Kozorožec je stredne veľké zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy, ktoré sa rozprestiera medzi susednými súhvezdiami Vodnár a Strelec. Na oblohe zaberá plochu 414 štvorcových stupňov a je súčasťou pomyselnej cesty Slnka po nebeskej klenbe, známej ako ekliptika. V našich zemepisných šírkach je toto súhvezdie viditeľné na večernej oblohe od júla do decembra. Hoci je Kozorožec umiestnený hneď východne od bohatej oblasti Mliečnej cesty v Strelcovi, je prekvapujúco chudobný na deep-sky objekty. Súhvezdie pozostáva zo slabých hviezd vytvárajúcich tvar dosť deformovaného trojuholníka, pričom ani jedna z nich nie je jasnejšia ako 3. magnitúda.
Historický a mytologický význam
Kozorožec patrí medzi najstaršie pozorované súhvezdia zvieratníka, ktoré poznali už dávni Babylončania. Tí ho nazývali „kozia ryba“. V starovekom Grécku bol spájaný s bohom Panom, v Ríme známym ako Faun. Pan bol bohom lesov, polí, stád a pastierov. Pretože svojím vzhľadom naháňal ľuďom strach, chodil radšej sám po lesoch a údoliach a hral na píšťalu. Legenda vysvetľuje jeho nezvyčajnú podobu tak, že keď raz Pan popíjal so svojimi priateľmi, vpadol do spoločnosti obrovský netvor Tyfón so sto hlavami. Pan sa v hrôze pokúsil premeniť na rybu a skočiť do vody, no v panike sa mu podarilo ponoriť len spodnú časť tela. Horná časť zostala kozia. Odvtedy sa výraz „panický strach“ používa na opis bezdôvodného strachu, ktorý človek pocíti v osamelom lese.
Astronomická orientácia na oblohe
Kozorožec vrcholí o polnoci v prvej tretine augusta, no nikdy nedosahuje výšku 30 stupňov nad južným obzorom. Jeho nájdenie komplikuje fakt, že sa v našich zemepisných šírkach nachádza veľmi nízko nad obzorom a rôzne hviezdne mapy k nemu kreslia odlišné spojnice. Najlepšie je predstaviť si spojnice tak, že vytvárajú tvar veľkého ležiaceho „V“. Praktickým vodidlom je predĺženie spojnice hviezd Vega v Lýre a Altair v Orlovi, čo nás dovedie priamo k štyrom hviezdam tvoriacim rohy Kozorožca.
Ako nájsť Kozorožca, súhvezdie morskej kozy v zverokruhu
Hlavné hviezdy a dvojhviezdne systémy
Deneb Algiedi (δ Capricorni)
Deneb Algiedi (δ Cap), známa aj pod historickým názvom Scheddi, je najjasnejšou hviezdou v súhvezdí. Názov pochádza z arabského Dhanab al Jady, čo znamená „chvost kozorožca“. Pre malé ďalekohľady je to relatívne nezaujímavá hviezda, avšak z vedeckého hľadiska ide o spektroskopickú a zákrytovú premennú dvojhviezdu typu Algol. Jej jasnosť kolíše v rozsahu 2,9 až 3,1 mag v perióde 24,5 hodín, čo sú zmeny, ktoré voľným okom postrehneme len veľmi ťažko. Vo vzdialenosti 2 oblúkových minút obieha hlavnú zložku sprievodca s jasnosťou 12,5 mag.
Prima a Secunda Giedi (α1 a α2 Capricorni)
Hlavnou, hoci nie najjasnejšou hviezdou súhvezdia, je α1 Capricorni nazývaná Prima Giedi. Jej jasnosť sa pohybuje v rozmedzí 4,2 až 4,55 magnitúd. Spolu s hviezdou α2 Capricorni (Secunda Giedi) tvoria optickú dvojhviezdu. Pri priaznivých podmienkach je možné tieto zložky, vzdialené od seba 6 oblúkových minút, odlíšiť aj voľným okom. Je dôležité zdôrazniť, že ide o optickú dvojhviezdu - obe hviezdy patria do spektrálneho typu G, no fyzicky k sebe nepatria. Secunda Giedi je od nás vzdialená približne 109 svetelných rokov, zatiaľ čo vzdialenosť Primy Giedi je podstatne vyššia.
Beta Capricorni (Dabih)
Beta Capricorni, známa pod latinským názvom Dabih alebo arabským Sadalzabih, je druhou najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Zákryty Dabihu Mesiacom odhalili, že ide o mimoriadne komplikovanú hviezdnu sústavu. Obsahuje napríklad modrastého spoločníka Dabih Minor (β1) s jasnosťou 6 mag.
Deep-sky objekty
Vzhľadom na to, že Kozorožec je chudobný na jasné objekty, dominantnú úlohu hrá guľová hviezdokopa M30 (NGC 7099). Objavil ju Charles Messier v roku 1764. V ďalekohľade s 8 cm objektívom sa javí ako hmlistý fliačik, no väčší prístroj dokáže rozložiť jej okrajové časti na jednotlivé hviezdy. Stred hviezdokopy je husto posiaty, pričom jej celková jasnosť dosahuje približne 8 magnitúd. Ďalším zaujímavým objektom je Palomar 12, veľmi riedka guľová hviezdokopa, ktorá bola kedysi súčasťou trpasličej galaxie SagDEG.
Precesia a Obratník Kozorožca
Pred približne 2 000 rokmi bol Kozorožec najjužnejším zvieratníkovým súhvezdím a Slnko ním prechádzalo v deň zimného slnovratu. Vďaka precesii zemskej osi sa však poloha svetového rovníka posúva a dnes sa v čase zimného slnovratu Slnko nachádza v súhvezdí Strelec. Napriek tomu sa najjužnejšia rovnobežka na Zemi, kde Slnko v priebehu roka kulminuje v zenite, stále nazýva Obratník Kozorožca. Súčasný prechod Slnka súhvezdím Kozorožec prebieha každoročne od 19. januára do 15. februára.
tags: #suhvezdie #kozorozec #dvojhviezda