Román Vyháňač diabla (The Exorcist), ktorý napísal William P. Blatty v roku 1971, predstavuje jeden z pilierov modernej literatúry hrôzy. Toto dielo, ktoré si získalo zástupy verných čitateľov i zarytých odporcov, definovalo spôsob, akým vnímame koncept posadnutosti, viery a hranice medzi racionálnym svetom medicíny a nepochopiteľnými hĺbkami metafyzického zla.
Geneza príbehu a zasadenie do reality Georgetownu
Herečka a rozvedená matka Chris MacNeilová sa s jedenásťročnou dcérou Regan sťahuje za prácou do washingtonskej štvrte Georgetown. Chris je úspešná žena, ktorá sa snaží skĺbiť náročnú kariéru so starostlivosťou o dospievajúce dieťa. Ich život sa však dramaticky mení v momente, keď dievčatko začnú trápiť zdravotné problémy.
Georgetown, so svojou špecifickou historickou architektúrou a tiesnivou atmosférou univerzitného prostredia, slúži ako dokonalé dejisko pre rozvíjajúcu sa tragédiu. Čitateľ je od prvých strán vtiahnutý do každodenného života matky a dcéry, aby bol vzápätí konfrontovaný s niečím, čo vybočuje z bežného chápania reality. Nezvyčajné kŕče a znepokojujúce epizódy spojené s amnéziou u Regan postupne prejdú do prudkých záchvatov, ktoré sú sprevádzané vulgárnymi nadávkami a nepochopiteľnou fyzickou premenou.
Medicínske zlyhanie a hľadanie duchovnej pomoci
Keďže lekárska veda Regan nedokáže pomôcť, čoraz zúfalejšia Chris sa obracia na iné možnosti. Jej situácia je o to komplikovanejšia, že sa ocitá v izolácii, kde klasické metódy zlyhávajú. V tomto bode príbehu prichádza na scénu postava Damiena Karrasa, kňaza a psychiatra v jednom, ktorý v osobnom živote aj v otázkach viery prežíva mimoriadne náročné obdobie.
Karras skúma prejavy jej ochorenia a hoci má spočiatku isté pochybnosti, postupne dospieva k záveru, že Regan je posadnutá diablom a treba ho z jej tela vyhnať. Blattyho spracovanie Karrasovej vnútornej dilemy - stretu medzi vedeckým skepticizmom psychiatra a dogmami kňaza - dodáva príbehu potrebnú psychologickú hĺbku. Divák či čitateľ sa tak nestáva len svedkom hororových výjavov, ale aj svedkom krízy viery, ktorá je často desivejšia než samotné nadprirodzené javy.
Príchod otca Merrina a konfrontácia so zlom
Keď sa situácia stáva neúnosnou, cirkev vyšle skúseného kňaza, ktorý už stál diablovi zoči-voči: otca Merrina. Spolu s Karrasom stoja pred veľmi ťažkou úlohou. Musia zachrániť Regan, pretože jej hrozí to najhoršie. Zlo, ktoré sa v nej usídlilo, sa totiž neštíti ničoho, ani zabíjať.
Táto časť príbehu je vrcholom napätia. Autorovi sa darí udržať atmosféru, v ktorej čitateľ, hoci vie, čo sa bude diať, nedokáže odložiť knihu. Dusivá atmosféra a napätie vám proste nedajú dýchať. Pre mnohých čitateľov je najhoršie čítať tie veľmi do podrobna opísané scény z Reganinej izby. Ten neustály a pretrvávajúci zápach, trasúci a presúvajúci sa nábytok, používanie cudzích jazykov, ktoré sa Regan nikdy neučila, nadávanie a ohromná sila, ktorú by proste dieťa v jej veku nikdy mať nemohlo. Z oplzlých rečí a nechutného správania, ku ktorému ju nútila posadnutosť, je čitateľovi miestami priam nevoľno.
Psychológia postáv a podpora v čase krízy
Vývoj jednotlivých postáv, najmä zamestnancov v dome, je jedným z najsilnejších aspektov románu. Ich neochvejná lojalita voči Chris a Regan je až obdivuhodná. To, že pri nich zotrvali po celú dobu a znášali diablove urážky a nadávky vychádzajúce z úst malej Regan, je aspekt, nad ktorým sa človek prirodzene zamyslí. Kto z nás by to dokázal a nezutekal pri najbližšej príležitosti?
Do deja vstupuje aj vyšetrovanie vraždy, ktoré pridáva k príbehu kriminálnu rovinu. Hoci postava detektíva môže pôsobiť na niektorých čitateľov rušivo kvôli svojej roztržitosti či nerozhodnosti, tieto vlastnosti slúžia ako kontrast k vypätej situácii v dome MacNeilovcov. Spomalenie deja cez túto postavu zvýrazňuje kontrast medzi "normálnym" svetom ulice a peklom, ktoré sa deje za zatvorenými dverami spálne.
Fenomén, ktorý prekročil hranice papiera
Úspech knihy bol taký enormný, že sa v roku 1973 dočkala filmového spracovania, za scenár k ktorému získal William P. Blatty Oscara. Film, v ktorom si zahrala aj Linda Blaireová v hlavnej úlohe a Max von Sydow ako otec Merrin, sa stal kultovým, hoci v čase uvedenia vyvolal búrlivé kontroverzie.
Napriek tomu, že kniha bola napísaná pred desiatkami rokov, jej popularita neklesá. Autorov štýl je surový a priamy. Hoci sa niektoré pasáže nečítali najjednoduchšie, k celkovému rázu a atmosfére knihy to sedelo a malo svoj význam. Dielo disponuje fantasticky spracovanou atmosférou a skvelo vykreslenými postavami do najmenších detailov. Je to príbeh, ktorý aj po rokoch vyvoláva otázky o existencii zla, hraniciach ľudského poznania a o tom, čo všetko sme schopní obetovať pre záchranu tých, ktorých milujeme.
Vplyv na hororový žáner a kultúrne dedičstvo
Príbeh o Regan nie je len o posadnutosti; je to skúmanie strachu z neznámeho. Moderný čitateľ v ňom nájde odraz strachu z rozpadu rodiny, strachu z nevyliečiteľných chorôb a strachu z toho, že na svete existujú sily, ktoré nedokážeme zmerať prístrojmi ani vysvetliť vedeckými poučkami.
Schopnosť Williama P. Blattyho vtiahnuť čitateľa do deja, kde každá stránka zvyšuje tlak na nervy, zostáva neprekonaná. Vďaka tomuto románu sa horor posunul z úrovne lacných strašidelných príbehov na úroveň existenciálnej drámy. Kniha ostáva živou klasikou, ktorá aj v dnešnej dobe ponúka čitateľom zážitok, akoby ju držali v ruke po prvý raz. Každé nové vydanie len potvrdzuje, že témy spracované v roku 1971 sú univerzálne a ich sila nevyprchala ani po viac ako štyroch dekádach.