Vzťah ľudstva k smrti je komplexný a často poznačený strachom a nepochopením. V západnej kultúre je smrť často vnímaná ako nepriateľ, ktorému je potrebné sa vzoprieť, zatiaľ čo na Východe existujú odlišné pohľady, ktoré zdôrazňujú jej prirodzenosť a integrálnu súčasť životného cyklu. Populárny guru Osho vo svojej knihe "Ukončenie života" bez zábran rozoberá túto večnú tému, pričom ponúka hlbokú reflexiu nad tým, ako naše vnímanie smrti ovplyvňuje kvalitu nášho žitia.
Smrť ako integrálna súčasť života
Osho tvrdí, že tému smrti nie je možné tabuizovať. Práve naopak, ak chceme skutočne žiť, musíme sa vyrovnať aj s myšlienkou na smrť. "Toto téma není možné tabuizovat, protože pokud chcete opravdu žít, musíte se vyrovnat i s myšlenkou na smrt," píše. V knihe Osho poskytuje odpovede na rôzne situácie a pre tých, ktorých táto téma aktuálne rezonuje, ponúka hlbokú a nádhernú inšpiráciu, ktorá v nich prebudí túžbu po plnom živote.
Jeho prístup je radikálny: "Já vám žádnou útěchu neposkytnu. Neřeknu vám: „Duše je věčná. Nebojte se, nikdy nezemřete. Zemře pouze tělo.“ Vím, že je to pravda, ale na tuhle pravdu musí každý přijít sám. Nenaučíte se to na základě nějakého tvrzení a nelze to sdělit ani žádným jiným způsobem: musíte to zažít". Táto výzva k osobnému prežitiu a objaveniu pravdy je v súlade s jeho celkovou filozofiou, ktorá kladie dôraz na individuálnu skúsenosť a vnútorné prebudenie.
Západný strach zo smrti a jeho dôsledky
Západná medicína a myslenie často vnímajú smrť ako niečo, čomu sa treba brániť. Tento antagonizmus voči smrti vytvára vážne problémy. Ľudia sú v nemocniciach často udržiavaní pri živote pomocou liekov, aj keď ich život stratil zmysel a iba prežívajú. "Lidé bojují proti smrti. Lidé v nemocnicích téměř vegetují, žijí jen z léků. Jsou nuceni zbytečně žít, i když by zemřeli přirozenou cestou." Tento stav, kedy človek "žije" ako "dýchající mrtvola", vyvoláva kontroverzie a etické dilemy: či dovoliť človeku zomrieť, či mu pomôcť zomrieť, či by mal mať právo rozhodnúť o vlastnej smrti.
OSHO: If You Knew the Day You Are Going to Die...
Osho kritizuje utilitárny prístup západnej mysle, ktorá verí v prácu a nie v odpočinok. Tento étos neumožňuje priestor pre relaxáciu, ani pre prirodzené ukončenie života. "Západní mysl je příliš utilitární. Nevěří v odpočinek, věří v práci. Celý její étos je o práci, ne o odpočinku. Pro uvolnění a relaxaci prostě není prostor." Tento strach zo smrti, z "let-go", je vnímaný ako prekážka k hlbšiemu pochopeniu života.
Smrť ako vrcholný zážitok
Na rozdiel od západného pohľadu, Osho prezentuje smrť ako prirodzený a krásny proces. "Smrt není meč, který přetne váš život, je jako květina - konečná, závěrečná květina, která rozkvete v poslední chvíli. Je to vrchol. Smrt je květ na stromě života. Není to konec života, ale crescendo. Je to vrcholný orgasmus." Existuje umenie žiť a umenie umierať, pričom to druhé má podľa neho väčšiu hodnotu. Toto umenie však možno dosiahnuť len vtedy, keď vieme, ako správne žiť.
Kľúčom k tomuto umeniu je vedome prežiť proces smrti. "Smrt je největší životní zkušeností, pokud dokážete zemřít vědomě. A vědomě umřít můžete jen tehdy, když se jí nebráníte." Keď sa smrti bránime, panika nás zavalí a vedomie sa vypne, čím prepásneme najväčší zážitok. Smrť je podľa Osha "samádhi, je to satori, je to meditace, ktorá sa vám děje." V tomto stave môžeme spoznať, že nie sme telo, ale niečo viac, čo sa od tela oddelilo.
Prirodzenosť zdravia a neprirodzenosť choroby
Osho rozlišuje medzi smrťou a chorobou, utrpením. Zatiaľ čo smrť je prirodzená a krásna, choroba a utrpenie nie sú. "Nemoc, choroba a utrpení jsou špatné, protože k nim dochází pouze tehdy, když nejste přirození. Něco se pokazilo." Choroba je len signálom, že sme sa od prírody vzdialili a niečo v našej prirodzenosti sa pokazilo. Príroda nám jemne našepkáva, aby sme sa k nej vrátili.
Človek je jediné zviera s darom slobody, ale táto sloboda prináša aj riziko žitia proti prírode. Prejedanie sa, pôstenie, nadmerné napätie - to všetko sú prejavy našej slobody, ktoré nás môžu odviesť od prirodzenosti. Zvieratá v divočine, ktoré nemajú toľko slobody, nie sú takmer nikdy choré. "Žít s lidmi je velmi nebezpečné." Choroby ako rakovina sú podľa neho novodobé fenomény, ktoré si môžeme dovoliť len vďaka nášmu "bohatstvu" a neprirodzenému napätiu.
Východný pohľad na medicínu: Spolupráca s prírodou
Východná medicína, najmä taoistický prístup, sa líši od západného. Lekár na Východe nebojuje s chorobou, ale snaží sa človeka uviesť do súladu s prírodou. "Skutečný lékař neopravuje přírodu, opravuje pouze člověka." Príroda je vždy správna, človek sa môže mýliť kvôli svojej slobode.
Tradičná čínska medicína mala zaujímavý model: platilo sa lekárovi, ak bol človek zdravý, a prestalo sa platiť, ak ochorel. "Pokud totiž onemocní, pak to znamená, že se lékař nedíval na přírodu a nepomáhal přírodě, nepomáhal svému pacientovi se udržovat se „v pořádku“, v souladu s přírodou." Lekárova úloha je udržiavať ľudí prirodzených, nie bojovať proti celku, ale korigovať neprirodzenosť človeka.
Lekár teda nie je ten, kto lieči. "Lékař nikdy neléčí, nemůže léčit. Může pouze zpřístupnit pacientovi léčivou sílu celku. Je to celek, který léčí." Liek, lekár a nemocnica len pomáhajú priviesť chorú časť človeka späť k celku, kde dochádza k uzdraveniu. Lekár je v službách prírody a pomáha človeku vrátiť sa na prirodzenú cestu.
Láska, múdrosť a prirodzenosť
Osho vo svojich citátoch ďalej rozvíja tieto myšlienky. Láska nie je vášeň, ale hlboké porozumenie. Múdrosť neprichádza automaticky so starnutím. Životná skúsenosť môže byť trpká, sladká je len v predstavách. Byť prirodzený znamená uvoľniť sa. Každá viera, náboženstvo či inštitúcia môže byť väzením.
"Člověk dospívá v okamžiku, kdy začne lásku dávat, namísto aby ji vyžadoval." A k vyššiemu svetu sa môžeme dostať len vtedy, keď si prežijeme ten nižší, s jeho agóniou aj extázou. Smiech je dôležitý pre rast a schopnosť čeliť situáciám. Hromadenie otravuje srdce. A najdôležitejšie: "Člověk je divné zvíře. Klaní se mrtvému. Postrádá to, co minulo. Cítí nepřítomnost, necítí přítomnost, protože nežije v přítomnosti." Žiť v prítomnosti, prijať smrť ako prirodzenú súčasť života a žiť v súlade s prírodou, to sú kľúčové posolstvá Oshoho učenia.