Príbeh o narodení Ježiša Krista nie je len o Márii, Jozefovi a betlehemských pastieroch. Evanjelium podľa Lukáša nám predstavuje aj dve ďalšie kľúčové postavy, ktoré zohrali významnú úlohu pri uvedení novonarodeného Spasiteľa do sveta - starca Simeona a prorokyňu Annu. Ich stretnutie s malým Ježišom v jeruzalemskom chráme štyridsať dní po jeho narodení nie je len rutinným náboženským obradom, ale hlbokým prorockým momentom, ktorý predznamenáva význam Ježišovej misie pre celé ľudstvo. Tieto udalosti nám ukazujú, že Božie plány sa často odohrávajú v neočakávaných chvíľach a prostredníctvom ľudí, ktorí sú pripravení rozpoznať Božie dielo.
Predstavenie v chráme: Spĺňanie Zákona a Božieho plánu
Podľa Mojžišovho zákona boli Mária a Jozef povinní priniesť svoje prvorodené dieťa do chrámu štyridsať dní po jeho narodení. Tento obrad zahŕňal obetovanie baránka a holubice alebo dvoch hrdličiek, pričom posledná možnosť bola určená pre chudobnejšie rodiny. Mária, ako novopečená matka, bola tiež podrobená rituálnej očiste. Je dôležité poznamenať, že táto "nečistota" nebola morálna ani telesná v dnešnom ponímaní, ale skôr rituálna, ktorá sa týkala kontaktu s určitými aspektmi života a smrti. Zaujímavosťou je rozdiel v dĺžke rituálnej nečistoty pri narodení syna (sedem dní plus tridsať dní) a pri narodení dievčaťa (dva týždne plus šesťdesiat dní), čo vyvoláva otázky o symbolike týchto rozdielov. V cirkvi existovali podobné zvyky, kde matky nemohli vstúpiť do kostola počas krstu dieťaťa, čo dnes vnímame ako prežitok z doby Zákona, nie doby Milosti.
Napriek tomu, že v chráme bolo v tom čase mnoho rodín prinášajúcich svoje deti, pozornosť sa sústredila na Máriu, Jozefa a predovšetkým na Ježiša. Mnohé podstatné veci nie sú viditeľné voľným okom, a práve takýmito neviditeľnými, no kľúčovými prvkami boli stretnutia so Simeonom a Annou. Títo dvaja starší ľudia, naplnení Duchom Svätým, rozpoznali v malom dieťati Mesiáša, napriek tomu, že pre väčšinu prítomných to bol len ďalší obrad.
Simeonovo proroctvo: Očakávanie a rozpoznanie Mesiáša
Prvou osobou, ktorá prišla k Márii, Jozefovi a Ježišovi, bol muž v pokročilom veku menom Simeon. Duch Svätý mu zjavil, že neuvidí smrť, kým neuvidí Pomazaného Pánovho - Mesiáša, ktorého v gréckom preklade nazývame Kristus. Simeonovo svedectvo, zaznamenané v desiatich riadkoch Biblie, presahuje rámec obyčajného požehnania. Simeon vníma širší, historický kontext. Uvedomuje si, že toto Dieťa prinesie zmenu nielen pre Izrael, ale aj pre pohanov. Vidí, že toto Dieťa zmení dejiny. Jeho pohľad je nadčasový, s nadhľadom vníma, ako Ježišova misia ovplyvní celé ľudstvo, vrátane nás, s dvetisícročným odstupom.
V Lukášovi 2:25-35 sa píše: "A bol v Jeruzaleme človek, ktorému bolo meno Simeon, a ten človek bol spravodlivý a zbožný, očakávajúci potešenie Izraelovo, a Duch Svätý bol na ňom. A bolo mu zjavené od Svätého Ducha, že neuzrie smrti, prv ako by videl Krista Pána. A prišiel Duchom do chrámu. A keď priniesli rodičia dieťa Ježiša, aby učinili za neho podľa obyčaje zákona, vzal ho aj on do náručia a dobrorečil Bohu a riekol: Teraz prepúšťaš, Pane, služobníka svojho podľa slova svojho v pokoji, lebo videli oči moje spasenie tvoje, ktoré si prihotovil predo všetkými národmi, svetlo na zjavenie pohanom a slávu ľudu svojho izraelského. A Jozef a matka jeho divili sa tomu, čo sa hovorilo o ňom. A Simeon im dobrorečil a riekol Márii, matke jeho: Hľa, tento je položený na pád a na povstanie mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému sa budú protiviť, (i tvojej vlastnej duši prejde meč), aby boli zjavené myšlienky mnohých sŕdc."
Simeonove slová o tom, že Ježiš je "na pád a na povstanie mnohých v Izraeli" a "na znamenie, ktorému sa budú protiviť", poukazujú na polarizujúcu povahu Mesiášovej prítomnosti. Nie všetci ho prijmú. Pre niektorých bude príčinou pádu, pre iných povstania. Predpovedá tiež Márii, že jej dušu prenikne meč, čo je prorocké naznačenie budúcich bolestí, ktoré ju postihnú ako matku Ježiša.
Annino proroctvo: Svedectvo o prítomnosti
Po Simeonovi prichádza k Svätej rodine prorokyňa Anna. Hoci sa o nej píše len v troch veršoch, jej svedectvo je rovnako významné. Na rozdiel od Simeona, Annina reč nie je priamo zaznamenaná, ale je prerozprávaná. Anna vníma udalosti v bezprostrednej prítomnosti - "tu a teraz". Vidí Ježiša a vie, kto On je. Je to pre ňu vrchol jej zbožného života, príležitosť, ktorú dostala ako jedna z mnohých zbožných vdov v Izraeli. Po chválení Boha sa rozhliada okolo seba a rozpráva ľuďom, ktorí netušia, aká dôležitá udalosť sa práve deje, o tom, kto je toto Dieťa.
Deň 77: Boh je verný — Biblia za rok (s otcom Mikeom Schmitzom)
Anna sa v evanjeliu opisuje ako prorokyňa, dcéra Fanuelova z kmeňa Ašer. Jej vek je uvádzaný nejasne - buď mala osemdesiatštyri rokov, alebo bola vdovou osemdesiatštyri rokov. Ak by bola vdovou osemdesiatštyri rokov a vydala sa v mladosti (napríklad v štrnástich rokoch) a s manželom žila sedem rokov, jej vek by mohol byť okolo 105 rokov. Tento vyšší vek je v súlade s inými biblickými postavami a zázrakmi spojenými s Ježišovým narodením.
Dôležitým aspektom Anninho života je jej neustála prítomnosť v chráme, kde slúžila Bohu pôstom a modlitbami vo dne i v noci. Tento životný štýl, hoci sa nám dnes môže zdať výstredný, jej zjavne prinášal silu a bdelosť. Napriek pokročilému veku bola Anna mobilná, vnímavá, jej myseľ bola bystrá a jej telo nebolo prekážkou. Bola duchovne múdra, nesebecká, bez trpkosti, myslela na druhých a bola plná nádeje. Jej pozitívny obraz v Biblii kontrastuje s ľuďmi, ktorí sa sústredia len na svoje problémy a prehliadajú krásu života.
V Lukášovi 2:36-38 sa píše: "A bola tam Anna prorokyňa, dcéra Fanuelova, z pokolenia Aserovho, ktorá pokročila vo veku a žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva; a bola vdovou až do osemdesiateho štvrtého roku, ktorá nevychádzala z chrámu, slúžiac Bohu pôstami a modlitbami dňom i nocou. A tá, prijdúc v tú hodinu, ďakovala Pánovi a hovorila o ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie v Jeruzaleme."
Dopĺňajúce sa svedectvá: Nadhľad a prítomnosť
Simeon a Anna sa krásne dopĺňajú. Simeon vidí veci z nadhľadu, z historického a teologického hľadiska, zatiaľ čo Anna vníma to "tu a teraz". Simeon vie, ako Ježiš zmení dejiny a vidí v tom aj nás. Anna zase vidí ľudí okolo seba, ktorí boli fyzicky prítomní, ale duchovne "nič nevideli". Im Anna rozpráva o tom, čo sa práve deje. Ich svedectvo je svedectvom o tom, že Boh si vyberá rôznych ľudí, aby zjavil svoju pravdu. Simeon a Anna, hoci pochádzali z rôznych prostredí a mali odlišné životné skúsenosti, boli spojení svojou vierou a očakávaním príchodu Mesiáša.
Ich proroctvá potvrdzujú Ježiša ako Mesiáša a Spasiteľa. Anna, ako prorokyňa, hovorí v Božom mene, čo podľa apoštola Pavla predstavuje jeden z najvyšších duchovných darov. To naznačuje, že jej duchovný dar bol minimálne na rovnakej úrovni ako Simeonovo kňazské poslanie, ak nie vyššie. Dôležité je pochopiť, že nie je na nás, kto má aký dar, ale že Duch Svätý ich rozdeľuje podľa svojej vôle. Ak žena môže prorokovať, teda hovoriť v mene Božom, môže aj učiť.
Príbehy Simeona a Anny nám pripomínajú, že Boh si vyberá rôznych ľudí, aby zjavil svoju pravdu. Anna je ďalšia z tých, ktorí pochopili Boží plán skôr, ako je to logicky možné. Podobne ako Mária, Ježišova matka, a Alžbeta, ktorá spoznala Ježišovu dôležitosť ešte v jej lone, aj Anna bola zasvätená do tajomstva Božieho plánu. Proroctvo proroka Ámosa hovorí: "Pretože Hospodin, Pán, neučiní nič bez toho, že by nevyjavil svoj zámer svojim služobníkom, prorokom." Tieto ženy, a dokonca aj Ján Krstiteľ ešte v matkinom lone, boli prorokmi, ktorí rozpoznali a zvestovali príchod Mesiáša.
Zaujímavé je aj to, že v príbehu Ježišovho narodenia vystupujú tri ženy: Mária (mladá panna), Alžbeta (v pokročilom veku) a Anna (tiež vo vysokom veku). Ani jedna z nich nie je v "produktívnom veku" v dnešnom zmysle slova. No ich prínos pre Božie dielo bol nesmierny. Neprodukovali v materiálnom zmysle, ale priniesli najcennejšie - vieru, prijatie a svedectvo o Spasiteľovi.
Ich proroctvá sú povzbudením pre všetkých, ktorí hľadajú Boha a túžia po zjavení Jeho prítomnosti vo svojom živote. Simeon a Anna nám ukazujú, že nikdy nie je neskoro rozpoznať Božie dielo a stať sa jeho svedkom, nech už sme v akomkoľvek veku alebo životnej situácii.