Ivana Regina je osobnosťou, ktorá rezonuje v rôznych oblastiach - od moderovania a písania scenárov až po neobyčajný dar jasnovidectva. Jej život je príbehom o hľadaní vlastnej cesty, o prijímaní výnimočných schopností a o hlbokom presvedčení, že jej práca má byť poslaním, nie iba povolaním či biznisom. „Dělám svoji práci s láskou a pokorou. Je to poselství a poslání, to znamená, že ta branže nemá vůbec nic společného s povoláním ani s byznysem,“ zdôrazňuje Ivana Regina, ktorú jej hostitelia označujú za „žijúcu legendu“.
Počiatky daru a jeho prijatie
Dar jasnovidectva nie je pre Ivanu Reginu niečím, čo sa objavilo neskôr v živote. „Já jsem se s tím narodila,“ priznáva. Už ako dieťa vnímala veci, ktoré presahovali bežné chápanie. Videla astrálne bytosti a aury okolo ľudí. Jej rodičia, otec stavbár a matka ekonómka ovládajúca tri jazyky, boli z jej schopností zaskočení a v snahe ochrániť ju pred nepochopením ju nabádali: „Nikdy to neříkej.“ V tej dobe, pred revolúciou, sa o takýchto veciach otvorene nehovorilo.
Malá Ivana si svoje videnia vysvetľovala intuitívne, vnímala emócie ľudí - či sú nahnevaní alebo dobrí. Strach z toho, čo vidí, však nebol prítomný. Situácia sa zmenila, keď ju rodičia vzali k očnej lekárke. Tá jej s dôverným tónom odporučila: „To, co vidíš, nikde neříkej.“ Toto potvrdenie od tretej osoby jej signalizovalo, že jej videnia sú skutočne niečím výnimočným a možno aj nežiaducim.
Aby sa jej schopnosti potlačili, rodičia ju v siedmich rokoch prihlásili na gymnastiku. „Ten sport byl úžasný a já jsem pomáhala celému týmu tím, že jsem viděla, jestli nemají něco zlomeného a podobně,“ spomína. Avšak, ako sama hovorí, „ty schopnosti se nedají zastavit, v civilu se s tím opravdu špatně žije.“
Detstvo plné paradoxov a hľadanie pochopenia
Hyperaktivita a neskrotná povaha Ivany v pubertálnom veku ju viedli k hľadaniu úniku. Táto vnútorná energia sa neskôr prejavila v jej písaní scenárov. Jej otec, ktorý neznášal klamstvá, vytvoril pre mladú Ivanu jedinečnú výzvu. Ak nechcela povedať úplnú pravdu, aby sa vyhla trestu, musela ju „scénaristicky složit dohromady tak, aby to bylo důvěryhodné, abych u toho nelhala a ještě abych nedostala trest.“ Táto situácia ju naučila kreatívnemu mysleniu a schopnosti formulovať slová tak, aby boli pravdivé, no zároveň chránili pred dôsledkami. V spomienkach na toto obdobie figuruje aj skrývanie cigariet a mejkapu v hydrantoch.
Jedinou osobou, ktorá jej rozumela a podporovala ju, bola jej babička. Tá ju počas prázdnin tajne vzala k istej nemeckej jasnovidke. V jej dome plnom ezoterických predmetov, ako sklenený stôl, magická guľa a karty, sa Ivana cítila ako doma. „Jsi jedna z nás. Budeš mít velmi těžký život, čeká tě sláva, ale ve svém životě budeš jenom platit daně,“ predpovedala jej nemecká jasnovidka. Tieto slová, hoci prorocké, ju fascinovali. V tom čase, už v sedemnástich rokoch, začala veštiť babičkiným susedkám, ktoré sa trápili vo svojich vzťahoch. Pocit dospelosti a zodpovednosti sa miešal s tajomstvom, ktoré nakoniec vyšlo najavo, keď si ju prišli vyzdvihnúť rodičia.
Etika jasnovidectva a zodpovednosť
Ivana Regina sa striktne drží etických princípov vo svojej práci jasnovidky. Odmieta pochybné praktiky, ako je pýtanie sa na dátum narodenia, ktoré považuje za podvod. „Podvod je, když se někdo ptá na datum narození. V ten den, v tu danou minutu se narodilo čtyři sta dětí a jako všichni mají skvělý osud? Je to zkrátka blbost,“ vysvetľuje.
Kľúčovým princípom pre ňu je zákon „když nejsi tázána, tak máš mlčet“. Nemôže sa preto obracať na náhodných ľudí na ulici s varovaniami, aj keď vidí ich budúcnosť. „Občas si říkám: “Do prkna, ty budeš mít do měsíce autonehodu, ale prostě ti to nemůžu říct,”“ priznáva s istou frustráciou. Jej prístup sa líši od iných, napríklad od šamanky z Mongolska, ktorá bola ochotná povedať „úplně všechno“. Ivana koná intuitívne a s ohľadom na dôsledky.
Inšpiratívny rozhovor s Ivanou Molnárovou
Zodpovednosť voči klientom je pre ňu prvoradá. Aj keď je unavená a telefonát príde o tretej ráno v sobotu, musí ho prijať. „Na každého musíš jít jinak a je to hra vteřin, aby neudělal blbost,“ hovorí. Sľubuje si od nich, že po jej rade, napríklad navštíviť lekára, dodržia. „To, že mi potom za tři dny zavolá a seřve mě, že je v nemocnici, to už je mi jedno. Hlavní je, že žije. Zachránila jsem mnoho životů, je to strašně krásný pocit.“
Téma detí: Láska, povinnosť a predurčenie
Jednou z hlavných tém, ktorými sa Ivana Regina zaoberá, sú deti a možnosť ich „přičarování“. Zdôrazňuje, že v médiách by sa takéto veci nemali diagnostikovať. Prvý rozhovor je vždy len so ženou, kde Ivana „načte“ anomálie v jej aure, duši a minulých životoch. Dôležité je odhaliť skutočný dôvod túžby po dieťati. „Chceš být maminkou, protože ostatní už děti mají? Nebo tě úspěšný podnikatel opustí, když mu nedáš potomka a ty ho vlastně vůbec nechceš?“ pýta sa. Ak dieťa nie je počaté z lásky, ale z povinnosti, duša si môže rozmyslieť, či vstúpi do tohto sveta.
Ivana vysvetľuje koncept prednarodeného vedomia, kde duše pred svojím zrodením vidia „videozáznam“ svojej budúcnosti, svojho údelu. Tento záznam sa potom „vytesní“ do podvedomia. Pocit známosti pri prvom návšteve nového miesta môže byť spomienkou na túto predurčenú budúcnosť.
Rôzne cesty počatia a ich vplyv
Okrem detí počatých z lásky či povinnosti existujú aj tie „omylom“. Ivana zdôrazňuje, že vplyv týchto okolností na dieťa je značný. Vo svojej knihe, kde na základe obrázkov z materských škôl popisuje pocity detí a ich vnímanie rodiny, ilustruje, ako deti vnímajú svoje okolie. Kresba koláčika s pridaním hrozienok (očí) znamená túžbu vidieť. „Je to mravenčí práce, ty rodiče si na mě časem zvykají. S rodiči je těžší práce než s tím dítětem, protože si hrají na lepší, než jsou.“
Tlak spoločnosti na ženy, aby mali deti, je podľa nej „strašný“. „Každému je houbec do toho kdy, kolik a jestli vůbec budu mít děti,“ hovorí s dôrazom.
Minulé životy a energia detí
Téma smrti detí, najmä tých s hendikepom, je pre Ivanu hlboko osobná. Jej prvonarodená dcéra zomrela, no zostala s ňou. „Dodnes je seď mnou, je pořád malinká a chrání mě,“ hovorí s dojatím. Vysvetľuje, že niektoré duše sa rozhodnú vrátiť, pretože „mají na to ještě čas“.
Keď niekto túži po dieťati, Ivana najprv získa informácie z vesmíru a až potom, keď dostane „povolení“, môže pomôcť. Boli prípady, kedy bola s klientkami na telefóne aj pri pôrode. „Pak mi chodí to dítě ukazovat, jsou pyšní a já mám v šuplíku připravené přívěsky pro chlapečky a pro holčičky náušničky. Jsem několikanásobnou kmotrou.“
Tajomstvá pohlavia a univerzálna spravodlivosť
Hoci Ivana Regina nevlastní kyvadlo, potvrdzuje, že zistiť pohlavie dieťaťa v brušku je možné. Upozorňuje však na isté úskalia: „Niekedy si strašně moc přejeme holčičku, ovšem nakonec zjistíme, že sice máme holčičku, ale s aspektem kluka. Takže tady bych tomu nechala volný průběh.“
Pre počatie „detí lásky“ sa odporúčajú špecifické rituály, ako čistenie priestoru šalviou, používanie ruženína a kreslenie obrázka kolísky. Spomína aj staré povery, napríklad zákaz tehotných žien pozerať sa do ohňa, aby dieťa nemalo „plamen ve tváři“. Tento „plameň“ je podľa nej estetický problém, ktorý si vyžaduje chirurgické riešenie.
Ivana Regina zdôrazňuje univerzálnu spravodlivosť: „Stejně nedostanete víc, než vám patří. A kdo si nahrabe víc, tak to má jen na chvíli. Je to jen propůjčené, stejně tak jako sláva, mládí i prachy.“ Vyzýva k pokore a vyváženosti.
Pokora a cesta sebapoznania
V súvislosti so svojimi schopnosťami Ivana Regina vždy hovorí: „Na mých seminářích vždycky říkám, ať to o sobě neříkáme, i když vám něco jde a umíte to. Pochvalte se za rohem.“ Verí, že vytrubovanie vlastných schopností môže viesť k ich strate. „Ale nebudu vytrubovat jak jsem dobrá a za dva dny o ty schopnosti přijdu.“
Pre ľudí, ktorí sa dlho snažia o dieťa, Ivana odkazuje: „Zlatíčka moje, praví rodiče jsou ti, kteří poctivě vychovávají své dítě od malička. Ti, co je v bolestech porodí a vzdají se jich, to nejsou rodiče.“
Jej vlastný život je dôkazom, že aj napriek neznámemu pôvodu (bola adoptovaná v dvoch rokoch) je možné nájsť svoju cestu a využiť svoje schopnosti na pomoc druhým. „No a vidíte, máte mě tady. Proto mám ty schopnosti.“ Verí, že prepojenie aur pomáha deťom nadobudnúť podobu rodičov.
Napriek tomu, že jej rodičia o jej pôvode mlčali, aby jej neublížili, Ivana im ďakuje za to, že s ňou „vydrželi“. Jej práca ju napĺňa a cíti vďačnosť za možnosť pomáhať. „Bylo mi tady báječně, jste výborný štáb a výborná parta. Ráda se mezi vás vrátím,“ lúči sa s nádejou na ďalšie stretnutia.
Pre tých, ktorí ju hľadajú, uvádza svoje súkromné telefónne číslo: 906 50 50 50.