Na Slovensku sa stále vyskytujú prípady, kedy ľudia považujú za tradíciu topiť mačatá či hádzať o zem nechcené šteňatá. Tieto kruté praktiky, žiaľ, nie sú minulosťou, a práve preto je nevyhnutné neustále posilňovať legislatívnu ochranu zvierat a meniť vnímanie spoločnosti voči nim. Zuzana Stanová, zvieracia ombudsmanka a odborníčka na trestné právo v oblasti zvieracej agendy, sa dlhodobo angažuje v týchto snahách a jej práca prináša viditeľné výsledky.
Genéza legislatívnych zmien: Od prvej novely k novele "zviera nie je vec"
Prvé významné zmeny v legislatíve týkajúcej sa týrania zvierat sa podarilo presadiť ešte za vlády Ivety Radičovej prostredníctvom novely Trestného zákona, ktorá sprísnila tresty za takéto činy. Zuzana Stanová v tejto súvislosti uvádza, že na úplnom začiatku oslovovala politikov, u ktorých predpokladala záujem o riešenie tohto problému. „Traja z nich reagovali pozitívne - Tatiana Rosová, Pavol Frešo a Katarína Cibulková,“ spomína Stanová.
Snaha o prijatie novely zákona v duchu hesla "zviera nie je vec" sa datuje od roku 2011. Počiatočné pokusy však narážali na značný odpor. „Na úplnom začiatku nebola takmer žiadna šanca, aby sme dosiahli úspech. Rezortné ministerstvo nebolo ochotné ani len zriadiť pracovnú skupinu,“ hovorí Stanová. „Ľady sa pohli iba nedávno, no objavilo sa množstvo komplikácií, stovky pripomienok všelikoho počnúc ministerstvami cez splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity až po cirkev.“ Práve pripomienkové konanie proces predĺžilo o pol roka.
Prijatie zákona bolo ohrozené aj v čase rekonštrukcie vlády. „Raz už naša snaha takto stroskotala, keď padla vláda Ivety Radičovej. Vtedy sa zvykne takáto agenda zmiesť zo stola so slovami: teraz neriešme nejaké zvieratá, máme ústavnú krízu. V takejto kritickej situácii sa zvyčajne stopnú aj poslanecké návrhy,“ vysvetľuje Stanová.
Napriek týmto prekážkam, téma násilia, akéhokoľvek, sa nesmie bagatelizovať. „Čo sa preukázalo aj v prípade brutálneho dokopania na smrť mladého Filipínca v centre Bratislavy. Boli sme svedkami toho, ako svalovec zabil človeka, ktorý nemal šancu odporovať mu. Spoločenská nálada je preto dnes taká, že slušní ľudia chcú žiť v krajine, v ktorej je násilie potrestané. Preto sa urýchlilo prijatie spomínaného zákona,“ dodáva Stanová.
Pripomienky cirkvi a klišé "starajte sa o ľudí"
Osobitnú pozornosť si zaslúžia pripomienky cirkvi k novele zákona. Podľa ich vyjadrení, nie je prirodzené, aby zvieratá boli niečím ako subjektom práv.
Častým argumentom, s ktorým sa stretávajú aktivisti, je aj klišé: „Prečo sa radšej nestaráte o týraných ľudí?“ Politici neraz unisono vysvetľovali, že hoci odsudzujú týranie zvierat, najprv treba chrániť deti a ženy. Argumentovali tiež právnymi prekážkami, že ochrana zvierat by mohla znevýhodniť určitú skupinu ľudí. Zuzana Stanová však na tento argument reaguje: „No my sa staráme, síce nepriamo, aj o ľudí.“
Sama ako matka dvoch malých detí nechce, aby vyrastali v spoločnosti, kde je možné ubiť, upáliť psa alebo iné zviera, či ťahať ho na lane za autom, až kým nezahynie, a vinník je potrestaný iba 40-eurovou pokutou. „Ľudia, ktorí ubližujú zvieratám, nie sú charakterní a v ich prípade neplatí, že pomôžu dôchodkyni prejsť cez cestu, skrátka, že budú oporou spoločnosti,“ zdôrazňuje. „Pre mňa je hnacím motorom násilie - je vždy len jedno, nech sa pácha na komkoľvek. Nemôžeme sa zaoberať len tým, na kom je násilie páchané, ale hlavne, kto ho pácha a nakoľko môže byť nebezpečný v iných oblastiach.“
Chceli by ste za suseda človeka, ktorý ubližuje „len“ zvieraťu? Väčšina ľudí, ktorí volajú aktivistom a sú svedkami týrania, prosí: „Preboha, len to nikomu nehovorte, bojíme sa ho, on je taký agresívny!“ Toto svedčí o tom, že spoločnosť sa mení, a to k lepšiemu. Dokonca existujú extrémy, keď ľudia prispejú na operáciu psa rýchlejšie a ochotnejšie ako na operáciu človeka. Tento pohľad je síce zjednodušený, ale poukazuje na rastúce uvedomenie si potreby ochrany zvierat.
Tradičné krutosti a etická rovina ochrany zvierat
Na dedinách je stále veľa psov priviazaných na metrovej reťazi, ktoré celý život neprešli okolo vlastného domu. Dokonca sa ešte nájdu ľudia, ktorí pokladajú za tradíciu zabíjať nechcené šteňatá či mačatá. „Tak ako sa naša spoločnosť stará o majetok, životné prostredie, medzinárodné vzťahy a mnoho ďalších aspektov, tak sa máme starať aj o zvieratá,“ hovorí Stanová.
Potom je tu etická rovina. Chránime tvory, ktoré cítia a zároveň sú bezbranné. Musíme uznať, že my ľudia nie sme na tejto planéte sami, sú tu aj iné bytosti, využívame ich vo veľkej miere a sú prínosom pre našu spoločnosť. Preto si zaslúžia právnu ochranu pred krutým zaobchádzaním. Tomu, kto tvrdí, že zviera je vec a môže si s ním robiť, čo chce, by som sa spýtala, či by to povedal aj medveďovi, keby mu stál zoči-voči v lese. Na zreteli treba mať aj ochranu ľudí pred násilníkmi. Ako som spomínala, je preukázané, že ten, kto týra zvieratá, často dokáže ublížiť ľuďom.
Odporcom zákona Stanová odkazuje, že „zvieratám nejdeme vydávať občianske preukazy. Prijatý rozsah je len časť toho, čo by sme chceli, nejdeme do extrému. Bez konsenzu a kompromisov by sme nedosiahli nič.“
Christine Korsgaard o zákonných právach zvierat
Štatistiky a realita: Tresty za týranie zvierat
Za posledných sedem rokov išlo za trestný čin týranie zvieraťa do väzenia šesť ľudí. Išlo o prípady ako vyhladovanie na smrť, dobitie, organizovanie obzvlášť brutálnych psích zápasov či držanie zvierat v katastrofálnych podmienkach kvôli množeniu. „Za mrežami však skončili, keď sa trestného činu dopúšťali opakovane, čiže sú to recidivisti. Alebo ich odsúdili nepodmienečne, pretože sa v súbehu dopúšťali aj iného trestného činu,“ vysvetľuje Stanová.
Poslankyňa Alexandra Pivková (Za ľudí) považuje súčasnú mieru trestania týrania zvierat za nedostatočnú. „Za posledných sedem rokov sa totiž za tieto skutky dostalo do väzenia celkovo šesť ľudí a za zanedbanie starostlivosti o zviera nebol odsúdený nikto. Týranie zvierat je podľa poslankyne na Slovensku tolerované, čo považuje za neprípustné,“ uvádza.
Prípady ako zavlečenie psa do lesa a jeho ponechanie napospas smrti, topenie šteniat či brutálne týranie, ktoré si majitelia nahrávajú na svoje mobilné telefóny, sú podľa nej nemysliteľné. Za neprijateľné považuje aj vyhodenie zvieraťa na ulicu napríklad po Vianociach. Medzi časté prípady týrania patria aj nechávanie psov v rozhorúčených autách, permanentné držanie psov na reťaziach, ktorým sa obojok začne zarezávať do kože a zrastať s ňou, či zvieratá chované bez prístrešku a možnosti skryť sa pred nepriaznivým počasím.
Veterinárni inšpektori a ich právomoci
Podľa pôvodného návrhu by mohli veterinárni inšpektori vstupovať do obydlia aj v prípade pochybností. „Nebola by to príliš bezbrehá právomoc?“ pýta sa v súvislosti s tým Stanová. „Môžu vojsť na súkromný pozemok iba v sprievode polície. A potom, musí im predsa niekto otvoriť dvere, nemôžu sa vlámať dnu.“ Veterinárny inšpektor je predstaviteľ štátneho orgánu, ktorý funguje desiatky rokov. Primárne riešia kvalitu potravín. „Deň má iba 24 hodín a predstavte si to množstvo potravinových káuz na trhu. Už to ich poriadne vyčerpáva, preto si neviem predstaviť, že by len tak z vlastnej iniciatívy chodili k niekomu domov nad rámec svojich povinností,“ dodáva.
Napriek obavám z neochoty vykonávať kontroly, Stanová dúfa, že sa navýšia stavy zamestnancov, aby stihli vykonávať to, čo majú. „Zamestnanci veterinárnych a potravinových správ nemajú závratné platy, pribudne im práca, môže sa aj stať, že zo štátnej správy začnú odchádzať.“
Zákaz konzumácie spoločenských zvierat a rómske komunity
Novela zákona zakazuje zabíjanie spoločenských zvierat za účelom konzumácie. Problém však nastáva v niektorých chudobných rómskych osadách, kde konzumujú psy a predávajú ich tuk na liečenie zápalov horných dýchacích ciest u ľudí. Nie sú to len kradnuté psy. Stanová opisuje prípad zo Spiša, kde priekupníci prišli k jednej rodine s ponukou predať ich starého koňa. Keďže nechceli, ukradli ho a majitelia našli jeho odrezanú hlavu v lese. „Koľko sily treba vynaložiť na to, aby niekto odrezal hlavu koňovi? Sú to strašné prípady, tí ľudia neraz používajú na usmrtenie zvieraťa tupé nože,“ s hrôzou konštatuje.
Rómske osady pozná Stanová dobre, poúčala obyvateľov, ako majú chovať psy, prečo ich treba kastrovať a podobne. „Niektorí z nich si dajú povedať, iní nie. Sú aj takí, ktorí ani nevedia, že konajú zle. Dokonca sa dá povedať, že majú to zviera radi, no neuvedomujú si, ako na krátkej reťazi trpí. Nám to príde, samozrejme, nepochopiteľné a vzbudzuje to oprávnený hnev.“
Nápomocné by v tomto mohli byť komunitné centrá. Sú úspešné v organizácii rôznych kurzov pre deti aj dospelých. „Komunitné centrá by mali byť aktívne aj v tejto problematike. Ak by to zabralo čo i len na 20 percent, bol by to úspech,“ navrhuje Stanová.
Preplnené útulky a zodpovednosť samospráv
Útulky pre psy sú beznádejne preplnené. Vlani skončilo v útulkoch 12 000 týraných a nechcených zvierat. Viaceré útulky aj zatvárajú, kapacitne nestačia. „Niektorí ľudia sa dokonca domnievajú, že útulky podporuje štát, čo je veľký omyl, preto sú povinné prijať zvieratá, ktoré oni doma nechcú,“ upozorňuje Stanová. Stretla sa aj s vydieraním typu: „nezoberiete psa, mačku, utopím ich či inak znesiem zo sveta.“
Vlastníctvo zvieraťa je dobrovoľné a ten, kto sa pre to rozhodne, musí sám zo zákona ustrážiť nechcené rozmnožovanie. „Útulky by mali byť konečne prázdnejšie, pretože množitelia budú kontrolovaní a zdaňovaní, už táto činnosť nebude taká výnosná,“ verí Stanová.
Problém túlavých psov budú musieť riešiť aj samosprávy. Napríklad budú povinné evidovať zvieratá v elektronickom registri. Doteraz sa nejedna obec či mesto tvárili, že nemajú žiadne túlavé psy a problémy za nich riešili aktivisti na úkor vlastného času, peňazí a rodiny. „Hasili problémy, ktoré vytvorili nezodpovední majitelia a neraz aj tyrani. Na sociálne siete vyvesovali srdcervúce fotografie zúbožených nájdených psov a doslova žobrali o pomoc.“ Po novom musí mať každá samospráva vysúťaženú rámcovú zmluvu s útulkom alebo karanténnou stanicou. „Aplikácia v praxi nebude zrejme ideálna, no posunuli sme sa ďalej.“
Zvierací ombudsman: Právnička s vášňou pre zvieratá
Zuzana Stanová je povolaním právnička. K zvieratám ju priviedla ich vernosť, láskavosť a nesúdenie. „Prišlo mi nelogické a nespravodlivé, že mnohí ľudia ubližujú práve takýmto mierumilovným tvorom, na tigra v Afrike by si však netrúfli. Preto treba zmeniť veľa vecí v legislatíve aj v našom myslení,“ hovorí.
Je spoluzakladateľkou iniciatívy Zvierací ombudsman, ktorá sa už desať rokov venuje zvieracej agende ako dobrovoľníčka. „Trestné právo v tejto oblasti je v našej spoločnosti nóvum. Je dobré, keď sa prípadom venujú ľudia, ktorí sú na to špecialisti. Táto činnosť sa totiž nedá vykonávať po nociach, ako to robíme my,“ vysvetľuje Stanová.
Zvierací ombudsman je iniciatíva dobrovoľníkov z Aliancie združení na ochranu zvierat. „Sme tím právnikov a odborníkov v oblasti PR či médií. Sme neštátni a apolitickí. Zaoberáme sa hlavne systémovými a legislatívnymi zmenami v oblasti zvieracej agendy,“ opisuje Stanová. Jednou z ich najdôležitejších aktivít bola novela zákona o veterinárnej starostlivosti, vďaka ktorej sa od septembra zníži počet týraných a nechcených zvierat. Prijímajú podnety od verejnosti, zastupujú právne útulky a pomáhajú iným organizáciám, ktoré sa venujú zvieratám a nevedia sa orientovať v legislatíve.
Konkrétne prípady krutosti a cesta k zmene
Medzi konkrétne prípady týrania, ktorým sa Zvierací ombudsman venoval, patria:
- Súdne pojednávanie s mestským policajtom a jeho kolegyňou z Holíča, ktorí utopili v žumpe niekoľko šteniat.
- Prípad veterinára v Bánovciach nad Bebravou, ktorý množil psov v príšerných podmienkach, v klietkach plných výkalov, hnijúcich častí zvierat a plesní.
- Pes priviazaný na krátkej reťazi bez prístrešku v mrazoch na južnom Slovensku.
- Farmár, ktorý mal o starú liazku priviazané dva psy a kozľa so zlomenými končatinami nechal na ceste bez pomoci.
- Sučka, ktorú poliali žieravinou na väčšine tela, a iná sučka, ktorú našli s šesťdesiatimi brokmi v tele.
Zuzana Stanová, aj napriek svojim dvom deťom do troch rokov a náročnej práci, vykonáva dobrovoľnícke aktivity. „Robím všetko pre to, aby na to nedoplácala moja rodina, zanedbávam skôr svoje potreby. Veľmi mi pomáhajú moji rodičia a manžel,“ hovorí. Povzbudením sú pre ňu prajné reakcie ľudí a podpora od miest Bratislava a Košice, ako aj úradov samosprávnych krajov.
Ako postupovať pri podozrení na týranie zvierat?
Ak sa stanete svedkom týrania zvierat alebo máte podozrenie na takéto konanie, nikdy nečakajte, že sa situácia zmení sama. Nikdy nečakajte, že príde niekto iný, kto určite zasiahne. Ani nemrhajte čas premýšľaním, či je vhodné tyrana nahlásiť, alebo nie. Je to rovnako nutné ako v prípade týrania ľudí.
Najrýchlejšou voľbou po schválení novely veterinárneho zákona, zjednodušene nazývanej „zviera nie je vec“, by mala byť polícia. Možností je však niekoľko:
- Polícia: Týranie zvierat môžete nahlásiť priamo na polícii.
- Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS): Týranie zvierat môžete nahlásiť aj priamo RVPS. Pri štátnych úradoch však treba rátať s istou byrokraciou.
- Zvierací ombudsman: Ak máte strach urobiť tento krok sami, môžete vyhľadať pomoc u Zvieracieho ombudsmana. Ide o tím dobrovoľníkov, odborníkov a právnikov, ktorí sa vyznajú v legislatíve a denne riešia desiatky podnetov týrania všetkých druhov zvierat. Podnet môžete nahlásiť telefonicky alebo cez kontaktný formulár na ich webovej stránke. Je to absolútne diskrétne a ak nechcete byť do prípadu viac zaangažovaní, nemusíte.
Pri nahlasovaní podnetu je dôležité presne opísať situáciu a okolnosti: kedy a kde ste boli svedkom týrania, či ide o jednorázovú záležitosť alebo sa to deje opakovane, aký je psychický a fyzický stav zvieraťa (podvýživené, bité, s vážnymi zraneniami, na reťazi alebo zamknuté). Čím viac detailov o prípade máte, tým viac pomôžete vyšetrovateľovi proces urýchliť. Ak poznáte tyrana, nahláste aj jeho meno a základné údaje.
Hovoríme o prípadoch ako vyhladovanie na smrť, dobitie či iné fyzické poškodenie, organizovanie psích zápasov či držanie zvierat v katastrofálnych podmienkach určených na množenie šteniat. Týranie zvieraťa však znamená aj úmyselné štvanie zvierat proti ľuďom či iným zvieratám, úmyselné zbavenie sa zvieraťa na ulici alebo usmrtením, fyzické a psychické týranie, držanie na krátkej reťazi, život zvieraťa bez prístrešku v treskúcej zime.
Podľa štatistík ochrancov zvierat a Zvieracieho ombudsmana išlo za posledných sedem rokov na Slovensku do väzenia za týranie zvierat len šesť ľudí. To je nepochopiteľne málo, pritom v útulkoch končia ročne tisícky nechcených a utýraných zvierat.
Vládna podpora a budúce plány
Vládna strana Sloboda a solidarita (SaS) navrhuje sprísnenie trestných sadzieb pre páchateľov týrania zvierat. Pripravila novelu Trestného zákona, ktorá má sprísniť tresty a zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb za týranie zvierat. „Princípom tejto novely je, že trestné činy týrania zvierat bude odteraz riešiť špecializovaný vyšetrovací tím, ktorý bude na tento typ trestných činov zvlášť vyškolený,“ uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Novela má silnú podporu vo vládnej koalícii aj ministerstva vnútra a rezortu spravodlivosti.
Boj proti týraniu zvierat sa však novelou Trestného zákona nekončí. V budúcnosti sa plánujú venovať aj problematike nelegálnych množiarní psov.
Citlivosť a empatia ako základ ochrany zvierat
Mnoho ľudí, ktorí sa angažujú v ochrane zvierat, prejavuje vysokú mieru empatie a citlivosti. Znamenie zverokruhu Ryby, ktoré je spájané s týmito vlastnosťami, sa prejavuje milo, vľúdne, láskavo a nekonfliktne. Ryby sa dokážu rýchlo a ľahko vcítiť do problémov druhých, poľutovať ich a podať pomocnú ruku. Ťažko znášajú týranie zvierat, sú značne zraniteľní a veľmi zle nesú sklamanie v ľuďoch.
Aj keď sa Ryby niekedy môžu javiť ako labilné a náladové, ich empatia a schopnosť vcítiť sa do utrpenia iných tvorov ich robí ideálnymi kandidátmi na povolania, kde sa môžu starať o druhých a chrániť ich. Patria sem lekári, zdravotné sestry, sociálni pracovníci, opatrovatelia, advokáti, vychovávatelia, ale aj ľudia pracujúci v útulkoch, farmách, zoologických záhradách či veterinári. Títo ľudia sa tiež radi starajú o zvieratá a rastliny, čo ich predurčuje na prácu v záhradníctve alebo ako chovatelia.
Ich vrúcny vzťah k starým veciam im dáva predpoklady na reštaurátorskú alebo aranžérsku prácu, či na povolanie starožitníka. Z Rýb môžu byť dobrí pedagógovia, ktorí majú citlivý a chápavý prístup k deťom. Pretože majú dobrú fantáziu a bývajú dobrými rozprávačmi, mohli by z nich byť aj dobrí autori rozprávok, poviedok alebo básní.
Vzťah k umeniu a všetkému, čo podporuje snívanie - rozprávky, romantické a dobrodružné príbehy, básne, hudba, tanec a spev - ich robí jedinečnými. Mnohé Ryby sú aj veľmi športovo nadané a vyhovujú im najmä vodné športy.
Ich zdravotné problémy sa často týkajú nôh, sú precitlivené na lieky, chlad a vlhko, často trpia alergiami, astmou či reumatizmom. Niekedy môžu mať problémy s realitou, pretože sa natoľko pohrúžia do svojho vnútorného sveta, že nevnímajú, čo sa okolo nich deje. Ryby najviac zo všetkých znamení prepadajú alkoholu a drogám, kde hľadajú únik pred vonkajším svetom, svojimi povinnosťami a problémami. Nevyhnutne potrebujú psychickú podporu, ktorú najčastejšie nachádzajú v partnerovi a v láske.
Tieto vlastnosti naznačujú, že ľudia s empatiou a citlivosťou, podobnou tej, ktorú prejavujú Ryby, sú kľúčoví v boji proti týraniu zvierat. Ich schopnosť vžiť sa do utrpenia iných a ich prirodzená túžba chrániť bezbranných sú nenahraditeľné pri presadzovaní lepšej legislatívy a zmeny v myslení spoločnosti.