Film "Štvrté proroctvo" (v origináli "Knowing") z roku 2009, režírovaný Alexom Proyasom, predstavuje strhujúcu sci-fi katastrofickú drámu, ktorá sa ponára do tajomstiev predpovedí a nevyhnutnosti osudu. Po úspechu filmu "Ja, robot" z roku 2004 sa Proyas vracia k žánru sci-fi, tentoraz však namiesto umelej inteligencie stavia do centra deja mystiku posolstva z budúcnosti, ktoré má potenciál ohroziť celé ľudstvo. Nicolas Cage stvárňuje postavu Johna Koestlera, uznávaného astrofyzika a profesora, ktorého život je hlboko poznačený stratou manželky. Jeho najväčšou radosťou a prioritou je jeho syn Caleb, ktorého vychováva ako vdovec.
Príbeh sa začína na školskej slávnosti, kde Caleb dostane do rúk zvláštny odkaz z časovej kapsuly. Táto kapsula bola naplnená pred päťdesiatimi rokmi vtedajšími žiakmi školy, ktorí do nej vkladali svoje vízie o budúcnosti. Calebovi sa ujde podivná spleť čísel, ktorú napísalo dievčatko menom Lucinda Whelan. V ten istý večer, zmorený žiaľom zo straty manželky a posilnený nadmerným požitím alkoholu, John Koestler začína nachádzať súvislosti v Lucindinej číselnej správe. Táto správa predchádza sérii ničivých havárií rozmiestnených po celom území Spojených štátov.
Film efektnou trikovou megalomániou zobrazuje letecké katastrofy, kde ľudské nešťastie, predpovedané posolstvom, si John môže "vychutnať" takmer na dosah ruky. Telá horia a vybuchujú s náležitou dôraznosťou. Nekontrolovateľná rýchlosť vykoľajeného vlaku metra tiež lahodí oku akciechtivého diváka, kde kamera detailne zachytáva miesta drvenia a okamžitého vznietenia. Všade naokolo sa mihne fľak krvi, všetko je v momente halené troskami, prachom a ohňom.
"Štvrté proroctvo" nie je ani komorným príbehom v psychologickom brnení na pozadí ťažkého sci-fi kalibru o zániku sveta, ani povinnou akčnou filmovou jazdou v štýle prehliadky donekonečna sa roztrieskavajúcich trupov áut, lietadiel, ľudí, vagónov, stromov, domov a mostov. Film do svojho naratívu strategicky vplietol aj skutočné Ezechielovo proroctvo z Biblie, a záverečné skĺbenie motívov Noemovej archy a E.T. dodáva príbehu ďalší rozmer. Alex Proyas sa vydáva overenou sci-fi cestou, hoci na "Štvrté proroctvo" muselo ľudstvo multikín čakať celých päť rokov. Hviezdneho Willa Smitha nahradil hviezdny Nicolas Cage a namiesto úbohej matky Zeme posiela napospas neblahému osudu. Drsnú temnotu tu okrem globálneho otepľovania rozjasňuje rodinné puto, ktorému by však svedčalo menej pátosu a klišéovitého prednesu v znakovej reči, keďže Calebovmu sluchu pomáha načúvací strojček. Diana, príkladne hystericky v panike, ochraňuje obe deti, zatiaľ čo John sa snaží chlapsky a hrdinsky postaviť zoči-voči nezvratnému osudu.
Genezis tajomného posolstva
Príbeh filmu "Štvrté proroctvo" sa začína v roku 1959, počas slávnostného otvorenia novej základnej školy. Ako súčasť ceremoniálu sú študenti požiadaní, aby vytvorili obrázky pre budúce generácie, ktoré budú uložené do špeciálneho puzdra. Medzi nimi je aj dievčatko menom Lucinda Embry, ktorá namiesto kreslenia zaplní svoj papier riadkami zdanlivo náhodných čísel. Počas slávnostného ukladania časového puzdra sa Lucinda stratí. Neskôr ju učiteľka nájde schovanú v malom kumbale s do krvi rozedranými prstami. Na dverách kumbálu sú čísla, ktoré Lucinda nestihla dopísať na papier, ktorý jej učiteľka predčasne odobrala.
O päťdesiat rokov neskôr, v roku 2009, je do tej istej školy zapísaný mladý Caleb Koestler. Jeho otec, profesor John Koestler, je vdovec, jeho manželka pred rokom tragicky zahynula pri požiari hotela. John pracuje ako profesor astrofyziky na Massachusettskom technologickom inštitúte. Caleb, spolu s otcom a ostatnými deťmi, je prítomný pri vyzdvihnutí časového puzdra. Práve jemu sa do rúk dostane Lucindina šifra.
Profesor Koestler je šifrou zaujatý. Registruje sekvenciu znakov 911012996, ktorá mu okamžite pripomenie dátum a počet obetí udalostí z 11. septembra 2001. Následne zistí, že kódovaná správa obsahuje vždy dátum, počet obetí všetkých významných katastrof za posledných 50 rokov, a tiež súradnice miesta katastrofy. Zistenie, že posledné tri sekvencie predpovedajú udalosti, ktoré sa ešte len odohrajú v blízkej budúcnosti, ho hlboko zasiahne.
V nasledujúcich dňoch sa pri dome Koestlerovcov zastaví automobil s podivnými cudzincami, ktorí dajú Calebovi malý, tmavý a hladký kamienok. V noci sa Calebovi zdá o jednom z týchto cudzincov, ktorý mu ukáže, aby sa pozrel z okna. Chlapec tak urobí a zistí, že obzor je zaplnený neznámymi javmi.
Odhaľovanie skrytých predpovedí
John Koestler sa rozhodne vypátrať Lucindinu dcéru Dianu a jej vnučku Abby. Chce po Diane získať pomoc, ale tá je najprv vydesená a utečie. Vracia sa však potom, keď vyjde ďalšia predpoveď - havária v metre, pri ktorej je John opäť prítomný, keďže si podľa správ z televízie myslí, že pôjde o teroristický útok.
Diana profesorovi objasní, že jej matka Lucinda počula šepot a že nasledujúci deň, 19. októbra, je dňom, kedy jej predpovedala smrť. Dvojica sa aj s deťmi vypraví do mobilného domu, kde Dianina matka žila, než sa predávkovala. Na stene v jej izbe sú nalepené výstrižky z novín o katastrofách posledných 50 rokov, presne tých, ktoré Lucinda predpovedala. Nachádza sa tu tiež kópia biblickej ilustrácie Matthäusa Meriana s názvom „Ezechielova vízia“ a niekoľko hladkých tmavých kamienkov, rovnakých ako ten, ktorý podiví cudzíci dali Calebovi.
Caleb s Abby čakajú vonku v pick-upe a cudzinci sa opäť objavia okolo neho. Posledná sekvencia šifry 101909ƎƎ znamená 19. október 2009, "Everyone Else" (Všetci ostatní), čo naznačuje deň konca sveta, kedy všetko živé na Zemi zahynie. John si uvedomí, že pôjde o masívnu slnečnú erupciu, ktorá na Zemi spáli biosféru. Diana navrhne, aby sa ukryli v jaskyni. John je presvedčený, že Lucinda na dvere napísala posledné čísla, ktoré znamenajú polohu bezpečného úkrytu pred katastrofou.
Doteraz vždy za údajom o dobe a počte obetí nasledovali súradnice. John sa od Lucindinej učiteľky, teraz už veľmi starej pani, dozvie, ako bola Lucinda nájdená v kumbale školy. Okamžite ide do školy a zistí napísané čísla. Diana medzitým s deťmi ujazdí smerom k jaskyni. Keď Diana zastaví na benzínke, šepotajúci cudzinci vniknú do auta a odvezú Caleba a Abby preč. Hrôzou pološílená Diana nastúpi do najbližšieho auta a je pri prenasledovaní zrazená kamiónom.
Koestler prichádza v okamihu, keď zdravotníci vykonávajú resuscitáciu - neúspešne. Diana drží v ruke tmavý hladký oblázok. Jonathan zadá súradnice do svojho GPS prístroja a zistí, že ide o polohu Lucindinho mobilného domu. Nedaleko nájde plochu posiatu hladkými tmavými oblázkami a sú tu aj obe deti s cudzincami. Je zjavné, že ide o mimozemšťanov. Z oblohy klesá k zemi obrovská kozmická loď. Caleb otcovi povie, že s nimi môžu ísť len vyvolení, tí, ktorí počujú šepot. Jonathan sleduje svojho syna s Abby, ako spoločne nastupujú do zvláštnej gule a odlietajú.
Ďalšie ráno, 19. októbra, Jonathan odchádza za svojimi rodičmi. So svojím otcom, reverendom, sa niekoľko rokov nebavil. Teraz nadešiel čas na usmrnie. Caleb s Abby sú vysadení na planéte podobnej Zemi.
Filozofické a etické dilemy
Film "Štvrté proroctvo" nie je len o vizuálne pôsobivých katastrofách a napínavom deji. Ponúka aj hlbšie zamyslenie nad témami ako predurčenosť, slobodná vôľa a zodpovednosť. John Koestler, ako vedecky zmýšľajúci človek, sa snaží pochopiť a zvrátiť predpovedaný osud pomocou logiky a vedy. Jeho cesta ho však konfrontuje s prvkami, ktoré presahujú racionálne vysvetlenie.
Otázka, či je možné zmeniť predpísaný osud, alebo či sme len bábkami v rukách vyššej moci, rezonuje celým filmom. Johnov boj s časom a s nevyhnutnosťou katastrof zdôrazňuje ľudskú túžbu po kontrole nad vlastným životom a osudom. Zároveň však film naznačuje, že existujú sily, ktoré sú mimo nášho chápania, a že niektoré udalosti sú možno predurčené.
Vzťah medzi Johnom a jeho synom Calebom je kľúčovým emocionálnym prvkom filmu. Napriek tragédii, ktorá ich postihla, ich puto je silné. Johnova snaha ochrániť Caleba pred hrozbou, ktorá sa blíži, je hnacím motorom jeho konania. Film skúma, čo znamená byť rodičom v extrémnych podmienkach a aké obete je človek ochotný priniesť pre svoje dieťa.
Postava Diany pridáva ďalšiu vrstvu k téme rodiny a prežitia. Jej pôvodná nedôvera a strach sa postupne menia na odhodlanie bojovať za svoje deti. Film taktiež naznačuje, že aj v najtemnejších časoch môže nádej a ľudská solidarita prevážiť nad zúfalstvom.
Motív mimozemšťanov a ich úlohy vo filme vyvoláva otázky o vesmírnom poriadku a o tom, či je ľudstvo na Zemi samo. Ich prítomnosť a ich zámer poukazujú na to, že existujú aj iné formy života s vlastnými plánmi a cieľmi, ktoré môžu ovplyvniť osud ľudstva.
"Štvrté proroctvo" je film, ktorý diváka núti premýšľať dlho po skončení jeho sledovania. Jeho silné vizuálne efekty, napínavý dej a hlboké filozofické otázky ho robia nezabudnuteľným zážitkom. Film nám pripomína, že aj keď sa snažíme pochopiť svet okolo nás pomocou vedy, stále existujú záhady, ktoré presahujú naše súčasné poznanie.
Technické aspekty a tvorivý proces
Réžie filmu "Štvrté proroctvo" sa ujal Alex Proyas, ktorý je známy svojou prácou na filmoch ako "Vrana" a "Ja, robot". Jeho rukopis je citeľný v temnej a atmosférickej vizuálnej stránke filmu, ako aj v jeho schopnosti vytvárať napätie a budovať svet. Proyas sa opiera o silný scenár, na ktorom pracovali Ryne Douglas Pearson, Juliet Snowden a Stiles White, pričom vychádzajú z pôvodného námetu Rynea Douglasa Pearsona.
Kamera Simona Duggana prispieva k celkovému dojmu filmu. Jeho prínos spočíva v zachytení deštrukcie s pôsobivou realitou, ale aj v jemnejších momentoch, ktoré zdôrazňujú emocionálnu stránku príbehu. Strih Richarda Learoyda zohral kľúčovú úlohu pri budovaní tempa filmu, najmä počas akčných sekvencií, kde je dôležité udržiavať diváka v neustálom napätí. Hudba Marca Beltramiho podčiarkuje dramatickú atmosféru filmu a dodáva mu emocionálnu hĺbku.
Obsadenie filmu je ďalším silným prvkom. Nicolas Cage ako John Koestler podáva presvedčivý výkon, v ktorom stvárňuje komplexnú postavu vedca bojujúceho s osobnou tragédiou a globálnou hrozbou. Chandler Canterbury ako jeho syn Caleb je rovnako dôležitou súčasťou príbehu, prinášajúc do filmu prvok nevinnosti a zraniteľnosti. Rose Byrne v úlohe Diany Waylandovej dodáva filmu emocionálnu silu a jej postava prechádza významným vývojom. Lara Robinson ako Lucinda Whelan, hoci má menší priestor na plátne, je kľúčová pre rozvinutie celého príbehu.
Film bol produkovaný spoločnosťami Escape Artists a distribuovaný spoločnosťou Summit Entertainment. S rozpočtom 50 miliónov dolárov sa tvorcom podarilo vytvoriť vizuálne pôsobivý katastrofický film, ktorý dokázal zaujať publikum po celom svete. Premiéra filmu v USA sa uskutočnila 20. marca 2009, zatiaľ čo slovenská premiéra bola 30. júla 2009.
Film bol dabovaný do viacerých jazykov, pričom existujú dve verzie slovenského dabingu. Prvá, pre televíziu Markíza, vznikla v roku 2011 v štúdiu Magic Voice, s Martinom Kaprálikom v úlohe Nicolasa Cagea. Druhá verzia, pre TV JOJ, má niektoré dabingové obsadenie neznáme. Tieto dabingové verzie umožňujú širšiemu publiku prístup k tomuto dielu.
"Štvrté proroctvo" je príkladom toho, ako môže byť sci-fi žáner využitý na preskúmanie hlbších ľudských tém a filozofických otázok. Film dokazuje, že aj v kontexte globálnej katastrofy zostávajú ľudské vzťahy, láska a nádej najdôležitejšími prvkami.