Svätá Klára z Assisi, pôvodným menom Chiara Offreduccio, je jednou z najvýznamnejších postáv stredovekého náboženského života. Narodila sa v talianskom meste Assisi 16. júla 1194 do váženej šľachtickej rodiny. Jej otec, Favorino Scifi, bol vojvodom Sasso-Rosso, zatiaľ čo jej matka Ortolana viedla rozsiahlu domácnosť s zbožnosťou a láskou k blížnym. Klára bola najstaršou z troch dcér a už od útleho veku prejavovala hlbokú náboženskú citlivosť a túžbu po duchovnom živote.
Jej život bol hlboko ovplyvnený charizmatickou osobnosťou svätého Františka z Assisi, jej súčasníka a rodáka. František, syn bohatého obchodníka, sa v roku 1206 rozhodol opustiť svetské bohatstvo a zasvätil svoj život službe Bohu v radikálnej chudobe. Tento krok vyvolal značný rozruch a inšpiroval mnohých, vrátane mladej Kláry.
Cesta k zasvätenému životu
V devätnástich rokoch, v roku 1212, sa Klára rozhodla nasledovať Františkov príklad. V noci po Kvetnej nedeli, 20. marca, tajne opustila svoj rodinný dom. S doprovodom priateľky sa vydala k františkánskemu kostolíku Porciunkula. Tam, pri oltári Panny Márie, jej svätý František ostrihal vlasy a obliekol ju do hrubého rehoľného habitu. Týmto symbolickým aktom sa Klára zasvätila Bohu v chudobe, čistote a poslušnosti.
Jej rozhodnutie vyvolalo v rodine pobúrenie. Strýko Monaldo Scifi, ktorý mal v úmysle Kláru vydať za cisárskeho dôstojníka, sa ju snažil násilím priviesť späť. Klára však našla útočisko v kostole, objala oltár a odmietla sa vzdať svojho nového zasvätenia. Jej pevnosť a odhodlanie napokon prinútili rodinu ustúpiť.
Najprv sa Klára uchýlila do neďalekého benediktínskeho kláštora v Bastii. Neskôr, s podporou svätého Františka a biskupa z Assisi, získala malý kláštor s kostolom svätého Damiána. Toto miesto sa stalo centrom nového ženského rehoľného spoločenstva, ktoré sa pôvodne nazývalo "Chudobné dámy svätého Damiána".
Založenie rádu klarisiek
V roku 1215 bola Klára zvolená za opátku komunity, hoci sa tomu spočiatku bránila. Spolu so svojimi spolusestrami, medzi ktorými boli aj jej matka Ortolana a sestra Agnesa, žila v prísnej klauzúre a podľa pravidiel, ktoré si sama sformulovala. Tieto pravidlá boli inšpirované ideálmi svätého Františka, ale Klára ich prispôsobila špecifickým potrebám ženského spoločenstva.
Klára trvala na absolútnej chudobe ako základnom kameni svojho rádu. Toto "privilégium chudoby", právo nevlastniť nič osobne ani ako komunita, bolo neskôr potvrdené pápežom Inocentom IV. Tento radikálny postoj k majetku bol vtedajšej cirkvi neznámy a vyvolával isté pochybnosti a odpor. Klára však bola neochvejná vo svojom presvedčení, že úplná chudoba je najlepšou cestou k nasledovaniu Krista.
Cesta sv. Kláry
Jej spoločenstvo rástlo a priťahovalo ženy z rôznych spoločenských vrstiev, ktoré túžili po podobnom zasvätenom živote. Medzi jej najvýznamnejšie následovníčky patrila svätá Anežka Česká, ktorá podľa jej vzoru založila kláštor klarisiek v Prahe. Meno "klarisky" sa však pre rád začalo používať až po Kláre smrti.
Život v chudobe, modlitbe a obetavosti
Klára viedla život plný askézy a hlbokej kontemplácie. Často sa postila, nosila pod šatami drsné kajúce rúcho a spávala na holej zemi. Väčšinu nocí trávila v modlitbách a rozjímala o utrpení Ježiša Krista. Napriek tomu, že bola predstavenou, zachovávala si veľkú pokoru a sľúbila poslušnosť Františkovi, kardinálovi Hugolínovi (neskoršiemu pápežovi Gregorovi IX.) a biskupovi z Assisi.
Klára preukazovala mimoriadnu úctu k Najsvätejšej Eucharistii. Aj počas chorôb, ktoré ju trápili posledných dvadsaťosem rokov života, sa snažila plniť svoje rehoľné záväzky s veľkou vernosťou.
Jej duchovná múdrosť a hlboká viera priťahovali ľudí z rôznych vrstiev. Dokonca aj pápež Inocent IV. ju písomne žiadal o radu. Klára bola známa svojimi modlitbami za obrátenie ľudí a svojou vrúcnou láskou k Bohu.
Zázraky a ochrana Assisi
Počas svojho života bola Klára svedkom mnohých zázrakov. Zvlášť sa spomína jej odvaha počas obliehania Assisi Saracénmi v roku 1243. Napriek svojej ťažkej chorobe sa s pomocou sestier dostala ku kláštornej bráne s oltárnou sviatosťou. Keď pozdvihla monštranciu, útočníci sa okamžite dali na ústup, čím zachránila mesto pred skazou.
Táto udalosť posilnila povesť o jej svätosti a ochrane, ktorú poskytovala svojmu mestu.
Svätorečenie a dedičstvo
Svätá Klára z Assisi zomrela 11. augusta 1253 v kláštore San Damiano, po viac ako 43 rokoch zasväteného života. Jej pohrebu sa zúčastnil aj pápež Inocent IV. Už v roku 1255 ju pápež Alexander IV. vyhlásil za svätú.
Jej telesné ostatky boli pôvodne pochované v kostole svätého Juraja v Assisi. V roku 1260 boli pri kláštore postavené nové priestory - Bazilika svätej Kláry - a jej pozostatky boli slávnostne prenesené pred hlavný oltár. V roku 1958 ju pápež Pius XII. vyhlásil za patrónku televízie.
Dedičstvo svätej Kláry žije dodnes prostredníctvom jej duchovných dcér, klarisiek, ktoré pokračujú v tradícii radikálnej chudoby, modlitby a služby Bohu po celom svete. Jej život je trvalou inšpiráciou pre tých, ktorí hľadajú hlbší vzťah s Kristom a túžia žiť podľa ideálov evanjelia. Jej príklad nám pripomína, že skutočné bohatstvo nespočíva v materiálnych veciach, ale v láske k Bohu a blížnemu, a že aj v najťažších podmienkach môžeme nájsť pokoj a silu v dôvere v Božiu prozreteľnosť. Klára nám ukázala cestu, ako sa celkom odovzdať Bohu a nájsť naplnenie v jeho láske.