenovanie pre veštkyne, kňažky a vedmy, ktoré sa pôvodne spájalo s Malou Áziou. Tieto ženy boli známe svojimi médiami schopnosťami, oplývali bohatými vedomosťami a údajne sa dožívali vysokého veku. V stave mediálneho vytrženia údajne zjavovali vôľu bohov a predpovedali budúcnosť. Vzhľadom na to, že sibyly mali byť schopné zjavovať budúcnosť, poznávať prírodné zákony a predpovedať výsledky dôležitých rozhodnutí, kňazi ich výroky zapisovali, čím vznikli tzv. sibylské knihy. Tieto knihy boli veľmi starostlivo uchovávané a strážené. V Ríme boli v správe zvláštneho kolégia kňazov a iba senát bol oprávnený dať súhlas do nich nazrieť, a to len v krajnej núdzi, keď bol hlad, vojna alebo išlo o nejaké dôležité štátne rozhodnutie.
Sibyla Kumská a Rímske Sibylské Knihy
Pôvod sibylských kníh, ktoré boli starostlivo opatrované v Ríme, sa najčastejšie spája so Sibylou Kumskou z južnej Itálie. Táto Sibyla prišla ako stará žena do Ríma za kráľom Tarquiniom a ponúkala mu za tristo zlatých filippeioi deväť kníh vešteckých výrokov napísaných gréckym hexametrom. Bola to nehorázna cena, a preto Tarquinius ich odmietol kúpiť. Sibyla teda tri knihy spálila a za zvyšných šesť žiadala tú istú cenu. Tarquinius odmietol aj tentoraz. Sibyla spálila ďalšie tri knihy a zvyšné tri kráľ nakoniec predsa len kúpil, ale za pôvodnú sumu. Tento príbeh mal zrejme dokázať, že prorocké knihy sa do antického Ríma dostali legálne. Sibylské knihy boli uložené v Jupiterovom (Jovovom) chráme na Kapitole. Chrám Jupitera Kapitolského sa tak stal vešteckým pôsobiskom celej Rímskej ríše, akýmsi rímskym centrom veštenia, podobným Delfám. Rímsky dramatik Plautus (254-184 pred n. l.) píše, že ľudia v Jupiterovom chráme dokonca spávali kvôli prorockému vnuknutiu. Pri požiari roku 83 pred n. l. spolu s chrámom zhoreli aj sibylské knihy.
Nemožno však pochybovať o existencii aj iných sibylských kníh, ktoré naďalej kolovali medzi ľudom. Tak sa zrejme zachovalo aj Sibylino proroctvo.
Kráľovná zo Sáby a Jej Spojitosť so Sibylou
Staršia generácia si pamätá na mnohé výroky pripisované Sibyle, kráľovnej zo Sáby, zatiaľ čo mladej generácii pojem sibylská veštba veľa nehovorí. Sába je historické územie na juhu Arabského polostrova, v staroveku útvar arabského kmeňového zväzu Sabejcov. Kmeňový zväz vznikol okolo 11. až 10. storočia pred n. l. a jeho prosperita sa zakladala hlavne na tranzitnom obchode medzi severnou a južnou Arábiou, medzi východnou Afrikou, Indiou a krajinami Predného východu. Významný bol vývoz myrty a škorice. S rozvojom moreplavby Sába koncom 2. storočia pred n. l. začína upadať. V 7. storočí nášho letopočtu si ju podrobili Arabi z Hidžáru.
Biblia v prvej a desiatej kapitole Knihy kráľov spomína návštevu kráľovnej zo Sáby u kráľa Šalamúna. Žiaľ, biblický odkaz neuvádza nič konkrétne, čo by svedčilo o prorockých schopnostiach tejto kráľovnej, nič nenapovedá tomu, že táto žena bola sibyla, veštkyňa. V Proroctve kráľovnej zo Sáby sa však naša Sibyla stretáva so Šalamúnom, ktorý jej na uvítanie posiela vojsko. Istá súhra, historická nadväznosť (podľa týchto zdrojov) by to teda bola.
Hoci Biblia nezanecháva nijaký odkaz o proroctve Sibyly, je tu predsa maličká zmienka, ktorá korešponduje s desiatou kapitolou Knihy kráľov, je však veľmi hmlistá a nejasná. V Evanjeliu svätého Lukáša v kapitole 11 sa píše: „Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z ďalekých končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť a tu je niekto väčší ako Šalamún.“ Tento biblický text nesvedčí o inom - iba o tom, že kráľovná z juhu prišla obdivovať Šalamúnovu múdrosť, nie naopak. Sába skutočne leží na juh od dnešného i vtedajšieho územia Izraela, Šalamúnovho pôsobiska. Okrem tejto zaujímavej súhry tu niet nič viac, iba že sa spomína súd, azda ide o posledný deň, o koniec sveta. Toto je pozoruhodný súlad.
Ako kráľovné vraždili pre lásku a moc (šokujúce príbehy zakázaných vášní)
Nevieme, kto bola táto žena. Možno je Sibylino proroctvo odkazom celkom neznámej osoby, ktorej dejiny nejakým spôsobom zabránili dostať sa do nášho povedomia pod pravým menom. Ak by historické zdroje predsa niečo napovedali, nemôžeme s patričnou dávkou istoty povedať, či kráľovná zo Sáby bola Sibyla alebo nie. Sába je teda historické územie na juhu Arabského polostrova. Celá 34. kapitola islamského Koránu sa volá Sába a hojne sa v nej spomínajú proroci, veštkyne, veštci a mesiáši. V Sábe určite žili viaceré sibyly, veď v tých časoch sa veštenie a predpovedanie budúcnosti tešilo veľkej obľube a mnohí sa vešteckou činnosťou živili, ba dokonca veštenie sa stávalo privilégiom niektorých rodov. Na Západe sa sekty sibylistov objavujú aj v súčasnosti.
Proroctvá Sibýl: Predpovede Budúcnosti a Morálneho Úpadku
Sibyliné proroctvá sú súborom mýtov, legiend, názorov, ponášok na Bibliu a mravoučných poučení z rôznych epoch. Podľa niektorých obsahujú zjavenú pravdu, túžbu po lepšom duševnom živote jednotlivca a varovanie pred budúcnosťou, a to nie práve najlepšou, ak sa človek vnútorne mravne neobrodí.
Niektoré proroctvá sa dotýkajú tém, ktoré rezonujú aj v súčasnosti:
- Rovnosť pohlaví a jej dôsledky: „Ženy sukne svoje odložia a sukňami mužov sa obliekať budú. Tak stane sa v tom čase, keď žena a muž pred zákonmi plnej rovnosti dosiahnu. Bude to pre ženu doba rovnosti, ale aj bezcennosti.“
- Zmeny v rodinných a sexuálnych morálkach: „Mnoho mužov manželky svoje svoje, ktoré v mene Hospodinovým do spální svojich viedli, vyženú a pojmú manželky iné. Príde doba, že z tisícky dievčat jedinej panny nebude, pretože ženy panenstva svoje už pred zasnúbením mužom iným za zlato a víno dajú.“
- Technologický pokrok a vesmírne ambície: „Nebude mu však stačiť tento svet, a preto sa bude snažiť odletieť z tohto sveta a tam niekde, kde je len vôľa Hospodinova, skúmať, či cesty sveta, aj hviezd by nemohol zmeniť. Divné, že človeku nebude stačiť krajina, ktorá mu bola určená Hospodinom, a smutné, že sa neuspokojí s trblietajúcou hviezdou a príťažlivosťou mesiaca.“ Toto proroctvo predpovedá prvé lety do vesmíru a snahu odhaliť čo najviac, čo je zaujímavé v kontexte doby, kedy bolo nebo a hviezdy pokladané za domov Boha.
- Koniec sveta: „Zaznamenané je: Kedy sa tak stane, ktorý deň, neviem a tiež nikto nebude vedieť povedať. Ale viem, že pred dňom samotným rieky budú vysýchať, traviny vymierať, dobytok hladom a smädom padať, pahorky so zemou sa zrovnávať a kraje pieskom budú zanesené! Na nebi sa trikrát objaví kométa! Prvýkrát na severe, druhýkrát na juhu a natretí krát na západe tejto zeme. Potom sa začne zem silno chvieť a takmer všetci ľudia vykrvácajú. Najprv ľudia žijúci v horách, potom v údoliach a poslední budú tí, ktorí budú žiť pri rôznych moriach a v krajinách, kde je večná zima.“
Na proroctvách Sibyly je zaujímavé, že predpovedajú skôr všeobecné javy, ako napríklad morálny úpadok ľudstva. Takéto predpovede jej pomerne vychádzajú, uvidíme, ako to bude s tou najobávanejšou, o konci sveta. Mnoho prorokov predpovedalo koniec až o niekoľko storočí či tisícročí, takže je veľká pravdepodobnosť, že Sibyliné znamenia na vlastné oči už neuvidíme.
Kritické Hodnotenie Proroctiev: Mýtus, Manipulácia a Interpretácia
Je dôležité kriticky hodnotiť proroctvá Sibýl. Texty mohli byť s veľkou dávkou pravdepodobnosti pozmeňované či prispôsobované dobe. Napríklad v Proroctve kráľovnej zo Sáby roky 1914, 1918, 1938 či 2100 mohol niekto dopísať, aby stavba nadobudla iné kontúry. Predpovedaniu príchodu Mesiáša sa netreba čudovať. Je všeobecne známe, že ľudstvo odjakživa čakalo Mesiáša, Vykupiteľa. Ortodoxní Židia ho ešte stále očakávajú. Sama Sibyla hovorí: „Nič nové pod slnkom.“ Preto sa nemožno diviť, ak sa toto proroctvo prispôsobovalo Biblii, dopĺňalo náboženskými predstavami, ktoré boli voľakedy celkom iné ako dnes, a určitým spôsobom sa aj „redigovalo“ a vyrábalo ex post na vysvetlenie určitých udalostí. Treba mať na pamäti, že Sibylino proroctvo sa v podstatných črtách v niečom podobá Biblii.
Sme svedkami skresľovania len veľmi nedávnej historickej skutočnosti - ako potom máme veriť dávnej minulosti, ktorá sa opiera aj o neistoty. Ilustrujme si tento príklad na evanjeliách: bolo ich najmenej dvadsaťpäť (ak nie viac), a nie len štyri kanonické, uvádzané v Novom zákone Písma svätého. Kto mal záujem na tom, aby sa ostatné evanjeliá cieľavedome a dôsledne zničili? Ak tu teda taký záujem bol, aké máme záruky, že nebol taký istý záujem podoplňovať, pozmeniť či úplne vynechať niektoré historické fakty prorockého slova Sibyly, kráľovnej zo Sáby? Ako vylúštime, či sa nám minulosť vierohodne zachovala? Napríklad aj gréckemu historikovi Herodotovi (484?-425?) sa vyčíta nepresnosť a nezhoda údajov. Pritom Herodotos (ako aj iní ďalší historici staroveku) iba zapisoval fakty, o ktorých mu „referovali“ iní - často aj prekrútené polopravdy. Ak skreslil niektoré miesta dejín, sotva to robil zámerne.
Známy je prípad rímskeho konzula Júlia Cézara Germanica, ktorý si roku 18 n. l. dal veštiť v klarskej veštiarni, kde mu predpovedali necelý rok života. Zomrel naozaj roku 19 - na lôžku. Pred smrťou stihol oznámiť, že ho otrávili. Nemohli Germanica otráviť úmyselne, aby sa uverilo moci veštcov a aby si veštci takto upevnili moc? Neboli ich výroky zámerným manipulovaním dejinami, ak sa pochopiteľne panovníci a králi ich proroctvami riadili? Nebolo veštenie len akýmsi tajomným, magickým vnadidlom na bohatých, často veľmi pasívnych vladárov?
Metódy Veštenia a Možnosť Extrasenzorického Vnímania
Prečo a ako sa veštilo? Aké metódy sa používali? Aká sila hnala ľudí k tomu, že obetovali nadmerné úsilie a obrovské vypätie síl na predpovedanie budúcnosti? Ak niekoho stihla pohroma, ktorej vznik si nevedel vysvetliť, chcel vedieť jej príčinu, spôsob, ako ju zažehnať, ale aj to, ako sa jej v budúcnosti vyhnúť. Keď sa rozhodoval o niečom závažnom, chcel vedieť, ako jeho počínanie bude úspešné. (Napokon tieto otázky trápia nejedného z nás aj dnes.) A preto sa obracal na veštcov - ľudí, ktorí prorokovali, skúmali vôľu bohov a ktorí mali na svoju činnosť zvláštne sklony.
Veštilo sa rozličným spôsobom. V antickom Grécku či Ríme zo šumenia dubov, bublania potoka, z letu vtákov, z vnútorností zvierat, z čiar na dlani. Už spomínaná Pýtia sedela v neprístupnej časti Apolónovho chrámu na trojnožke, dostávala sa do extázy, v ktorej vyslovovala slová a vety, a tie kňazi zostavovali do veštieb, často veršovaných. Sibyla vraj veštby zapisovala na palmové listy. Výroky veštcov a veštkýň nebývali jednoznačné a dali sa prispôsobiť rozmanitým požadovaným situáciám. Mnohé spôsoby veštenia poznáme aj u nás, pre zaujímavosť spomeňme veštenie z kariet, z čiar na dlani, z kávovej usadeniny, z olova, ako aj rozličné pranostické zvyky viažuce sa na Vianoce, Luciu či iné dni v roku.
Známe sú aj niektoré praktiky na špiritistických seansách, ktoré tu spomínam iba preto, lebo médium (senzibilná osoba, akási sibyla) sa privedie do takého istého vytrženia, aké sa prejavovalo u starovekých veštkýň. Mnohé veštkyne boli podobne inšpirované aj fetišizovanými kultovými predmetmi, ktoré ich uvádzali do extázy.
Pozrime sa však, či predvídanie budúcnosti predsa len nemôže existovať, triezvo, bez príchuti šarlatánstva, amatérstva. Podaktorí z nás mávajú občas predtuchu, že sa má čosi stať, prihodiť, že nás alebo niekoho blízkeho postretne čosi nedobré alebo dobré. Ak sa potom niečo naozaj stane, veríme, že predtucha bola správna, opodstatnená. Takýto jav sa v odbornej terminológii volá extrasenzorické vnímanie. Je známe, že zvieratá takéto predtuchy mávajú (vycítia smrť, zemetrasenie). Tento typ vnímania sa však nedá riadiť, kontrolovať. Čo ak predsa jestvujú niektoré senzibilné osoby so schopnosťou toto vnímanie riadiť, režírovať? Psychotronika napríklad mimoriadne schopnosti človeka nevylučuje, ba práve naopak, vedecky ich skúma. Možno aj v oblasti predtúch, predvídania budúcnosti prinesie nejeden zaujímavý objav.
Sú ešte mnohé javy nám nepochopiteľné. Nevynášajme nad nimi - povedané Sibylinými slovami - „rozsudky smrti“. Zostáva tu však odkaz kráľovnej zo Sáby. Otvárame Sibylu s otázkou, čo kedysi ľudia čítali, čomu verili a podľa čoho sa riadili.
A čo si odnesie z týchto časom zaprášených slov súčasník? Len víziu technického pokroku, ktorý Sibyla vyjadruje slovami: „Ľudstvo vytvorí rôzne prístroje, o ktorých sa do dnešného dňa nikomu nesnívalo. Záhadné skrinky, z ktorých budú zvuky vychádzať. Ľudia budú jazdiť na zemi, pod zemou i vo vzduchu.“? Alebo predpoveď príchodu Mesiáša, teda potvrdenie biblického učenia?
Azda dôležitejšie je iné. Nabádanie k mravnej dokonalosti, harmónii, k zachovaniu najvyšších ľudských hodnôt a princípov. Myšlienky, ktoré znejú veľmi súčasne: „Každý jednotlivec i národ ubráni svoje právo len poctivou prácou, spravodlivosťou a usilovnosťou.“ - „Milujte preto všetko, čo rastie, milujte všetko, čokoľvek okolo seba vidíte, lebo tým milujete predovšetkým seba.“ - „Raz stratené ľudské svedomie sa nedá nahradiť.“ Tieto posolstvá presahujú dobu a kultúru a stále majú relevanciu pre hľadanie zmyslu a smeru v živote.