Predstavte si zvuk, ktorý nielen počujete, ale aj cítite celým telom. Taký, ktorý vás obalí ako teplá deka a prenesie vás niekam ďaleko, možno do hôr Tibetu, kde vzduch vonia po šafrane a čas plynie pomalšie. Tibetské spievajúce misy, známe aj ako himalájske, rin alebo suzu gongy v Japonsku, sú prastaré kovové hudobné nástroje, ktoré by sa dali priradiť k stojacim zvonom. Ich hlboký, vibrujúci zvuk má pozitívny vplyv na telo, myseľ aj priestor. Sú to zdroje spektra veľmi zosilených alikvótnych tónov, ktoré vydávajú okrem nám známych frekvencií aj tie, ktoré nám naša hudba neponúka. Spievajúca misa je nástroj, ktorý nevyžaduje žiadne predchádzajúce skúsenosti, a napriek tomu môže priniesť hlboký pocit pokoja, sústredenia a vnútornej rovnováhy. Na prvý moment, keď sa Vám takáto spievajúca misa ocitne v rukách a vy započujete jej tóny, pravdepodobne dlho nezabudnete.
Pôvod a História Tibetských Spievajúcich Mís
História spievajúcich misiek sa písala v regióne, ktorý zahŕňa Nepál, severnú Indiu a západočínsku oblasť, ktorú poznáme ako Tibet. Všeobecne nazvime túto oblasť ako himalájska. Hoci teda názov „tibetské“ misy nie je úplne presný a misy sa do tejto oblasti dostali naozaj až trochu neskôr, v západnom svete je tento názov ustálený, a preto zostaňme pre zjednodušenie aj ďalej pri názve tibetské misky alebo spievajúce misky. Misy zo všetkých týchto oblastí majú takisto svoje špecifiká ako napr. hrúbka stien, farba, tvar, typické zloženie, zdobenosť, gravírovanie a rôzne iné. Ich ukážky môžte vidieť nižšie.
Aj keď zvádza myslieť si, že misy alebo iné bronzové predmety boli používané hlavne ako náboženské pomôcky hlavne v budhizme, nie je tomu celkom tak. Tibeťania, alebo všeobecne ľudia z okolia Himalájí, mali už skôr svoje vlastné animistické náboženstvo - šamanizmus. V centre uctievania tohto náboženstva boli najmä sily prírody, živly, rôzni duchovia a tiež ich vlastné božstvá. A hoci sa budhizmus neskôr stal dominantným náboženstvom a filozofiou, ešte dodnes sú v ňom badateľné tieto prvky pôvodného animistického náboženstva - šamanizmu. Preto budhizmus v tejto oblasti je nazývaný aj tibetský budhizmus. Bronzové predmety slúžili aj na náboženské účely, počas obradov, pri obetovaní alebo pálení kadidla, avšak ich časté využitie bolo v domácnostiach. Misy teda slúžili na varenie, uskladňovanie potravín a podobne, teda na rovnaký účel, na aký dnes slúžia v domácnostiach dajme tomu plastové misy, porcelán alebo klasické hrnce.
Misy, ktoré by sme mohli nazvať ako „spievajúce misy“, však majú históriu o trochu kratšiu, približne 2000 rokov. Ich predchodcami boli hlavne bronzové zvony. Keďže v Ázii je tradícia výroby nástrojov alebo predmetov z kovu veľmi stará, bolo by mylné predpokladať, že umenie spracovávania kovov v Himalájskej oblasti aj vzniklo. Doba bronzová v Číne prebiehala približne pred 3500 rokmi. V iných oblastiach Ázie sa dokonca našli bronzové nástroje ešte z omnoho skorších čias. Toto umenie teda pravdepodobne preniklo do Himalájskej oblasti z východu, teda z Číny, ktorá bola v tej dobe po viacerých stránkach vyspelejšia. Živnú pôdu tu našlo toto remeslo najmä vďaka bohatým zásobám kovovej rudy. Podľa tibetskej ústnej tradície existencia spievajúcich misiek siaha do obdobia historického Budhu Šákjamuniho (560 - 480 B.C.). Tradícia bola prenesená z Indie do Tibetu, spolu s učením Budhu, veľkým tantrickým majstrom Padmasambhávom v 8. storočí. Tibet sa v tomto období stal centrom pre ich ďalší rozvoj.
Pôvod spievajúcich mís je nejasný a záhadný. Názory odborníkov sa rôznia, ale väčšina sa prikláňa k šamansko-animistickej tradícii a predbuddhistickému bönskemu náboženstvu, z ktorého sa postupom času vyvinul lamaizmus. Akýsi lama na túto otázku Európana odpovedal, že na otázky na pôvod mís by mal odpovedať skôr nejaký bönpa, lebo v samotnom buddhizme sa misy nepoužívali. Jedna teória hovorí, že misy vyrábali kočovní kováči, ktorí poznali znalosti zliatiny a mali zručnosť na ich výrobu. Predávali ich potom mníchom v tibetských kláštoroch. Iná teória je, že misy vyrábali sami mnísi, ktorí si boli vedomí harmonických vlastností znejúcich kovov. Je tiež možné, že misy vyrábali sami bönpovia, ktorí boli tak trochu alchymistami a mali znalosti o vlastnostiach jednotlivých kovov a tvaroch nádob. Umenie spracovania kovov a výrobu zvonov a znejúcich nástrojov ovládali starí Číňania už v 6. storočí pred naším letopočtom. Existujú dôkazy, že tibetské misky vznikli v Číne, pričom tie najstaršie spadajú do šangskej dynastie (16. - 11. storočie pred naším letopočtom) a zároveň patria k najstarším dochovaným bronzovým objektom v Číne. Rané bronzové zvony zvané nao stelesňovali niektoré z najvyšších technických dovedností čínskej civilizácie a predstavovali najstaršiu známu formu zvonenia. Nao boli vyrobené vo veľkostiach medzi 8 a 50 cm. Hudobne sú tieto objekty klasifikované ako typ zvonku.
Napriek tomu, že sa misy dnes vyrábajú, vyrobiť tieto nástroje v pôvodnej legendárnej kvalite už nikto nevie. Ako boli spracované, je tiež záhadou. Môžeme sa len pokúsiť si predstaviť, že zliatina z roztavených kovov bola vyliata na plochý kameň a nechala sa stuhnúť na kovovú platňu, ktorá sa potom vyklepávala kladivom do tvaru misy a následne brúsila pieskom. Rozžhavený kov sa rozlial na plochý kameň a nechal sa schladiť do podoby akéhosi podnosu. Z tohto podnosu sa pomocou úderov palicou postupne vytvoril tvar misky. V materiáli, ktorý bol vystavený veľkému tlaku, sa pritom nemohla vyskytnúť ani najmenšia prasklinka. Rytiny a ornamenty, ktorými sa niektoré misy zdobili, sa do kovu vyrážali.
Zloženie a Výroba Tibetských Mís
Či už u predajcov alebo v literatúre sa zrejme často stretnete s nesprávnym tvrdením, že tibetské spievajúce misy sú vyrobené zo siedmich kovov. Týmito podľa starej tradície sú: zlato, striebro, meď, cín, železo, olovo, ortuť. Nie je tomu celkom tak. Pokiaľ by naozaj každý z týchto kovov bol výraznejšie obsiahnutý v spievajúcich miskách, pravdepodobne by boli podstatne drahšie a čo je dôležitejšie, už by neboli až tak spievajúce. Pre samotný zvuk misy sú totiž podstatné iba dva z týchto siedmich kovov: meď a cín, a to v približnom pomere 80% až 85% medi a 15% až 20% cínu. Takáto zliatina sa nazýva aj bronz alebo zvonový bronz, zvonovina. Zlato, striebro a železo sa v misách môžu vyskytovať a zvuku nemusia byť na škodu, prípadne získa misa s ich prispením zvláštnu zvukovú charakteristiku, ale sú to väčšinou len stopové množstvá. Olovo a ortuť nie sú pre zvuk podstatné, ale taktiež sa v tradičných misách môžu vyskytovať vo veľmi malých množstvách.
Podobnou zlúčeninou, z ktorej sa tiež vyrábajú spievajúce misy alebo hudobné nástroje všeobecne, je mosadz. Meď je taktiež prítomná v tejto zliatine, ale cín je tu nahradený zinkom. Tu je približný pomer 60% medi k 40% zinku. Mosadz je mäkší materiál ako bronz, je mierne náchylný ku korózii a taktiež nedosahuje až takú čistotu zvuku ako pri bronze, aspoň čo sa týka spievajúcich mís. Pri iných hudobných nástrojoch však môže byť mosadz vhodnejšia. Tradične sa misy odlievajú zo zliatiny siedmich kovov, ktoré reprezentujú sedem tradičných astrologických „planét“: zlato - Slnko, ortuť - Merkúr, meď - Venuša, striebro - Mesiac, železo - Mars, cín - Jupiter a olovo - Saturn. Presné pomery jednotlivých kovov sú utajené. Niektorí kovotepci zabývajúci sa odlievaním tibetských mís a taktiež niektoré firmy vyrábajúce misy s využitím sústruhu používajú namiesto siedmich zliatinu len z piatich kovov tzv. „panchalogu“ - čo je v doslovnom preklade „päť kovov“. Je to posvätná zliatina využívaná pre odlievanie sošiek a ďalších predmetov do chrámov, ale pre spievajúce misy, ktoré majú mať vyvážený zvuk, sa lepšie hodí vyššie spomenutá zliatina siedmich kovov. V panchaloze nájdeme zlato, striebro, zinok, železo a meď (niektoré pramene uvádzajú namiesto zlata a striebra iba cín).
Dnes už nikto presne nevie, ako sa tieto misy používali. Tibetské misy existujú v rôznych tvaroch a výsledných zvukov. Väčšina z nich je, ak sa týka farby, viac či menej zlatá. Sú okrúhle, ale líšia sa svojou hĺbkou. Niektoré sú nízke, ale veľmi široké, iné okrúhle a hlbšie. Niektoré majú širšiu základňu a existujú aj veľmi nízke misy s veľmi širokým plochým dnom. Niektoré misy majú dokonca tvar pohára. Sila stien i tvar misy sa líšia. Zvuk je ovplyvnený tvarom a hrúbkou materiálu, rovnako ako silou a tvarom hrany misy. Na farbe misy nezáleží. Existujú misy, ktoré majú na vonkajšom okraji zvyšky laku alebo glazúry, ale tie so zvukom tiež nemajú nič spoločné. Ak si kúpite misu a vyleštíte ju, zvuk ovplyvníte.
Tibetské misy sú matnejšie než misy z Nepálu, ktoré sú zlatavejšie. Mnohé bývajú tiež zdobené, môžu na sebe mať vyryté kruhy, rôzne ornamenty z hviezd, bodiek alebo lístkov. Zdobené misy môžu byť tiež „kalendárne“ s dekoratívnou rytinou, ktorá predstavuje lunárny alebo jupiterský kalendár. Odlišné zloženie rôznych mís možno vysvetliť tiež odlišnými použitými surovinami v jednotlivých oblastiach, ktoré kočovní kovotepci používali. V súčasnosti sa vyrábajú aj moderné terapeutické misy, kde sa na výrobu mís používajú len extrémne čisté kovy a výroba už prebieha modernými metódami 21. storočia, neporovnateľnými s pôvodnými postupmi používanými v himalájskej oblasti. Takýmto spôsobom sa dajú vyrobiť misy v opakovateľnej vysokej kvalite a so zvukovými vlastnosťami, ktoré sú práve požadované. Či už sa stretnete s misami vyrobenými takmer pôvodným spôsobom v pôvodnej himalájskej oblasti alebo s uhladenými terapeutickými misami vyrobenými v moderných podmienkach, budete určite očarení prirodzenou silou, akú tieto nástroje v sebe majú.
Zvuk a Vibrácie: Fenomén Spievajúcich Mís
Zvuk je vibrácia a vibrácia je hudbou trojrozmerných foriem. Najlepšie je to vidieť na vode. Voda vibruje veľmi ľahko a výsledné vlny je možné sledovať pomerne dlho. Keď udrieme paličkou na okraj misy, alebo jej trením po obvode misy s vodou, môžeme ľahko pozorovať vibrácie vodnej hladiny. Podľa mýtických odkazov o stvorení sveta sa v mnohých kultúrach uvádza zvuk ako zdroj všetkého okolo nás. Všetko živé a dokonca i neživé spieva svoju vlastnú pieseň. Každý atóm sa pohybuje, „tancuje a spieva“. Každej vibrácii môžeme priradiť zvuk. Veľmi ľahko si to vieme predstaviť na pohybe vetra. Podľa intenzity a rýchlosti pohybu vzduchu vydáva rôzne zvuky.
Zvuky prenášajú posolstvo, vyjadrujúce rôzne stavy, od napätia až k uvoľneniu, od nespokojnosti k pocitu pohody. Často si pomôžeme slovkom „naladiť sa“ na niekoho, alebo niečo, ak chceme dôjsť k harmónii alebo súladu. Aj zvieratá, rovnako ako ľudia, sa dokážu zvukmi upokojiť alebo podráždiť, varovať alebo privolať. Každá matka spoľahlivo rozpozná zvuky svojho dieťaťa, vzbudí sa a utíši ich. Zvuky nás vedú k spomienkam, vyvolávajú pocity a predstavy. „Hlboko vnútri cítim, že tento svet, v ktorom žijeme, je obrovský monumentálne symfonický orchester. Neopakovateľný a hlboký zvuk vydávajú spievajúce tibetské misy. Ich prirodzené vibrácie sú plné, hlboké a silné, majú na nás nezvyčajný vplyv. Inak na nás pôsobia ako akýkoľvek iný hudobný nástroj. Môžeme povedať, že ich zvuk je multiharmonický. Vo zvuku misy nájdete niečo nevysvetliteľné, niečo očarujúce, niečo upokojujúce a niečo, čo presahuje Vašu vlastnú existenciu, ako príroda sama, ktorá na nás pôsobí rovnako. Je to jeden zo spôsobov, ako sa nám naša Zem, pomocou jej darov - kovu, prihovára. Každý človek, čo sa započúva do tejto vesmírnej piesne, si isto nájde vlastný spôsob, ako vnímať tento fenomén. Osobný prežitok bude pre každého iný, a predsa v niečom rovnaký.
Prevládajúce silné racionálne myslenie, ktoré táto doba podporuje, tu nebolo vždy. Zároveň ako sa stupňuje materiálny a racionálny tlak spoločnosti na človeka, ako sa život a svet pomocou technológií zrýchľuje a komplikuje, takisto stále viac a viac rastie v ľuďoch túžba po duchovnej obrode a zmene, túžba po jednoduchosti, návrat ku koreňom svojej duchovnej podstaty. Tajomstvo zvuku vydáva množstvo energie, preto musí byť toto poznanie skryté. Tibeťania tvrdia, že vo zvuku misy znejú zákony vesmíru. My všetci pochádzame zo Zeme, ktorá je tiež súčasťou vesmíru, a tieto zákony pre nás teda platia. V krvi každého z nás koluje niekoľko gramov železa a tak keď zaznie železo v zliatine misy, rezonuje ďalej v našom tele. Zloženie zliatin jednotlivých mís sa však môže líšiť a kovy sú obsiahnuté v rôznom pomere. Spievajúce misy sú jedným z najdokonalejších výtvorov ľudstva. Svojím tvarom pripomínajú mažiar, či obyčajnú misku na jedlo. Každá miska má svoj vlastný život, svoju náladu. Jej zvuk je odozvou na to, čo práve prebieha v našom tele. Jednotlivé frekvencie misky súvisia so siedmimi energiami v našom tele - čakrami. Každý z týchto kovov vydáva iný zvuk a spoločne vytvárajú jedinečnú harmóniu. Názor lámov, že pohybujúce sa atómy vydávajú zvuky, sa prekvapivo zhoduje s výkladom modernej jadrovej fyziky.
Okultizmus, Spiritualita a Rituálne Použitie
Pôvod znejúcich mís je záhadný a neistý. Použitie zvuku a mís je držané ako veľké tajomstvo. Človek, ktorý vedel pracovať so zvukom, vedel teda liečiť, bol veľmi mocný a vážený. Keď sa dnes opýtate kohokoľvek v Himalájach, alebo priamo Tibeťana, či počul niečo o spievajúcich misách, alebo niekedy na misy hral, odpovede budú vždy záporné. Ak sa spýtate niekoho, kto navštívil Himaláje, alebo priamo nejakého Tibeťana, či počul z nejakého tibetského kláštora zvuky spievajúcich mís alebo či sa „tibetské“ misy používajú ako misy spievajúce, dostanete vždy zápornú odpoveď. Podľa jednej teórie boli misy posvätnými predmetmi, ktoré vraj používali v Tibete len majstri zvuku pri tajných rituáloch a to len v súkromí. Mnísi misy používajú len v súkromí, nikdy nie verejne. Lama sa ma spýtal na dátum narodenia, potom dlho študoval môj horoskop a potom ma zaviedol do zvláštnej miestnosti, kde bolo niekoľko veľmi staro vyzerajúcich znejúcich mís. Povedal mi, že misy sa používali len pri tajných rituáloch a len tými, ktorí na ne vedeli správne hrať.
Prakticky každé náboženstvo používa zvuk ako prostriedok k dosiahnutiu zmenených stavov mysle. V Tibete sa spievajúce misy používajú už od 3. tisícročia pred naším letopočtom na liečenie a meditačnú prax pri šamanských obradoch, ako brána do iných svetov. Tibeťania veria, že kto pracuje so spievajúcou misou, už nikdy nepríde do pekla. Misy sú spojené s obradmi Štyroch uctievaní. Sú veľmi staré a pochádzajú z veľmi ranej histórie Tibetu. Bývali uchovávané v kláštoroch. Mnísi síce už dlhšiu dobu misy pri svojich obradoch používajú, ale dostatočne nevedia, prečo a ako pôsobia. Pravdepodobný pôvod mís je spojený so sektou bón (animistická sekta pracujúca veľa s ohňom a kovmi) a kmeňom Newari z oblasti Nepálu. Spievajúce misy sú vďaka nepopierateľnému liečivému vplyvu na človeka stále viac využívané ako terapeutické nástroje. Učenie bön uvádza tisíc typov terapeutického využitia zvuku.
Korene spievajúcich mís siahajú hlboko do tradícií nepálskeho a tibetského budhizmu, ktorý sa rozvíjal od 8. storočia. Každá spievajúca misa nesie v sebe pradávne posolstvo frekvencií a vibrácií, ktoré nielenže počujeme, ale dokážeme ich cítiť v hĺbke nášho tela a energetických polí. Spievajúce misy nachádzajú svoje miesto v meditačných praktikách, kde pomáhajú navodiť hlboký pokoj a sústredenie. V kláštoroch, chrámoch či pri súkromných rituáloch ich tibetskí budhistickí mnísi a duchovní lídri používajú na spev, označenie času, signalizovanie zmeny činností či vedenie posvätných rituálov. Keď sa spievajúca misa rozoznie, jej zvuk harmonizuje auru, ktorá podporuje intuitívne naladenie a uzemnenie. Lámovia ich prostredníctvom dokážu cestovať bez toho, aby sa pohli z miesta.
Na západe Tibetu, v kláštore Sakya, kde majú aj vzácnu veľkú znejúcu mušľu, hovoria, že ten, kto naslúcha zvuku týchto mís, nikdy nepríde do Naraku (pekla). Hovoria, že každý počuje iný zvuk a že aj vysokí lámovia misy počúvali a hovorili, že tento zvuk je Učenie. A že to Učenie je prenášané zvukom. A že ten zvuk počujú aj buddhovia a vyššie bytosti a ich žiaci, a každý si berie niečo iné. Ani Buddha samotný neučí len slovami. Niekedy učí aj inak. Zvuky mís sú teda tiež jeho učením. Väčšina ľudí dnes nevie získať zo zvuku nič než zvuk.
Spievajúce misy (tiež známe ako himalájske, rin alebo suzu gongy v Japonsku) sú prastaré kovové hudobné nástroje, ktoré by sa dali priradiť k stojacim zvonom. Do západného sveta sa začali dovážať približne od začiatku sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Ich pôvod môžeme vystopovať pravdepodobne v Nepále alebo Tibete, odkiaľ sa následne rozšírili do ďalších zemí juhovýchodnej Ázie - Číny, Japonska, Bhútánu a Indie. Avšak každá štúdia uvádza iný pôvod. Pôvodné náboženstvo v oblasti Nepálu a Tibetu v dobe vzniku mís tvorilo predovšetkým šamansko-animistické náboženstvo „bön“, ktoré vyznávalo oduševnenosť všetkých predmetov, vecí a javov. Misy boli využívané pravdepodobne k vyladeniu osôb pre komunikáciu so svetom nekazdodenní reality a pre uvedenie do stavu meditácie a vnútornej rovnováhy. V roku 1980 som v aukcii u Christie's kúpil veľmi starobylú misu. Mám podobných mís viac a sú s nimi vždy spojené veľmi spirituálne zážitky. Dokonca mám dojem, že som musel byť tibetským lámom, ktorý žil v 12. storočí. Ešte v roku 2001, po dvadsiatich dvoch rokoch pravidelného cestovania po Tibete som objavil zostavu siedmich posvätných a neobyčajne kvalitných, chromaticky ladených znejúcich mís asi z 15. až 17. storočia.
Používanie tibetských mís vychádza z tibetského budhizmu (ktorého súčasťou je animistické náboženstvo Bön), taoizmu a hinduizmu. Aspoň to niektorí tvrdia. Niektorí bádatelia popreli, že by pochádzali z Tibetu. Niektorí tvrdia, že skutočný pôvod tibetských spievajúcich mís môže pochádzať až zo 70. rokov 20. storočia. Zdá sa, že v hnutí New Age sa objavuje rastúci trend používanie tibetských spievajúcich mís (nazývaných aj himalájske misy) na relaxáciu. Populárne speváčky R&B Jhene Aiko a SZA tvrdia, že zvukové misy sú tajnou zbraňou určené na liečenie. Ďalší ľudia používajú tibetské spievajúce misy na muzicírovanie, meditáciu a na „osobnú špiritualitu“. Z tohto pohľadu je však tiež dôležité poznamenať, že niektoré názory tvrdia, že nech je pôvod akokoľvek, používanie tibetských mís v rámci tohto hnutia "určite patrí k démonickému hnutiu New Age." Tento pohľad vníma všetko ostatné ako turizmus a obchod a zdôrazňuje, že "nič z toho nie je dôležité. Dôležitý je náš vlastný vzťah k misám. Nepracujeme s misou, pracujeme so vzťahom ľudí k zvuku mís."
Okultus (z latinčiny) znamená skrytý. Okultná vec je tá, v ktorej sa skrýva diablova prítomnosť alebo sila. Modlárstvo je „zbožšťovanie toho, čo nie je Boh“. Modlárstvo je, keď človekovi, veci, činnosti alebo duchu pripisujem moc, ktorú má iba Boh. Modlárstvo je, keď to, čo si mám získavať cez modlitbu, vieru, sviatosti a sväteniny, chcem získať vlastnou silou alebo pomocou mágie a okultizmu. Misy sú spojované s hlbinnými zvukmi napomáhajúcimi dosiahnutiu posvätných stavov mysle, čo niektorí interpreti môžu vnímať ako súčasť okultných praktík, ak sa nimi nahradzuje náboženská viera. Dôležité je, ako to vidí Boh a ako to ladí s prejavmi Ducha Svätého.
Terapeutické a Relaxačné Účinky
Spievajúce misy sú vďaka nepopierateľnému liečivému vplyvu na človeka stále viac využívané ako terapeutické nástroje. Napríklad v niektorých nemocniciach v USA sa s úspechom používajú vibrácie tibetských mís k rýchlejšiemu rastu zlomených kostí. Dnes sa misy hojne využívajú k relaxácii, meditácii a k terapeutickým účelom. Bunky potrebujú pre svoje vyladenie určitú dobu, čo potvrdili aj mnohé merania. Dnešné rýchlo sa meniace akordy neposkytujú bunkám dostatok času pre svoju harmonizáciu. Merania ukázali, že najlepšie uvoľňuje a harmonizuje telesné a duševné pochody hudba v tempe okolo 60 cyklov, čo zodpovedá priemernej kľudovej tepovej frekvencii ľudského srdca. Hudba pod touto hranicou významne ovplyvňuje produkciu mozgových vĺn alfa, šamanská hudba dokonca aj vĺn théta. Naša súdobá hudba má príliš rýchly rytmus, a to okolo 120. Dnešná hudba je tiež príliš rytmicky pravidelná. Už málo sa stretávame s nepravidelnými rytmami, ktoré skôr zodpovedajú našej prirodzenosti.
Zvuk tibetských mís má nepopierateľný liečebný účinok. Zvukom mís sa väčšinou cítia byť oslovení aj ľudia, ktorí ho počujú prvý krát. Zvuk tibetských mís má tiež vplyv na našu mozgovú aktivitu - synchronizuje mozgové vlny a hemisféry a navodzuje kľud. Podľa Tibeťanov vytvára zvuk hudobných nástrojov protipól k vnútorným zvukom nášho tela. Pokiaľ eliminujete všetky okolité zvuky, budete počuť šumenie krvi, tep svojho srdca a skúsení mnísi a jogíni dokonca dokážu počuť aj vibrácie jednotlivých orgánov a procesov svojich tiel. V roku 1983 sa uskutočnil divadelný projekt nazvaný Počuteľná cesta telom, pri ktorom skupina hercov a hudobníkov reprodukovala a zosilovala zvuky srdca a obehu krvi. Vibrácie majú veľkú energetickú silu a dokážu uvoľniť napätie v bolestivých miestach. Jej zvuk synchronizuje mozgové vlny a uvoľňuje napätie medzi hemisférami, obnovuje harmonické frekvencie tela a jeho orgánov. Misy produkujú vlnové vzorce, aké produkuje mozog.
Tibetské spievajúce misky majú množstvo priaznivých účinkov na telo aj myseľ. Ich vibrácie prenikajú hlboko do organizmu, kde pomáhajú uvoľňovať napätie, znižovať stres a navodzovať stav vnútorného pokoja. Pravidelné počúvanie alebo používanie misy podporuje lepšiu koncentráciu, uvoľnenie nervového systému a celkovú duševnú rovnováhu. Keď sa misky rozozvučia, je to, akoby ste vstúpili do úplne iného sveta. Niektorí ľudia hovoria, že cítia jemné vibrácie v celom tele, iní zas majú pocit hlbokej meditácie a pokoja. Občas sa stane, že pri tejto terapii človeku vyhŕknu slzy. Keď raz zažijete ich vibrácie, už nikdy na ne nezabudnete.
Vplyv Spievajúcich Misiek na Ospalosť a Bdelosť
V roku 2020 publikoval tím rakúskych vedcov v časopise PLOS ONE jednoduchú a prekvapivú štúdiu. Tento výskum sa zameral na vplyv tibetských spievajúcich misiek na subjektívnu a objektívnu ospalosť, čo poskytlo cenné poznatky o tom, ako zvuky a vibrácie ovplyvňujú našu bdelosť a relaxáciu. Predchádzajúce výskumy potvrdili ich pozitívny vplyv na relaxáciu, redukciu stresu, znižovanie systolického krvného tlaku a spomalenie srdcovej frekvencie. Avšak ich konkrétny vplyv na ospalosť a bdelosť počas dňa nebol doteraz vôbec skúmaný.
Táto štúdia sa preto zamerala na porovnanie účinkov relaxácie so zvukmi spievajúcej misky a relaxácie v absolútnej tichosti na mieru ospalosti a bdelosti. Na hodnotenie miery ospalosti a bdelosti vedci použili dve metódy: Objektívne meranie - Zreničkový (pupilografický) test ospalosti (Pupillographic Sleepiness Test, PST) a Subjektívne hodnotenie - Karolínsku škálu ospalosti (Karolinska Sleepiness Scale, KSS). Do výskumu sa zapojilo 58 zdravých dobrovoľníkov vo veku 20 až 60 rokov, pričom po prísnom výbere zostalo 48 účastníkov (25 mužov a 23 žien). Experiment mal randomizovaný crossover dizajn, čo znamená, že každý účastník absolvoval dve rôzne podmienky v rozdielnych dňoch: relaxácia so spievajúcou misou (účastníci ležali na hamake nad veľkou tibetskou misou, ktorá bola sedemkrát uvedená do rezonancie) a relaxácia v tichu (účastníci ležali na rovnakom mieste, ale misa nebola aktivovaná). Každé stretnutie trvalo 20 minút a prebiehalo v rovnakom časovom intervale, čím sa minimalizovali vplyvy cirkadiánneho rytmu.
Výsledky štúdie priniesli zaujímavé zistenia. Objektívne merania pomocou PST nezaznamenali žiadne zmeny v úrovni ospalosti. Naopak, subjektívne hodnotenie pomocou KSS ukázalo štatisticky významné zníženie ospalosti o jeden bod po relaxácii so zvukmi misy, avšak tento efekt bol pozorovaný iba u žien. U mužov neboli zaznamenané žiadne zmeny v subjektívnom hodnotení ospalosti a bdelosti. Vedci predpokladajú, že rozdiel medzi objektívnymi a subjektívnymi výsledkami môže byť spôsobený vyššou citlivosťou objektívneho merania pomocou PST na meranie ospalosti v porovnaní so subjektívnym hodnotením KSS. Účinky aktivovanej misy by mohli súvisieť viac s pozitívnym ovplyvnením subjektívneho vnímania bdelosti, než so samotnou zmenou fyziologického stavu. Zároveň vedci špekulujú, že ženy by mohli byť voči relaxačným technikám citlivejšie než muži, čo by mohlo vysvetľovať rozdiely v subjektívnych hodnoteniach.
Štúdia naznačuje, že tibetské spievajúce misky môžu byť užitočným nástrojom na zvýšenie pocitu bdelosti a zníženie ospalosti, najmä u žien. Tento potenciálny prínos zvuku spievajúcej misy môže súvisieť skôr so zlepšením vnímania aktuálneho fyziologického stavu než s priamym vyvolaním zmeny fyziologickej ospalosti alebo bdelosti. Spievajúce misky môžu teda podporiť, no nie zmeniť aktuálny stav bdelosti či ospalosti. Na potvrdenie týchto zistení a lepšie pochopenie biologických mechanizmov sú však potrebné ďalšie výskumy.
Jedným z najzaujímavejších prvkov tejto štúdie bola samotná tibetská misa, ktorá bola použitá v experimentoch. Jednalo sa o veľkú tibetskú wellness misu s priemerom 1,76 m, hĺbkou 0,65 m a váhou až 1200 kg. Bola vyrobená z bronzu v roku 2012 tradičnou rodinnou zvonárskou firmou GRASSMAYR v Innsbrucku. Práve táto firma odliala v roku 2017 pre svojho zákazníka, Györgyho Juhásza, ešte väčšiu misu s priemerom 2,33 m, hĺbkou 0,83 m a váhou 2526 kg. Dokáže generovať frekvenciu 27,8 Hz a znieť viac ako 6 minút. Od roku 2019 je táto misa zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov ako najväčšia spievajúca misa na svete. A aj vy ju môžete vidieť a zažiť jej zvuk naživo, pretože sa nachádza len neďaleko našich hraníc, v dedinke Garáb v Maďarsku. Veľké uzemňovacie misky majú jedinečnú uzemňovaciu schopnosť. Jednu z najväčších uzemňovacích misiek najvyššej kvality máme aj u nás v Sound Healing Slovakia®. Naša miska váži 13 kg a sound healing terapie s ňou majú mimoriadnu silu a hlboký upokojujúci efekt. Ide o ručne vyrobenú misku z Indie, značky Meinl Sonic Energy. Táto miska, rovnako ako všetky ostatné v našej ponuke, je vyrobená zo vzácnej zliatiny kovov, ktoré majú liečivé účinky. Na rozdiel od lacných misiek vyrobených z nekvalitných zliatin kovov, tieto kvalitné nástroje prinášajú terapeutické benefity, ktoré lacné alternatívy nedosiahnu.
Ako Hrať na Tibetské Misy a Vybrať Si Tú Správnu
Najprirodzenejší spôsob ako vybrať je hľadať svoju vlastnú misu. Každá jednotlivá misa znie v rukách rôznych ľudí inak. Niektorým ľuďom misy znejú dlhšie, iným rýchlo zmiznú vyššie tóny a zostanú len tie hlboké. Nehľadajte preto krásne či nepekné zvuky tak ako sme zvyčajne zvyknutí z nášho „západného“ pohľadu. Hľadajte srdcom, nie hlavou. Každý predsa vibruje svojou vlastnou frekvenciou, a tak sa dá nájsť pocitom, nie hlavou, misa, ktorá znie nášmu srdcu. Aj tým, ktorí tvrdia, že vôbec nemajú radi hudbu, sa zvuk misy zvyčajne páči. Vibrácie sú tak silné, že sa dostanú priamo dovnútra, a nezáleží na tom, ako človek počúva ušami. Nejde ale o to, aby bol zvuk „krásny“.
Misu postavte na stôl potiahnutý ubrusom, uterákom alebo na inú mäkkú látku. Dvomi prstami ľavej ruky pridržte misu uprostred dna, aby ste misu udržali na mieste. Potom udrite paličkou na hranu misy a pozorne naslúchajte jej piesni a vibráciám. Pokiaľ pocítite, že vás misa oslovuje a chce sa vám ju bližšie preskúmať, položte si ju na dlaň jednej ruky, napriahnite druhú ruku pred telo a znovu udrite a nechajte dlho znieť. Misa položená na ruku hráča prináša práve ten neopakovateľný zážitok a účinok, pretože prostredníctvom misy do nás prechádzajú vibrácie a tie potom pokračujú v našom tele a vnútorne masírujú naše bunky. Pozorne naslúchajte vibráciám a reakciám vášho tela. Keďže je ľudské telo tvorené z 50-60% vodou a tá vedie zvuk trikrát rýchlejšie než vzduch, rozširujú sa vibrácie ďalej do celého organizmu. Výsledkom je akási masáž buniek zvnútra.
Najprv priložte misu k oblasti tretej čakry, teda do úrovne pupku asi 2 prsty pod pupkom. Je to oblasť, z ktorej vychádza z nášho tela emočná energia, takže nám môže poslúžiť ako dobrý intuitívny pomocník. Nepočúvajte zvuk misy, ale sústreďte sa teraz na vibrácie vo vašom tele a či ste s misou v harmónii. Nepočúvajte ušami, ale srdcom. Opäť udrite do misky a zdvihnite ju vyššie k srdečnej čakre - teda medzi prsia vo výške srdca. Srdečná čakra je emočné energetické centrum, centrum empatie, súcitu a porozumenia. Ak ste nepocítili žiadne negatívne reakcie, opakujte celý postup. Len liečiteľ by mal na zharmonizovanie čakier používať viac druhov misiek.
Misy rozoznievajú špeciálnym tlkadlom (paličkou), a to buď úderom alebo krúživým pohybom - trením o hranu misky či inými špeciálnymi technikami. Zvukom potom pripomínajú zvon, gong či rezonanciu pohárov. Spievajúce misky (tiež známe ako himalájske, rin alebo suzu gongy v Japonsku) sú prastaré kovové hudobné nástroje, ktoré by sa dali priradiť k stojacim zvonom.
Spôsoby Hry a Potrebné Pomôcky
Na misy sa dá hrať mnohými spôsobmi. Najčastejšie sa hrá na misy s paličkou, ktorú budete potrebovať. Je to drevená palička, najlepšie z tvrdého dreva. Mäkké drevo ale tiež poskytuje niektoré výhody. Veľkosť paličky závisí na veľkosti misy, ale je lepšie si to vyskúšať, neexistuje na to pravidlo. Vždy je to otázka pokusov a omylov, jedna palička bude znieť nádherne, iná, podobná, celkom inak. Jedna misa bude lepšie znieť s tvrdšou paličkou, iná zase s mäkšou. Čím bude palička tenšia, tým vyšší zvuk získate. Je lepšie používať na menšie misy menšie paličky a na väčšie misky dlhšie a väčšie paličky. Veľkú misu však malou paličkou rozozvučíte veľmi ťažko. Vibrácie okrajov misy sú tak silné, že sa vám palička roztancuje a ozve sa nepríjemný rachotivý či pískavý zvuk.
Paličky bývajú drevené s plsteným, vlneným, korkovým, filcovým, povrázkovým alebo dreveným zakončením. Každá jednotlivá misa má špecifické požiadavky na veľkosť a tvrdosť paličky. Pokiaľ radi experimentujete, môžete hrať na misu prakticky čímkoľvek. Iným spôsobom je trieť okraj misky paličkou. Výsledkom je potom prenikavý jasný tón, ktorý vychádza akoby zo všetkých strán a ktorý získava stále na hlasitosti. Tento spôsob hry je podľa odborníkov práve ten, ktorý používali dávni himalájski šamani pri svojich rituáloch. Platí tu, že čím je palička tenšia, tým vyššie melódie vyludzuje. Môže sa stať, že pri trení dôjde k veľmi silným vibráciám a poskakovanie po hrane misky, ktoré je doprevádzané nežiadúcim brnkavým zvukom. Táto metóda je obzvlášť vhodná pre prácu s väčšími misami. Na výsledný tón má potom vplyv aj rýchlosť a sila prítlaku, tvar misy a hrúbka stien. Pokiaľ sa pri trení ozve prenikavý piskľavý tón, znamená to, že sa prejavila jedna z harmónií. Zvuk kontaktu kovu s drevom je možné zredukovať napríklad oblepením paličky priehľadnou lepiacou páskou.
Na tibetské misy možno hrať aj napríklad pomocou sláčika. Touto technikou môže misa vyprodukovať veľmi široké frekvenčné spektrum s niekoľkými vrstvami alikvótnych tónov. Okrem paličiek filcových, plstených, korkových, obtočených povrazom, alebo drevených môžete na misy hrať aj vlastnou rukou - prstami, nechtami, spodnou časťou dlane. Najlepšie však misu rozozvučíte pomocou drevenej paličky.
Techniky hry na spievajúcu misu (4 z najlepších, ktoré potrebujete vedieť)
Okrem jednej tibetskej misky, možno použiť viac misiek a rovnako aj tibetské zvony či činely. Sú rovnako v ponuke mnohých predajcov. Ak si chcete urobiť príjemnú liečivú a harmonickú atmosféru doma, alebo vyharmonizovať svoje čakry, auru či zažiť hlbokú meditáciu pomocou zvukov tibetských mís, môžete si zakúpiť aj CD s tibetskými misami. Pomocou zvuku tibetských mís si rovnako môžete energeticky vyčistiť či zharmonizovať aj váš obytný priestor. Pri hraní na misu je dôležité mentálne sa otvoriť. Nezáleží na tom, či veríme v to, aké majú tibetské misy účinky, dôležitá je pokora. Účinok potom precíti určite každý. Misa pôsobí ako katalyzátor, spúšťač zmien. Telu treba dať čas vyrovnať to, čo nebolo v rovnováhe.
tags: #tibetske #misy #okultizmus