Štvrté proroctvo: Odhalenie skrytých kódov budúcnosti

Film "Štvrté proroctvo" (v origináli "Knowing") z roku 2009, britsko-americká sci-fi katastrofická snímka režiséra Alexa Proyasa, nás zavedie na napínavú cestu odhalením tajomného proroctva, ktoré predpovedá čas, miesto a počet obetí budúcich katastrof. S hlavnou úlohou profesora astrofyziky Jonathana Koestlera, ktorého stvárnil Nicolas Cage, sa film ponára do tém ako slobodná vôľa, determinizmus a nevyhnutnosť osudu, to všetko zabalené do pohlcujúcej atmosféry mysteriózneho thrilleru s prvkami hororu.

Časová kapsula s kresbami detí

Počiatky proroctva: Tajomstvo časovej schránky

Príbeh sa začína v roku 1959 na jednej z amerických základných škôl, kde učiteľka zadá deťom úlohu nakresliť ich predstavu o budúcnosti. Tieto diela majú byť uložené do hermeticky uzavretej "časovej schránky" a otvorená až o päťdesiat rokov neskôr. Medzi deťmi je aj Lucinda Embry, ktorá namiesto kresby popíše list papiera zdanlivo náhodnými číslami. Počas slávnostného uloženia schránky sa Lucinda stratí, aby ju učiteľka neskôr našla schovanú v malej komôrke s do krvi zodranými prstami. Na dverách tejto komôrky sú čísla, ktoré Lucinda nestihla dopísať na papier, ktorý jej učiteľka predčasne odobrala.

Rok 2009: Odhalenie skrytého kódu

O päťdesiat rokov neskôr, v roku 2009, sa do tej istej školy vracia Caleb Koestler spolu so svojím otcom, profesorom astrofyziky Jonathanom Koestlerom. Jeho matka, Grace, zomrela pred rokom pri požiaru hotela. Pri slávnostnom otvorení časovej schránky sa práve Calebovi dostane do rúk záhadný papier s Lucindinými číslami. Otca šifra zaujme a zaregistruje sekvenciu znakov "9112001", ktorá mu okamžite pripomenie dátum útokov na Svetové obchodné centrum v roku 2001. Toto zistenie ho podnieti k hlbšiemu skúmaniu kódu.

Jonathan postupne zisťuje, že kódovaná správa obsahuje nielen dátumy katastrof, ale aj presný počet obetí a súradnice miest, kde sa tieto udalosti odohrali. Kód sa stáva kľúčom k pochopeniu minulosti a zároveň aj k predvídaniu budúcnosti. Posledné tri sekvencie číslic v správe však označujú udalosti, ktoré sa ešte len majú odohrať v blízkej budúcnosti, čím sa začína zúfalý boj s časom o záchranu sveta.

Nicolas Cage ako profesor Jonathan Koestler

Tajomní cudzíci a proroctvo o konci sveta

V nasledujúcich dňoch sa pri dome Koestlerovcov zastaví automobil s podivnými cudzincami, ktorí dajú Calebovi malý tmavý hladký kamienok. V noci sa Calebovi sníva o jednom z týchto cudzincov, ktorý mu ukazuje, aby sa pozrel z okna. Chlapec tak urobí a spatrí celý obzor, čo naznačuje niečo monumentálne.

Jonathan sa snaží vypátrať Lucindinu dcéru Dianu a jej dcéru Abby. Diana je spočiatku vydesená a utečie, ale vráti sa, keď sa naplní ďalšia predpoveď - havária v metre, pri ktorej je Jonathan opäť prítomný. Diana profesorovi objasní, že jej matka Lucinda počula "ševtaní" a že dokument z 19. októbra predpovedá jej vlastnú smrť.

Dvojica sa aj s deťmi vyberie do mobilného domu, kde Lucinda žila pred svojou smrťou predávkovaním. Na stene v jej izbe sú nalepené výstrižky z novín o katastrofách posledných päťdesiatich rokov, ktoré Lucinda predpovedala. Nachádza sa tu aj kópia biblickej ilustrácie Matthäusa Meriana "Ezekielova vízia" a niekoľko hladkých tmavých kamienkov, podobných tým, ktoré dali cudzíci Calebovi.

Posledná sekvencia šifry "101909ƎƎ" znamená 19. október 2009, "Everyone Else" (všetci ostatní), čo je deň konca sveta, kedy všetko živé na Zemi zahynie. Jonathan si uvedomí, že pôjde o masívnu slnečnú erupciu, ktorá spáli biosféru Zeme.

Vizualizácia slnečnej erupcie

Závod s časom a odhalenie mimozemšťanov

Diana navrhne schovať sa do jaskyne, ale Jonathan je presvedčený, že Lucinda na dvere komôrky v škole načmárala posledné čísla znamenajúce polohu bezpečného úkrytu pred katastrofou. Vychádzajúc z toho, že za údajmi o dobe a počte obetí vždy nasledovali súradnice, a na základe rozprávania Lucindinej učiteľky (teraz už veľmi starej pani), ktorá mu prezradila, ako bola Lucinda nájdená, Jonathan okamžite jazdí do školy, aby zistil tieto čísla.

Medzitým Diana utečie s deťmi smerom k jaskyni. Na benzínke ich však dobehnú šepotajúci cudzíci, ktorí vniknú do auta a odvezú Caleba a Abby. Zúfalá Diana nasadne do najbližšieho auta a pri prenasledovaní je zrazená kamiónom. Jonathan prichádza v okamihu, keď zdravotníci neúspešne vykonávajú resuscitáciu. Diana v ruke drží tmavý hladký kamienok.

Jonathan zadá súradnice do svojho GPS prístroja a zistí, že ide o polohu Lucindinho mobilného domu. Neďaleko nájde plochu posiatu tmavými kamienkami a pri nej aj deti s cudzincami. Je zjavné, že ide o mimozemšťanov. Z oblohy klesá obrovská kozmická loď. Caleb otcovi vysvetlí, že s nimi môžu ísť len vyvolení, tí, ktorí počujú šepotanie. Jonathan sleduje svojho syna s Abby, ako spoločne nastupujú do zvláštnej gule a odlietajú.

Rozbil několik realit... a pak zemřel.

Filozofické otázky a remeselná zručnosť

"Štvrté proroctvo" nie je len o napätí a zvratov, ale aj o filozofovaní nad otázkami slobodnej vôle a determinizmu. Je všetko predurčené? Máme vlastný život vo svojich rukách? Môžeme ešte niečo zmeniť, alebo je náš boj vopred prehratý? Napriek zjavnému fatalizmu je hrdina hnaný vpred rodičovským pudom a pudom sebazáchovy, nevzdáva sa za žiadnych okolností.

Film je výnimočný aj kvalitou obrazu, nakoľko bol nakrútený modernými RED1 kamerami. Napriek relatívne malému rozpočtu (50 miliónov dolárov) sa podarilo vytvoriť presvedčivé efekty. Nicolas Cage v úlohe profesora Koestlera pripomenul divákom dôvod, prečo si ho mnohí kedysi obľúbili, aj keď jeho výkon nedosahuje vrchol z filmu "Adaptácia". Jeho prejav síce občas narúša celkovú atmosféru a napätie, no celkovo film potvrdzuje talent režiséra Alexa Proyasa, ktorý dokázal vytvoriť atmosférické a napínavé sci-fi.

Proyas sa vracia s explozívnym návratom, pričom jeho predchádzajúce kultové snímky ako "Vrana" a "Smrtihlav" naznačovali jeho inklináciu k temnejšej a mysterióznej tematike. V "Štvrtom proroctve" sa mu podarilo inovovať a aktualizovať svoj štýl, hybridizovať žánre ako sci-fi, horor, thriller a mysteriózny film, čím vytvára pestrofarebnú diverzitu. Film sa pohráva s divákom, láka ho na ilúziu predvídateľnosti, len aby využil moment prekvapenia a polapil ho dekonštrukciou a vyvrátením žánrových predlôh.

Napriek mierne rozpačitým hodnoteniam je "Štvrté proroctvo" zaujímavým a pôsobivým remeslom, ktoré ponúka nielen napínavý príbeh, ale aj priestor na zamyslenie sa nad najhlbšími otázkami ľudskej existencie. Koniec filmu, ktorý má až "spielbergovské" rozuzlenie, prekvapí a zanechá v divákovi silný dojem.

tags: #stvrte #proroctvo #ytb