Nebeské úkazy v júni: Slnko, Mesiac a planéty v konjunkcii

Jún je v našich zemepisných šírkach mesiacom s najkratšími nocami v roku. Z pohľadu astronómie sa počas väčšiny dní v tomto mesiaci ani nehovorí o „noci“ v pravom slova zmysle. Astronomická noc je totiž definovaná tak, že uhlová vzdialenosť Slnka od ideálneho horizontu je aspoň 18° pod ním. Táto podmienka je z väčšiny územia Slovenska splnená len počas prvej júnovej dekády. Po zvyšok mesiaca astronomická noc nenastáva. Slnko sa dostane pod obzor približne na 17,5°, čo označujeme ako astronomický súmrak. Astronomický súmrak nastáva, ak je Slnko pod obzorom viac ako 12° a menej než 18°. Dĺžka slnečného svitu je minimálna v deň letného slnovratu, ktorý tento rok pripadá na 21. júna o 4:42 hod. V tento deň Slnko dosiahne ekliptikálnu dĺžku 90° a symbolizuje začiatok astronomického leta.

Ilustrácia letného slnovratu a jeho vplyvu na dĺžku dňa.

Mesačné fázy a pozorovateľné javy v júni

Mesiac v júni prejde niekoľkými fázami, ktoré ponúkajú rôzne pozorovacie príležitosti. V splne sa objaví 11. júna. V tomto období si môžeme všimnúť jeho veľmi nízku deklináciu. To znamená, že Mesiac vychádza na juhovýchode, celú noc zostáva nízko nad južným obzorom (pod 15°) a zapadá na juhozápade.

Ďalšie významné fázy Mesiaca v júni sú:

  • 3. júna, 05:41: Mesiac v prvej štvrti.
  • 7. júna, 12:42: Mesiac v apogeu, teda v najvzdialenejšom bode svojej obežnej dráhy od Zeme, vo vzdialenosti 405 553 km.
  • 11. júna, 09:44: Mesiac v splne.
  • 18. júna, 21:19: Mesiac v poslednej štvrti.
  • 23. júna, 06:43: Mesiac v perigeu, teda v najbližšom bode svojej obežnej dráhy k Zemi, vo vzdialenosti 363 178 km.
  • 25. júna, 12:31: Mesiac v nove.

Prečo Mesiac Nespadne na Zem?

Obloha po zotmení a viditeľné planéty

Po zotmení sa nám na pár hodín ukážu hviezdy jarnej a letnej oblohy. Jarné súhvezdia možno do polnoci pozorovať prakticky všetky a naopak, všetky letné možno vidieť od polnoci. Pred 22:00 LSEČ (letného stredoeurópskeho času) môžeme nad severným horizontom ľahko spozorovať jasnú hviezdu Capella v zimnom súhvezdí Povozník. Táto hviezda je cirkumpolárna, čo znamená, že v našich zemepisných šírkach ju pozorujeme celoročne. Vysoko na oblohe dominuje Arktúr z Pastiera.

Počas mesiaca jún môžeme pozorovať najlepšie planétu Mars. Táto planéta sa bude nachádzať na nočnej oblohe v súhvezdí Lev. Z iných planét môžeme pozorovať planétu Saturn v súhvezdí Ryby. Túto planétu ale uvidíme až pred východom Slnka, približne od pol druhej hodiny v noci až do svitania. Rovnako tak môžeme nad ránom pozorovať aj planétu Venuša. Spozorujeme ju na oblohe podstatne nižšie nad východným obzorom v súhvezdí Baran, približne od 02:30 až do svitania.

Nočná obloha s vyznačenými súhvezdiami a planétami.

Konjunkcie a zaujímavé úkazy

Zaujímavá konjunkcia Venuše s Mesiacom nastane tiež v súhvezdí Barana 22. júna 2025. Táto konjunkcia nebude príliš nápadná. Mesiac sa ale dostane o pár dní skôr k planéte Saturn a tieto telesá budú voči sebe na oblohe podstatne uhlovo bližšie (2,1°). Táto konjunkcia nastane 19. júna ešte na pomerne tmavej nočnej oblohe. Ďalekohľadom by sa nám mohlo podariť pozorovať aj planétu Neptún. Táto planéta sa tiež nachádza v súhvezdí Ryby. V spomenutej konjunkcii Mesiaca so Saturnom sa bude nenápadne nachádzať medzi nimi.

Nočné svietiace oblaky

Obdobie letného slnovratu je známe tvorbou tzv. nočných svietiacich oblakov v mezosfére, vo výškach približne 80 - 85 km. Vznikajú v hornej časti mezosféry vo výškach okolo 80 - 85 km v najchladnejších častiach zemskej atmosféry. Teplota v týchto vrstvách klesá až na hodnoty -130°C v období letného slnovratu, čo sú vhodné podmienky na tvorbu svietiacich oblakov. Pozorujeme ich v dobe, keď je Slnko zhruba 6 - 16° pod obzorom medzi severozápadným a severovýchodným smerom, čo zodpovedá času pred polnocou a po polnoci.

Ilustrácia vzniku nočných svietiacich oblakov.

Historický kontext a budúce udalosti

V minulosti sa konjunkcia, ako jav, kedy sa dva alebo viac nebeských objektov pri pohľade z určitého miesta nachádzajú blízko pri sebe, vyskytovala často. Planéty sa pohybujú okolo Slnka rôznymi rýchlosťami, čo v kombinácii s pohybom Zeme spôsobuje, že pre pozemských pozorovateľov menia svoju vzájomnú polohu na oblohe. Časové okamihy, keď je ich vzájomná uhlová vzdialenosť minimálna, označujeme ako konjunkcie. Konjunkcie Jupitera a Saturna nastávajú približne každých 20 rokov. Vnútorné planéty, Merkúr a Venuša, sa do konjunkcie so Slnkom dostanú dvakrát za svoj synodický obeh. Raz, keď sú na opačnej strane Slnka ako Zem (horná konjunkcia), a druhý raz, keď sú na tej istej strane od Slnka ako Zem (dolná konjunkcia). Vonkajšie planéty sa do konjunkcie so Slnkom dostávajú raz za svoj synodický obeh, keď sú na opačnej strane od Slnka ako Zem.

Zaujímavým úkazom je aj popolavý svit Mesiaca, vytvorený rozptýleným slnečným svetlom, ktoré vrhá zemská atmosféra na neosvetlenú časť Mesiaca. Tento úkaz bol viditeľný napríklad 1. februára 2025 nad juhozápadným obzorom.

V budúcnosti nás čaká viacero fascinujúcich astronomických udalostí. Napríklad 12. augusta 2026 bude pozorované čiastočné zatmenie Slnka, ktoré bude viditeľné aj z nášho územia. Na Slovensku bude tento úkaz viditeľný ako čiastočné zatmenie Mesiaca ráno 28. augusta 2026. Mesiac sa vtedy ponorí do zemského tieňa zhora, pričom bude viditeľná len úzka „čiapočka“ severného mesačného pólu.

Ilustrácia zatmenia Slnka.

Okrem zatmení budeme môcť sledovať aj rôzne konjunkcie planét. Napríklad 18. a 19. februára 2026 sa na oblohe objaví pozoruhodná planetárna konštelácia Merkúra, Venuše, Mesiaca a Saturna. 8. marca 2026 sa Venuša a Saturn dostanú do veľkej uhlovej blízkosti nízko nad západným obzorom. 20. marca 2026, na jarnú rovnodennosť, doplní Mesiac vo fáze úzkeho kosáčika jasnú Venušu. V máji 2026, konkrétne medzi 18. a 20. májom, sa na oblohe vytvorí vizuálna lahôdka v podobe Jupiteru, Mesiaca a Venuše. 9. júna 2026 sa k Venuši a Jupiteru pridá aj Merkúr, čím vznikne ďalšie planetárne zoskupenie.

V auguste 2026 nás čaká aj meteorický roj Perzeidy, pre ktorý majú byť podmienky vynikajúce. Medzi 11. a 19. augustom 2026 sa červená planéta Mars priblíži k otvorenej hviezdokope M35.

V septembri 2026 bude možnosť pozorovať denný zákryt jasnej planéty Venuše Mesiacom. V októbri 2026 bude Saturn viditeľný počas celej noci a 4. októbra dosiahne opozíciu so Slnkom. V rovnakom mesiaci sa Mars premietne pred otvorenou hviezdokopou M44.

Začiatkom novembra 2026 nás čaká nezvyčajné zoskupenie planét, ktoré sa zoradia do krásnej priamky: hviezdokopa M44, Mesiac, Mars, Jupiter a hviezda Regulus.

Záver roka 2026 bude patriť tradičnému meteorickému roju Geminidy. Na Štedrý deň, 24. decembra 2026, nastane spln, ktorý bude zároveň uhlovo najväčším Mesiacom roka.

Ilustrácia planetárneho zoskupenia.

V súvislosti s nebeskými úkazmi je dôležité spomenúť aj Messierov maratón, ktorý vznikol ako nápad pozorovateľov, ktorí sa snažia počas jednej noci pozorovať všetky objekty z katalógu Charlesa Messiera. Tento katalóg obsahuje 110 objektov hlbokého vesmíru, ako sú hmloviny, hviezdokopy a galaxie.

V minulosti sa vyskytli aj udalosti, ktoré vzbudili značnú pozornosť, ako napríklad čiastočné zatmenie Slnka 10. júna 2021, či veľká konjunkcia planét Jupiter a Saturn 21. decembra 2020, kedy sa tieto planéty zdanlivo spojili do jedného jasného objektu. V roku 2023 sa uskutočnilo čiastočné zatmenie Mesiaca 28. októbra a 26. marca 2025 nás čaká čiastočné zatmenie Slnka viditeľné aj zo Slovenska. 11. marca 2025 nastane polotieňové zatmenie Mesiaca, ktoré bude pozorovateľné ráno pred západom Mesiaca.

V roku 2026 nás okrem zatmení čakajú aj meteorické roje ako Kvadrantídy (3. januára), Lyrídy (22. apríla) a spomínané Perzeidy (august). Jupiter bude v opozícii so Slnkom 10. januára 2026, čo z neho urobí mimoriadne jasný objekt na oblohe.

Všetky tieto javy nám pripomínajú dynamickú a neustále sa meniace povahu vesmíru a ponúkajú fascinujúce možnosti na pozorovanie a štúdium.

tags: #slnko #konjunkcia #mesiac