Hudobný priemysel, ako živý organizmus, neustále podlieha dynamike neoliberálnej ekonomiky, kde vládnu zákony voľnotrhovej konkurencie a marketingových mechanizmov. V priebehu času sa podmienky na trhu menia, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú rôzne faktory, vrátane neustáleho technologického pokroku. Práve tento pokrok viedol k súčasnému stavu presýtenosti hudobnými produktmi. Dostupnosť moderných technológií a softvérov v synergii s rozmachom sociálnych sietí dramaticky zmenila pravidlá hry.
Dnes sa tvorbe hudby môže venovať takmer ktokoľvek z pohodlia vlastnej izby. Vytváranie hudobných diel sa stalo dostupným vďaka prednastaveným zvukom a slučkám v hudobných softvéroch. Tento kvantitatívny nárast, spolu s fenoménom virálnych videí a príbehmi o "self-made" milionároch z detských izieb, vytvoril značný tlak na kedysi neotrasiteľný vydavateľský korporátny kolos.
Zmena Paradigmy v Hudobnom Biznise
Pred akceleráciou technologického vývoja sa postupnosť krokov nevyhnutných na úspech v hudobnom biznise desaťročia nemenila. Zahŕňala: značný talent, roky driny a zdokonaľovania hry na hudobné nástroje v garážach (alebo na hudobných konzervatóriách), rozosielanie demo nahrávok vydavateľstvám (alebo osudová intervencia hudobného "skauta"), a po dosiahnutí dostatočnej kvality a zaujímavosti umelca, nasledoval podpis zmluvy s vydavateľstvom a vydanie nosiča.
Novodobí hudobníci začali rásť "ako huby po daždi". Čoskoro sa objavili prvé lastovičky, ktoré dokázali uspieť online, bez nutnosti "zapredania duše" veľkým vydavateľstvám. Narastajúci počet "internetových hudobníkov" však postupne viedol k zahlteniu trhu. Množstvo "instantného umenia" je zavesené na webe, určené na okamžitú konzumáciu.
Tieto obrovské kvantitatívne zmeny zároveň podnietili aj zmeny kvalitatívne. Obyčajný pop už nikoho nezaujímal. Gangsterský rap, ktorý kedysi ponúkal "soundtrack k životu člena gangu", sa stal predmetom paródií a posmeškov. Rôzne odnože rockovej hudby sa ocitli v slepých uličkách. Úspech nezávislých umelcov na internete donútil napokon aj veľké vydavateľstvá k hľadaniu alternatív, absorbovaniu nových myšlienok a ich zakomponovaniu do vlastných stratégií na "pásovú výrobu" hudobných hviezd pre čoraz chladnejší trh.
Zjednodušovanie remeselných postupov, úzko spojené s technologickým pokrokom, v súčinnosti s nezastaviteľným postupom globalizačných a integračných celospoločenských tendencií, viedlo k spájaniu jednotlivých žánrov. Výsledkom boli na prvý pohľad inovatívne postupy, ktoré však v skutočnosti predstavovali len recykláciu už dávno existujúcich konceptov. Vznikali čoraz bizarnejšie žánrové "blendy".
Postupne sa menilo aj samotné publikum. Subkultúry začali miznúť a ich zvyšky sa premiešavali, až sa napokon stratili v mori bežného, žánrovo nevyhraneného poslucháča 21. storočia. Jeho charakteristickou črtou je "všehochuť" - playlist radového stredoškoláka tak okrem newschoolového hip-hopu, popových princov a princezien, punk-rockových stálic či zástupcov najrozličnejších odnoží elektronickej hudby, často obsahuje aj rockové legendy 90. rokov ako Nirvana alebo Guns N' Roses. Príslušník akejkoľvek subkultúry z 80. alebo 90. rokov by si nad týmto stavom zrejme iba zaklopal na čelo.
Temná Estetika a Okultizmus v Populárnej Hudbe
K výraznému posunu došlo aj v obsahovej stránke hudby. "Neznesiteľná ľahkosť bytia" v podobe nabubreného, vyumelkovaného a bezstarostného popíku, prezentovaného tínedžerkami s dômyselne pestovaným imidžom naivných zamilovaných stredoškoláčok, na jednej strane, a obrovský mainstreamový úspech "bielého diabla" Eminema spolu s dych vyrážajúcim prienikom nu-metalu medzi hudobnú špičku na strane druhej, nemohli mať večnú platnosť. Po prelome tisícročí zaznamenali pozvoľný pokles. Slovo "láska" skloňované vo všetkých pádoch začalo nudiť. Spočiatočne šokovaná verejnosť si postupne zvykla aj na nevídanú spŕšku Eminemových vulgarizmov a texty nu-metalových polobohov o deprimovaných stredoškolákoch a ich životných dilemách tiež postupne stratili na sile.
Predaje pod vplyvom digitalizácie a presunu životného priestoru hudby do virtuálneho sveta dlhodobo stagnovali. Nejednému "kravaťákovi" v kancelárii vydavateľského koncernu sa pri pohľade na zlaté a platinové pamätníky zašlej slávy na stenách jeho luxusného pracoviska iba bezradne poškrabal po čele. Bolo treba prísť s niečím novým. S niečím šokujúcim, čo by dokázalo pozdvihnúť zo sedadiel aj poslucháčov, ktorí nadobudli dojem, že už počuli a videli všetko. Niečím skutočne kontroverzným, čo by v znudenej verejnosti konečne zarezonovalo.
Satanizmus a okultizmus v populárnej hudbe nie je ničím novým. Rokenrolové a rané metalové kapely s veľkou obľubou siahali do neprebádaných a provokatívnych vôd mysticizmu, ezoteriky a mágie. Mainstreamový pop na tieto prvky narazil až podstatne neskôr. Medzi prvými lastovičkami, ktoré prišli s nábožensky nekorektnými témami, dehonestovaním cirkvi či dokonca okultnou symbolikou, patrila Madonna. Jej šteklivé provokácie na začiatku 90. rokov boli však skôr výnimkou ako pravidlom.
Začiatok obdobia, charakterizovaného výdatným prenikaním týchto prvkov do hlavného prúdu pop music, sa z veľkej časti prelína s nástupom inej ikony na scénu, jednej z najväčších superhviezd posledného desaťročia - Lady Gaga. Prvé skladby, ktorými na seba upozornila, sa nijak zvlášť nevymykali z tanečného hlavného prúdu. Klipy zas zväčša vizuálne nápadito a umelecky farbisto opisovali luxusný život privilegovanej vrstvy hýčkaných superhviezd. Výskyt ezoterických symbolov vo vizuálnej rovine jej tvorby sa však pozvoľna zvyšoval, spolu s ním aj aspekt temnej estetiky, bizarných úletov a morbídnej dekadencie.
Kým prvé klipy privítali vyprahnuté priestranstvá hudobného priemyslu ako vítané oživenie a z Lady Gaga sa stal fenomén, nadobúdajúci v radoch mladého obecenstva povahu akéhosi sakrálna, ďalšie čriepky z jej tvorby sa stali príčinou pobúrenia mnohých jednotlivcov a organizácií, na čele s cirkvami. Silnou kávou sa stal už klip k megahitu "Alejandro", v ktorom sa Lady Gaga objavuje v bielom kňazskom rúchu s obráteným krížom. V rýchlych prestrihoch sa striedajú scény so speváčkou oblečenou v červenom latexovom mníšskom habite a ležiacou na uhľovo čiernej posteli so zábermi so silným erotickým podtónom, na ktorých sa Gaga zvíja spolu so zženštilými tanečníkmi, miestami napodobňujúc sexuálny akt - avšak v obrátenom garde (žena-muž). Irónia osudu (a neúprosné mechanizmy hudobného priemyslu, pred ktorými niet úniku) napokon chceli, aby sa o pár rokov nato ocitla i pobožná Katy Perry na tej istej strane barikády, keď jej mnoho veriacich (vrátane jej otca - pastora) vytklo obľubu v používaní slobodomurárskych a starovekých egyptských symbolov v klipoch.
Ďalším "zaťatím do živého" v podaní Lady Gaga bol klip ku skladbe "Judas", kedy opäť provokatívne zabŕdla do náboženskej tematiky a ponúkla samú seba v úlohe Márie Magdalény ako účastníčky milostného trojuholníka, ktorý dopĺňali Ježiš a Judáš. "Kráľovná popu" Madonna sa pokúsila o návrat na piedestál zakomponovaním podobných prvkov do tvorby. Ba čo viac, rutinérsky nasadla na novú módnu konšpiračnú vlnu, kedy zachytila a umelecky absorbovala signály prichádzajúce "zdola", od samotného masového publika.
Konšpiračné Teórie a "Iluminátska" Symbolika
V posledných rokoch sa v neprebádaných džungliach jednotiek a núl šírilo množstvo konšpiračných teórií o prepojení hudobného priemyslu na rôzne tajné okultné spolky. Podľa týchto názorov, ktoré sa stali skutočným kultúrnym fenoménom, je celý hudobný priemysel v područí prastarého tajného spolku, praktizujúceho čiernu mágiu a satanistické rituály na zabezpečenie svojej moci. Tieto údajné slobodomurárske lóže (ktorých najvyšší stupeň majú predstavovať osvietenci - illuminati) podľa týchto teórií používajú prostriedky masovej zábavy na kontamináciu duší a myslí poslucháčov. Tieto teórie, spočiatku šírené na rôznych alternatívnych blogoch, kresťanských (či iných duchovných) stránkach a fanúšikovských fórach, nadobudli také rozmery, až napokon podnietili fúziu s reálnym obsahom zábavného priemyslu: mnohí umelci totiž v tomto fenoméne rozpoznali ďalšiu príležitosť na zviditeľnenie sa.
Madonna, ktorá sa v klipe ku skladbe "S&M" (2010) objavila s nápisom "Princess of Illumini" (Princezná Iluminátov), v prepojení s bohatým využívaním symboliky, často spájanej s iluminátmi (oko prozreteľnosti, nedokončená pyramída, atď.), vyvolala ďalšiu vlnu špekulácií o jej lojalite tomuto - podľa populárnych teórií stále existujúcemu - tajnému spolku. Jej vystúpenie na odovzdávaní cien Grammy v roku 2015 rozvírilo hladinu svojim rituálnym a pseudosakrálnym nádychom: Madonna sa štylizovala do role toreadorky, pričom skupina tanečníkov v maskách s rohmi predstavovala býkov. Ďalšiu významovú rovinu však pridávala predpripravená sekvencia bežiaca na veľkoplošnej obrazovke, na ktorej sa Madonna mihla v oblečení s evidentnou náboženskou symbolikou. A akonáhle na scénu vstúpil gospelový zbor odetý do červenej a čiernej farby, (pseudo)náboženský kontext zrazu nadobudol reálne kontúry. Vystúpenie vyvolalo značný ohlas a spolu s ním aj množstvo špekulácií, dokonca MTV o ňom písala ako o "iluminátskom".
Medzi celebrity, ktoré znepokojili katolícku obec a vzbudili značné kontroverzie kvôli okultistickému nádychu, sa zaradila aj hip-hopová megahviezda Nicki Minaj. Jej vystúpenie, inšpirované filmom "Exorcista", bolo štylizované ako vyháňanie démona z Nickinho tela. Kontroverzné vystúpenie sa začína znepokojivým odriekaním prvých barov skladby "Roman's Revenge", ktoré postupne prejde do krátkeho úryvku zo skladby "I Feel Pretty", známej z muzikálu West Side Story. Na prste má pritom impozantný prsteň s päťcípou hviezdou, pripomínajúcou okultnú bytosť bafometa. Pri spievaní sa obracia s obrovskou dávkou hnevu na muža oblečeného za biskupa, ktorého prebodáva pohľadom, až sa napokon jej spev mení na neľudské ryčanie. Nasleduje prestrih na prednahratú scénku, pripomínajúcu známe scény z filmov o vyháňaní diabla: Nicki je posadnutá svojím démonickým alter egom Romanom Zolanským a kňaz, prizvaný na pomoc, ju nachádza zavesenú dole hlavou priamo pod stropom miestnosti. Po krátkom spote sa vraciame do diania priamo na javisku, ktoré je štylizované do podoby bohato zdobeného chrámu. Nicki je pripútaná k akejsi doske na vyvýšenom mieste a pod ňou sa odohráva bizarný ceremoniál v podaní tanečníkov v červených a bielych rúchach. Po chvíli sa Nicki vymaňuje z pút, no opätovne sa jej zmocňujú temné sily, ktoré ňou nekontrolovane lomcujú, podmaňujúc si dokonca aj tancujúcich mníchov. Keď na scénu za zvukov chorálu prichádza kňaz-exorcista, ceremoniál vyháňania démona sa môže začať: Nicki sa vo vodorovnej polohe vznesie do vzduchu, démon v nej sa však nevzdáva a bojuje proti exorcistovej intervencii. Skladba vrcholí, speváčka dosahuje úctyhodnej výšky, pričom spŕška slov z jej úst neustáva. Objavujú sa ohne a celá scéna sa zahaľuje do červena. Skladba sa končí a Nicki ostáva visieť vo vzduchu za aplauzu nadšeného publika.
Nezvyčajné vystúpenie vzbudilo mnohoznačné reakcie: mnohé hudobné plátky ocenili jeho originalitu, u značnej časti verejnosti však vyvolalo salvy pobúrenia. Najmä z cirkevných a konzervatívnych kruhov sa opakovane objavovali obvinenia z propagácie satanizmu a okultných praktík. Choreografka vystúpenia Laurieann Gibson sa však bránila: "Neboli tam žiadne kríže, ani iné náboženské symboly. Ubezpečili sme sa, že tam nebude nič, čo by mohlo uraziť veriacich. Navyše postava biskupa bola iba symbolom autority." Tak či onak, búrlivé reakcie neutíchali, pričom mnohé sa zameriavali najmä na spôsob, akým bola spotvorená hymnická náboženská pieseň "O Come, All Ye Faithful", ktorej úryvok bol v skladbe použitý.
Nezaháľali ani nadšenci konšpiračných teórií, ktorí meno speváčkinho umeleckého alter ega (Roman Zolanski) okamžite spojili s menom známeho režiséra Romana Polanského, ktorého život a kariéra sú prešpikované kontroverziami. Jeho žena Sharon Tate, v tom čase tehotná, bola zabitá fanatikmi Charlesa Mansona, zvanými "Rodina", on sám zas čelil obvineniam zo zdrogovania a znásilnenia trinásťročného dievčaťa, následkom čoho opustil Spojené štáty. Keďže Polanski sa téme satanizmu venoval vo svojich dielach (napr. vo filmoch "Rosemaryino dieťa" či "Deviata brána" s Johnnym Deppom v hlavnej úlohe), mnohým kritikom Nicki Minaj bolo odrazu jasné, prečo si zvolila takmer totožné meno. Motív posadnutosti sa objavil aj v spoločnom klipe Kanyeho Westa, Ricka Rossa, Jay-Z-ho a Nicki Minaj "Monster", v ktorom démon Roman ohrozuje druhé Nickine alter ego Barbie, nevinné dievčatko s ružovými vlasmi.
Medzi predstaviteľky mladej generácie tínedžerských hviezdičiek patrí aj Kesha, ktorej tvorba vykazuje veľké prieniky so satanizmom - a to nielen v symbolickej rovine. Kesha sa zúčastňuje akéhosi rituálu, počas ktorého sa skupinka mladých ľudí zmocňuje kostola, v ktorom následne bez akéhokoľvek rešpektu ničí zariadenie, aby sa napokon pod žiariacim pentagramom oddala oslave hedonizmu, rebélie a sexuality. Zábery, na ktorých sa v rýchlych prestrihoch striedajú okultné symboly (obrátený kríž, pentagram a trojuholník) s vyzývavými pózami speváčky a tanečníkov, korešpondujú s textom, glorifikujúcim uspokojovanie fyzických potrieb a egoistických ašpirácií - bez ohľadu na zajtrajšok. Práve tieto princípy, neustále sa opakujúce v speváčkinej tvorbe, predstavujú základný kameň filozofie najslávnejších satanistov 20. storočia - Aleistera Crowleyho či Szandora La Veya. Skutočne, Kesha s obľubou nosí šperky, náušnice či oblečenie s obráteným pentagramom a na koncertoch ju dopĺňajú tanečníci s mejkapom kostlivca a bafometom, znázorneným na oblečení. Aby toho nebolo málo, samotná speváčka počas nedávneho austrálskeho turné dopĺňala live verziu skladby "Cannibal" napodobňovaním pitia krvi zo srdca čerstvo zabitej obete. V tomto svetle napokon aj otrepané frázy a metafory o "zapredaní duše diablovi" nadobúdajú iný význam - text skladby "Dancing with the Devil": "I keep on dancing with the Devil, I sold my soul, ain´t no turning back. (…) You and I made a deal, I was young and shit got real. (…) Your love is made of dirty gold, but I am the one who sold my soul. So go ahead and take my hand."
Samozvaná "princezná iluminátov" Rihanna (ak teda vychádzame z nápisu, ktorý za ňou v jednej chvíli prebehne v klipe ku skladbe "S&M") často siaha po temnej estetike v klipoch či počas vystúpení. "Permanentná sexuálna revolúcia" a otvorená glorifikácia promiskuity ako preferovaného životného štýlu mladých v podaní hudobníkov, ktorých s veľkou obľubou počúvajú aj malé deti, sa však musí nevyhnutne odraziť aj na spoločenskom vývoji. Okrem iných na to upozornil vo výraznom časovom predstihu vizionár Aldous Huxley vo svojom životnom diele "Brave New World" (1931): "Tam, kde ubúdajú politické a ekonomické slobody, sexuálna sloboda má tendenciu rásť. A diktátor spraví najlepšie, ak túto slobodu bude podporovať - umožní mu to lepšie kontrolovať porobené subjekty."
Slováci a Konšpiračné Teórie: Šokujúci Prieskum
Napriek tomu, že hudobný priemysel je globálnym fenoménom, Slováci sa v posledných rokoch dostali na popredné priečky v dôvere v konšpiračné teórie. Nový svetový poriadok, falošné pristátie na Mesiaci či čipy vo vakcínach - internet je konšpiračných teórií plný a aj pri pohľade na tieto príklady si niektorí z vás možno povedia, že je to fakt. Na to, že Slováci veria konšpiračným teóriám až nezdravo, poukazuje aj prieskum, v ktorom sme sa umiestnili na nie práve lichotivom mieste.
Podľa portálu UssKE nehrá pri miere dôvery v konšpiračné teórie vzdelanie, vierovyznanie či vek rolu. Na to, ako na tom v skutočnosti v malom Slovensku sme sa pozreli odborníci z Francúzska a aj vedci z Centra pre bioetiku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Výsledky prieskumu boli prekvapujúce. Konšpiračný index na Slovensku prerazil strop a v akceptácii konšpiračných teórií sme sa tak dostali na úroveň krajín, ako Keňa, Turecko či Nigéria. Najlepšie dopadlo Dánsko, ktoré je prototypom fungujúceho sociálneho štátu a s konšpiračným indexom medzi obyvateľmi len na úrovni 6,3 sa dostalo do výrazne dobrej pozície. Na druhej strane grafu sme sa napokon umiestnili my - Slováci.
Slovensko sa stalo novým rekordérom! Naši vedci z Centra pre bioetiku sa mimo vplyvu konšpiračných teórií pozreli aj na to, akú majú naši ľudia vedeckú gramotnosť. Až 20% opýtaných tak odpovedalo kladne na otázku, či súhlasia s tvrdením, že pravekí ľudia žili spolu s dinosaurami. Slovákom sa tak v ďalšom prieskume podarilo dostať až na vrchol tabuľky, tentokrát už aj v pomere nie len ku krajinám Európskej únie. Tieto výsledky naznačujú, že v slovenskej spoločnosti existuje istá náchylnosť k prijímaniu neoverených informácií a konšpiračných naratívov, čo sa môže odrážať aj v interpretácii fenoménov ako je hudobný priemysel a jeho údajné prepojenie na tajné spolky.
tags: #slovensky #priemysel #hudba #illuminati