Planéty našej Slnečnej sústavy obiehajú Slnko po eliptických dráhach, ktoré sa v prvom priblížení dajú považovať za takmer kruhové a koncentrické. Tento neustály pohyb po dráhach je príčinou vzniku rôznych astronomických úkazov, vrátane konjunkcií a opozícií. Konjunkcia je jav, pri ktorom sa dve telesá na oblohe, pri pohľade zo Zeme, javia ako veľmi blízko pri sebe. V tomto článku sa zameriame na konjunkciu dvoch najjasnejších planét našej Slnečnej sústavy - Venuše a Jupitera, pričom si pripomenieme aj niektoré minulé a predpovieme budúce podobné udalosti.
Konjunkcie a opozície: Spoločná príčina, odlišné javy
Opozícia planéty nastáva, keď sa planéta nachádza na opačnej strane Zeme voči Slnku. Z nášho pohľadu sú vtedy Slnko, Zem a planéta takmer na jednej priamke. V tomto roku sme už mohli byť svedkami Saturnu v opozícii a neskôr aj Neptúnu v opozícii. Konjunkcia, naopak, nastáva, keď sa dve telesá na oblohe javia ako blízko pri sebe. Hoci sa tieto javy líšia, ich spoločnou príčinou je obeh planét okolo Slnka.
Pojmy ako opozícia, kvadratúra, elongácia či konjunkcia opisujú významné polohy planét, ktoré sú dôležité vo sférickej astronómii. Tieto pojmy sa však používajú oveľa všeobecnejšie. Napríklad, v opozícii voči Zemi a Slnku sa môže ocitnúť aj Mesiac (vtedy nastáva spln), asteroid alebo kométa. Taktiež teleso, voči ktorému sa poloha určuje, môže byť ľubovoľné. V prípade konjunkcie Venuše a Jupitera ide o vzájomné priblíženie dvoch planét na oblohe z nášho pohľadu.
Čo sa stane, keď sa planéty zoradia? | Neil deGrasse Tyson vysvetľuje…
Konjunkcia Venuše a Jupitera: Nebeské „blízke stretnutie“
Dňa 13. novembra 2017 bolo možné v skorých ranných hodinách, ešte pred východom Slnka, sledovať zaujímavý astronomický úkaz - „blízke stretnutie“ planét Venuše a Jupitera. Tí, ktorí si privstali a počasie im to dovolilo, mohli nízko nad východným obzorom pozorovať dva jasné objekty veľmi blízko vedľa seba. Táto udalosť bola vynikajúcou príležitosťou aj pre astrofotografov.
Venuša je vnútorná planéta našej Slnečnej sústavy, zatiaľ čo Jupiter je vonkajšia. Napriek tomu sa občas stáva, že sa tieto objekty pri pohľade „zhora“ na Slnečnú sústavu dostanú na jednu priamku so Zemou. Vtedy hovoríme o konjunkcii týchto planét vzhľadom na našu planétu. Model časti Slnečnej sústavy z 13. novembra 2017 o 6:00 hod. SEČ názorne ukazuje, ako sa planéty v danej chvíli nachádzali.
Vplyv sklonu obežných dráh: Prečo nevznikajú časté planetárne zákryty?
Planéty Slnečnej sústavy obiehajú približne v jednej rovine. Keby obiehalo presne v jednej rovine, v istom časovom úseku by sme mohli vidieť aj tzv. planetárny zákryt, kedy by bližšia Venuša čiastočne zakryla vzdialenejší Jupiter. Rovina obežnej dráhy Venuše má však sklon 3,4° voči rovine obežnej dráhy Zeme (ekliptike), a Jupiterova obežná rovina je tiež sklonená pod uhlom 1,3° voči ekliptike. Vďaka týmto sklonom nastávajú planetárne zákryty veľmi zriedkavo, približne každých 250 rokov. Naposledy sa takýto jav stal v roku 1818 a najbližší je očakávaný v roku 2065. Dňa 17. septembra 1210 o 10:35 svetového času dokonca nastal centrálny zákryt Jupitera Venušou, kedy boli planéty Zem, Venuša a Jupiter na jednej priamke nielen pri pohľade „zhora“, ale aj „zboku“.
Vzájomné priblíženie Venuše a Jupitera na oblohe počas konjunkcie 13. novembra 2017 nebolo až také tesné. Najmenšia uhlová vzdialenosť planét na oblohe bola približne 0,3°. Pre porovnanie, uhlový priemer kotúča Slnka alebo Mesiaca na oblohe je 0,5°.
Dynamika konjunkcie: Ako sa planéty približujú a vzďaľujú
Vďaka vzájomným obežným pohybom planét, predovšetkým Venuše, ktorá sa pohybuje rýchlejšie, sa planéty na oblohe zdanlivo približujú a neskôr aj vzďaľujú. Tri dni pred konjunkciou 13. novembra 2017 bola uhlová vzdialenosť planét zhruba 3°, deň pred konjunkciou už len 1°. Najmenšiu uhlovú vzdialenosť dosiahli 13. novembra 2017 o 7:10 SEČ.
Pre pozorovacie stanovište v Banskej Bystrici vychádzali planéty Venuša a Jupiter 13. novembra 2017 okolo 5:30 SEČ. Smerom na západ od tohto miesta v rámci územia Slovenska sa časy posunuli maximálne o +9 minút a východne od miesta maximálne o -13 minút. Hneď po východe boli viditeľné ako dva jasné objekty veľmi blízko vedľa seba v súhvezdí Panna. Venuša mala jasnosť -3,9 magnitúdy a Jupiter -1,7 magnitúdy.
Najlepšie bolo zvoliť si vysoko položené pozorovacie miesto s dobrým výhľadom na východný obzor. Pozorovať sa dali voľným okom alebo cez poľovnícky ďalekohľad. Pri astronomických ďalekohľadoch bolo potrebné zvoliť vhodné zväčšenie, aby sa obe planéty zmestili do jedného zorného poľa. Od východu planét sme mali zhruba hodinu na to, aby sme si vychutnali „blízke stretnutie“. Planéty totiž vychádzali na začiatku tzv. nautického súmraku, kedy Slnko je 12° pod obzorom. V Banskej Bystrici 13. novembra 2017 Slnko vychádzalo o 6:54 SEČ.
Vďaka vzájomnému obežnému pohybu planét, predovšetkým Venuše, takéto „blízke stretnutie“ na oblohe netrvalo dlho. Na ďalší deň bola uhlová vzdialenosť medzi Venušou a Jupiterom citeľne väčšia, dosiahla približne 1°, a o 4 dni neskôr, t. j. 17. novembra 2017, narástla vzájomná uhlová vzdialenosť objektov na cca 4°. Vtedy sa k nim pridal aj Mesiac (deň pred novom), a tak 17. novembra 2017 na skoro rannej oblohe bolo možné vidieť pekný trojuholník Venuša - Jupiter - Mesiac.
Občianske združenie Slovenské planetáriá pre túto príležitosť pripravilo nočné pozorovanie oblohy na dunajskom nábreží pri OC Eurovea.
Konjunkcia Venuše a Jupitera v roku 2023: Opäť na scéne
V stredu 22. februára 2023 večerná obloha po západe Slnka ponúkla pohľad na dve najjasnejšie planéty Slnečnej sústavy. Nižšie k obzoru bola jasná Venuša (-3,9 mag) a vyššie, o niečo slabší, no stále výrazný Jupiter (-2,1 mag). Venuša sa pomaličky uhlovo vzďaľovala od Slnka a zároveň sa približovala k Jupiteru.
Najbližšie k sebe sa Venuša a Jupiter ukázali 1. a 2. marca, kedy ich na oblohe delilo len okolo 40 uhlových minút. Konjunkcia (29′) nastala 2. marca ráno, ale planéty boli v tom čase ešte pod obzorom. Pohľad na obe planéty triédrom alebo ďalekohľadom s veľkým zorným poľom bol okúzľujúci.
Dňa 22. februára 2023 vytvorila Venuša a Jupiter na večernej oblohe zaujímavé zoskupenie aj s kosáčikom Mesiaca. Najbližšie k sebe ich bolo možné vidieť 1. a 3. marca. Niektorí mali šťastie na jasnú oblohu, iní sa museli uspokojiť s oblačnosťou, ktorá však dodala fotografiám dramatickú atmosféru.
Fotografie z tohto obdobia zachytávajú konjunkciu Venuše a Jupitera v rôznych lokalitách a za rôznych podmienok, často s odrazom vo vode alebo nad hvezdárňami. Pozorovanie konjunkcie Jupitera a Venuše bolo organizované aj pre členov astronomických združení spolu so študentmi.
Po konjunkcii sa obe planéty od seba začali vzďaľovať.
Konjunkcie ako Betlehemská hviezda?
Bratislava 28. februára (TASR) informovala o nevšednom úkaze, ktorý mohol stáť aj v pozadí vzniku biblickej legendy o Betlehemskej hviezde. Konjunkcia Venuše a Jupitera, tesné uhlové priblíženie dvoch najjasnejších planét na nočnej oblohe, nastala 2. marca, ale planéty boli v tom čase pod obzorom. Najlepšie pozorovacie podmienky zo Slovenska boli 1. alebo 2. marca večer nad juhozápadným obzorom.
Venuša a Jupiter sú najjasnejšími telesami na nočnej oblohe. Jupiter má zdanlivú veľkosť -1,9 magnitúda. Venuša, ako vnútorná planéta, je viditeľná len ako Zornička (pred východom Slnka) alebo ako Večernica (po západe Slnka). V období konjunkcie zapadala Venuša okolo 20. hodiny večer a žiarila nad západným obzorom s jasnosťou -3,9 mag.
Podobné konjunkcie nebeských telies sú pomerne bežné. Napríklad 22. februára bolo možné vidieť na večernej oblohe spoločne Venušu, kosáčik Mesiaca a Jupiter. Konkrétne Venuša a Jupiter majú konjunkcie v sériách každých 24 rokov, pričom v priemere by sa mali vzájomne priblížiť na oblohe približne každý rok. Konjunkcie sú dnes skôr estetickým zážitkom pre verejnosť, astronómov a astrofotografov.
Historicky, astronóm ako Kepler si myslel, že konjunkcie vedú k vzniku nových hviezd. Svoje pozorovanie pri konjunkcii v roku 1604 spojil s objavom supernovy, čo je príkladom, ako sa cez omyly posúvame v poznaní sveta.
Planétárne zoradenia a konjunkcie: Časté javy a vzácne udalosti
V posledných rokoch sa objavujú správy o „výnimočných javoch“, ako je zoradenie všetkých planét do jednej priamky. Tieto tvrdenia je potrebné uviesť na pravú mieru. Planéty sa síce pohybujú po vlastných dráhach, ale vďaka tomu, že obežné dráhy sú takmer v jednej rovine (ekliptike), môžeme ich zo Zeme pozorovať pozdĺž tejto línie.
Aktuálne sa často stáva, že sa viacero planét ocitne na jednej strane od Slnka, čo umožňuje ich pozorovanie po zotmení. Napríklad, v januári bolo možné vidieť Venušu, Saturn, Jupiter, Mars. Voľným okom sú viditeľné štyri z nich. Takéto „planetárne zoradenia“ nie sú každoročné, objavujú sa raz za niekoľko rokov.
Koncom februára/začiatkom marca bolo možné pozorovať aj Merkúr, ktorý sa blížil k svojej najväčšej východnej elongácii. V tomto období bolo dokonca možné vidieť až 7 planét (Mars, Jupiter, Urán, Neptún, Venuša, Saturn a Merkúr), hoci pozorovanie Merkúru a Uránu vyžadovalo čistý horizont a často aj ďalekohľad. V tomto období nastala aj konjunkcia Saturnu a Merkúru.
Budúce planetárne udalosti: Čo nás čaká?
- 15. apríla 2025: Ranná obloha prinesie zoskupenie planét Neptúna, Merkúra, Saturna a Venuše v poli o veľkosti cca 7° x 7°.
- 11. augusta 2025: Tesne pred východom Slnka bude možné vidieť šesť planét: Merkúr, Venušu, Jupiter, Saturn, Urán aj Neptún. Pozorovanie Merkúru a vonkajších planét bude náročné.
- 12. augusta 2025: Konjunkcia Venuše a Jupitera bude opäť viditeľná smerom na východ okolo 5. hodiny ráno. Najbližšie k sebe sa dostanú 12. augusta.
- 13. apríla 2036: Nad západným obzorom bude možné pozorovať až 6 planét, z toho 5 bez ďalekohľadu.
- 8. - 9. septembra 2040: Veľká konjunkcia piatich planét viditeľných voľným okom (Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn) nastane v noci. Viditeľný bude aj Mesiac. Všetky planéty aj s Mesiacom budú do vzdialenosti 10,5° oblúkového stupňa.
- 15. marca 2080: Na rannej oblohe bude viditeľných 6 planét (Venuša, Merkúr, Jupiter, Saturn, Mars a Urán). Táto konjunkcia bude obsahovať aj tzv. „Veľkú konjunkciu“ Saturna a Jupitera, ktoré budú od seba vzdialené len šesť oblúkových minút.
- 31. októbra 2040: Ďalšia „Veľká konjunkcia“ Jupitera a Saturna sa uskutoční po dvadsiatich rokoch od tej poslednej v roku 2020.
- 19. mája 2161: Všetky planéty Slnečnej sústavy vrátane Zeme sa zhromaždia na jednej strane Slnka, viditeľné pred svitaním.
- 7. novembra 2176: Zástup 7 planét pozdĺž ekliptiky bude viditeľný tesne po západe Slnka a bude merať vyše 104°.
- 6. mája 2492: Opakuje sa úkaz z roku 2176.
Planetárna konjunkcia 8 planét: Extrémne vzácny jav
Otázka, ako často sa planéty môžu dostať priestorovo do jednej línie vzhľadom na Slnko, je komplexná. Planetárna konjunkcia 8 planét je neuveriteľne vzácna. Dokonca aj voľnejšie zoskupenie v jednom kvadrante (90-stupňový sektor) je zriedkavé - všetky planéty sa v jednom kvadrante zišli len 7-krát za súčasné tisícročie.
Modelovanie presných dráh planét je možné len na obmedzený čas dopredu i dozadu (niekoľko desiatok tisíc rokov). Stabilita Slnečnej sústavy tiež nie je zaručená a dramatické zmeny v správaní Slnka by mohli znemožniť dokonalé planetárne línie. Slnko sa v budúcnosti premení na červeného obra, čo naruší obežné dráhy planét.
Hoci teda žiadnu „super-konjunkciu“ planét v blízkej budúcnosti nečakáme, astronomické udalosti ako konjunkcia Venuše a Jupitera nám aj naďalej prinášajú fascinujúce pohľady na vesmír.
Konjunkcia Venuše a Jupitera v roku 2008: Detailnejší pohľad
Dňa 1. februára 2008 nastala konjunkcia planéty Venuša s planétou Jupiter. Venuša obehne okolo Slnka raz za 225 dní, Zem na svojej dráhe sa medzitým presunie o veľkú časť, takže z pohľadu pozorovateľa na Zemi potrebuje Venuša 584 dní na to, aby obehla Slnko. Počas tohto obdobia je Venuša viditeľná ako Večernica (na večernej oblohe) alebo ako Zornička (na rannej oblohe). Venuša javí fázy, podobne ako Mesiac, v závislosti od uhla pohľadu vzhľadom na Slnko.
Jupiter obehne okolo Slnka raz za 12 rokov a je po Venuši najjasnejšou planétou oblohy (štvrtým najjasnejším objektom). V prvý februárový deň roku 2008 boli obe planéty viditeľné na rannej oblohe, okolo 6:30 SEČ, nízko nad juhovýchodným obzorom. Každý deň sa Jupiter a Venuša k sebe približovali, až kým sa 1. februára 2008 nepriblížili na vzdialenosť 0,6°. Jasnejšia Venuša sa nachádzala severozápadne od Jupitera. Nasledujúce dni sa planéty od seba opäť vzďaľovali, no stále tvorili fotogenický pár.
Venušu bolo možné pozorovať na oblohe zhruba do polovice marca, potom sa stratila v žiare Slnka. Vráti sa ako Večernica v polovici augusta. Podmienky viditeľnosti Jupitera sa zlepšovali. V marci kraľoval rannej oblohe, v apríli bol viditeľný počas druhej polovici noci a v lete žiaril v súhvezdí Strelec po celú noc.
Venuša a Jupiter: Dva klenoty nočnej oblohy
Nie všetky nebeské divadlá si môžeme vychutnať bez potrebnej techniky. Tentoraz však večerná obloha pripravila krásne spojenie dvoch klenotov našej slnečnej sústavy - Jupitera a Venuše, ktoré bolo možné pozorovať aj bez ďalekohľadu.
Dňa 22. februára 2023 sa na večernej oblohe za súmraku nízko nad západojuhozápadným obzorom schýlilo k javu, ktorý bol oku lahodiacim. Konjunkcia, teda vzájomné uhlové priblíženie objektov na oblohe, bola vďaka jasu všetkých troch telies (Venuša, Jupiter a Mesiac v tvare kosáčika) pozorovateľná už za súmraku a v plnej kráse až pri zotmení. Nižšie k obzoru bola jasná Venuša (-3,9 mag) a vyššie o niečo slabší, no stále výrazný Jupiter (-2,1 mag).
Najbližšie k sebe sa Venuša a Jupiter ukázali 1. a 2. marca, kedy ich delilo len okolo 40 uhlových minút. Nad západným obzorom bola viditeľná jasná Venuša a blízko nej Jupiter. Dvojicu bolo možné pozorovať tým dlhšie, čím viac bol odkrytý západný obzor, ideálne z vyvýšeného miesta. V hvezdárňach bolo možné oba objekty vidieť v ďalekohľade ako jasný oválik (Venuša) a slabší disk obklopený šnúrou 3 až 4 „hviezdičiek“ (Jupiter so svojimi mesiacmi). Bez techniky sa úkaz javil ako dva vzdialené diamanty pri sebe.
Na druhú noc sa na oblohe odohralo nevšedné divadlo. Jupiter a Venuša, dve najjasnejšie planéty na večernej oblohe, sa priblížili na vzdialenosť jednej pätiny stupňa. Ich konjunkcia sa uskutočnila nadránom 18. augusta pred východom Slnka. Po 4:00 sa obe planéty spolu, blízko seba, vyhúpli nad východný obzor. Následne putovali vyššie nad horizont až do východu Slnka. Okolo piatej hodiny boli len približne 10 stupňov nad obzorom, preto bolo potrebné mať východný obzor bez prekážok. Nasledujúca konjunkcia Jupitera a Venuše sa odohrala až 27. augusta 2016.
V týchto dňoch prelieta nad naším územím aj Medzinárodná vesmírna stanica ISS.
tags: #venusa #jupiter #konjunkcia