Výstava Veronika Rónaiová: Časová špirála, ktorá sa konala vo White & Weiss Gallery v Bratislave od 3. septembra do 17. októbra 2025, ponúkla návštevníkom komplexný pohľad na tvorbu umelkyne za posledných 45 rokov. Samotný názov výstavy dokonale vystihol jej podstatu, keďže prezentovala prierez dielom Veroniky Rónaiovej, od jej raných prác až po najnovšie diela.
Záznamy doby a ženská identita: Počiatočné impresie
Pri vstupe na výstavu sa návštevník mohol spočiatku stretnúť predovšetkým so spoločenskými témami. Autorka reagovala na dianie okolo seba, zachytávala dobové momenty a reflektovala témy ženskej identity. Jedným z najvýraznejších obrazov v tejto kategórii bolo dielo "Divadlo sveta (V tomto aute zahynul A. Dubček)". Hoci v ňom umelkyňa priznáva dialóg medzi osobnou a historickou pamäťou, práve táto vrstvenosť robí dielo mimoriadne zaujímavým.
Vo väčšine diel s tematikou spoločenského diania Veronika Rónaiová prezentuje osobitý pohľad. Jej tvorba je charakteristická citlivosťou na okolité dianie. Niekedy ho len zaznamenáva ako pozorovateľka, ktorá zachytáva skutočnosť cez optiku objektívu. Inde v diele zanecháva aj kus seba, v podobe autoportrétu - zúčastnenej osoby. Mnohé jej diela pôsobia priam scénograficky, zachytávajú viacero výjavov naraz, ktoré rozprávajú príbeh alebo zosobňujú kolorit doby. Obraz "Play Movie" môže byť príkladom odkazu na pop-kultúru a konzumnú spoločnosť, ktorá nahradila socializmus.
Žena v spoločnosti: Od osobného k univerzálnemu
Téma ženy a jej miesta v spoločnosti je v tvorbe Veroniky Rónaiovej rovnako prítomná. Autorka sa dotýka aj otázok feminizmu, ale predovšetkým hľadá svoje vlastné miesto v spoločnosti - ako maliarka, žena, matka, či manželka. Prostredníctvom diel ako "Čo je skryté za závesom" alebo "Pro Femini II." poukázala na skrytú, neplatenú prácu v domácnosti, ktorá je často neprávom pripisovaná len ženám, hoci sú jej vykonávateľkami.
Do tejto tématickej línie patrí aj dielo "Autoidentifikácia IV.". Pre toto dielo je príznačné, že je súčasťou cyklu "Autoidentifikácia", ktorý je založený na premaľovávaní starších autorkiných obrazov. V "Autoidentifikácia IV." je dokonca priznané, že ide o akúsi druhú kópiu pôvodného diela "Osamelá" z roku 1973, o čom svedčí nápis "2nd COPY". Pôvodné dielo je v tomto obraze znázornené ako čiernobiely obrázok alebo fotografia na zemi. Tento motív je prekreslený na stene, akoby v spomienke, ktorá sa vinie k centrálnej sediacej postave - staršiemu autoportrétu maliarky. V zadumaní prehodnocuje svoju minulosť alebo postavenie v spoločnosti, čo naznačuje aj samotný názov diela.
Ateliér ako priestor reflexie a experimentu
Výstavu "Časová špirála" dopĺňali aj diela z ateliéru Veroniky Rónaiovej. Ateliér sa pre ňu stal priestorom, kde sa jej úvahy a strety s vonkajším svetom stretávali a premieňali na umelecké diela. Sú to záznamy intímneho priestoru, ktorý umelkyňu identifikuje ako maliarku. Vznikajúce diela však neboli len maľby. Veronika Rónaiová experimentuje s technikami, používa PC printy, ktoré neslúžia len ako predloha, ale sú plnohodnotnou súčasťou diela. Metaforické vrstvenie spomienok a času tak premieňa do hmatateľných diel. V ateliérových obrazoch zanechala doslova niečo z ateliéru, ako napríklad rôzne pomôcky používané pri tvorbe.
Od fotorealizmu k inštalovanej maľbe: Vývoj autorského rukopisu
Veronika Rónaiová sa etablovala ako maliarka a výrazná predstaviteľka fotorealizmu. Jej tvorba vychádzala z konkrétnej skutočnosti zachytenej objektívom fotoaparátu. Ako momentky zachytávala vtedajšiu dobu. Postupom času sa od fotorealizmu prepracovala k takzvanej „inštalovanej maľbe“. Vo svojich obrazoch začala čoraz viac používať nové materiály a techniky, či už to boli PC printy alebo asambláž. Neskôr maľovala na starých, už raz použitých podkladoch. Dodnes sa zaoberá reinterpretáciou prevažne svojich vlastných malieb. Najvýraznejšie sa to prejavuje v sérii diel s názvom "Autoidentifikácia". Do každého diela z tejto série vkladá akúsi časovú koláž z diel z rôznych období svojej tvorby, ktoré prehodnocuje alebo pretvára.
Osobnostný profil a umelecké vzdelanie
Veronika Rónaiová (narodená v roku 1951) je slovenská umelkyňa pochádzajúca z umeleckej rodiny. Jej rodičia, Julián Filo a Mária Filová, boli významnými osobnosťami výtvarného umenia. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení voľnej grafiky pod vedením profesora Vincenta Hložníka. V roku 1977 získala Fullovo štipendium. Do roku 1989 pracovala ako umelkyňa v slobodnom povolaní. Po roku 1989 pôsobila pedagogicky na rôznych stredných a vysokých školách. V roku 2001 habilitovala na Vysokej škole umělecko-průmyslové v Prahe na docentku v odbore maľby. Zúčastňovala sa kolektívnych výstav na Slovensku i v zahraničí a organizovala viaceré autorské projekty. V roku 1999 vystavovala na Benátskom bienále.
Vývoj umeleckého jazyka: Od fotorealizmu k expresii
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa Veronika Rónaiová etablovala na výtvarnej scéne ako výrazná predstaviteľka fotorealizmu. Zaujímala ju konkrétna skutočnosť videná záznamom fotoaparátu, časová sekvencia reálne prebiehajúceho deja. Následne ďalej rozvíjala tieto princípy tým, že do obrazu integrovala svoj iný obraz v konfrontácii obraz - realita, čím vytvorila maliarsky realizovanú dvojexpozíciu. Výsledkom sú kolážové kompozície obrazov v odkaze na metódy pop-artu a americkú postmodernú maľbu. Posun tejto novej obrazovej štruktúry sa v tvorbe autorky v posledných rokoch obohacuje vizuálnym a mediálnym prevrstvovaním. Od polovice 80. rokov Rónaiová používa princíp apropriácie diel iných umelcov, ale predovšetkým svojich vlastných diel, ktoré nanovo prepisuje. Zobrazuje prevažne figurálne motívy a spracováva spoločenské témy každodennej sociálnej reality či feminizmu, obohatené osobnou mytológiou.
White & Weiss Gallery: Priestor pre súčasné umenie
White & Weiss Gallery, sídliaca na Grösslingovej 50 v Bratislave, pôvodne vznikla v roku 2010 ako aukčná spoločnosť. Od roku 2016 prevádzkuje súkromnú galériu so zameraním na prezentáciu tvorby etablovaných či začínajúcich stredoeurópskych umelcov z oblasti súčasného umenia. Výstava "Časová špirála" tak zapadá do jej dramaturgie, keďže predstavila diela z tvorby Veroniky Rónaiovej za posledných 45 rokov. Podobne ako jej tvorba, aj samotná výstava zachytila autorkine pamäťové stopy a osobný archív. Vystavené diela bolo možné po obsahovej stránke rozdeliť do troch kategórií, ktoré sa navzájom prelínali: spoločenské témy, feministické témy a osobné témy. Tieto témy sa inštaláciou dali postupne pekne rozoznať a sú to všetko témy, ktoré sa umelkyne osobne dotýkali. Celý život riešila svoje postavenie a rolu v spoločnosti - ako pozorovateľka, maliarka, žena, matka, či manželka.
Sprievodné umelci a ich tvorba: Rozšírený kontext
Na scéne súčasného umenia sa v Bratislave a na Slovensku objavuje množstvo talentovaných umelcov, ktorí svojou tvorbou dopĺňajú a obohacujú umelecký diskurz. Medzi nimi môžeme spomenúť napríklad:
Marián Kusík (1958): Výtvarník, ktorý vidí krásu aj v materiáloch považovaných za odpad. Svojím špecifickým prístupom pretvára objekty na umelecké diela, experimentuje s farbou a materiálom. Využíva techniku patinovanej asambláže, kde jeho diela "prešli ohňom". Jeho tvorba reflektuje otázky bytia a spoločenské dianie.
MgA. Peter Hampl: Venujúci sa maľbe, reštaurovaniu a mozaike. Jeho najnovšia tvorba na výstave sa sústredila na kvety v rubínovej farebnosti, ktoré metaforicky predstavujú čas, lásku, zrodenie a smrť. Rubínové kvety evokujú ženské lono či bránu do inej dimenzie bytia.
[Meno umelkyne s talianskymi oceneniami]: Narodila sa v Bratislave v umeleckej rodine spojenej s divadlom a filmom. Intenzívne sa venuje maľbe a od roku 2020 zaznamenávame jej úspešné výstavné aktivity doma i v zahraničí, najmä v Taliansku, kde získala viacero ocenení.
Esther Shilo (nar. 1952): Izraelská umelkyňa narodená v Tel Avive, ktorej rodičia pochádzali zo Slovenska. Po prežití holokaustu a emigrácii do Izraela sa venovala umeniu. Jej fotografie na výstave dokumentovali hranice, múry a bariéry, ale aj prechody a otvory.
Akad. mal. Ján Hlavatý: Jedna z najvýraznejších osobností súčasnej výtvarnej scény na Slovensku. Jeho tvorba, hoci často chápaná ako abstraktná, vychádza z konkrétnych prežitých momentov. Využíva gestické ťahy štetcom, pričom figuratívnosť alebo nefiguratívnosť je výsledkom momentálnej potreby výpovede. Jeho diela sa vyznačujú expresívnym prejavom a koloristickými erupciami striedajúcimi sa s minimalistickou strohosťou.
Andy Pheby (nar. 1966): Anglický umelec, ktorý celý život študoval, maľoval a vystavoval.
Georgina Mortreux: Bratislavská výtvarníčka, pre ktorú je základným fenoménom tvorby farba. Jej diela zachytávajú žiarivé a vášnivé tóny v nekonečnej škále.
Blanka Lamrová (*1949): Česká fotografka, ktorá sa venovala témam zo svojho najbližšieho okolia, často sa zameriavala na prehliadané subjekty a miznúce miesta. Dokumentovala aj dôležité historické momenty, ako bola emigrácia občanov NDR či Nežná revolúcia.
Tomasz Milanowski (nar. 1972): Poľský maliar, profesor a dekan Katedry maľby Akadémie výtvarných umení vo Varšave. Jeho tvorba je súčasťou trendu abstraktného expresionizmu založeného na hre rozlievania farebných škvŕn.
Jan Tluka /1953/: Slovenský fotograf s osobitým výrazom, známy svojou výtvarnou asociatívnou fotografiou, skratkou a detailom z mestského prostredia. Jeho tvorba je ovplyvnená poetikou surrealizmu a objavuje skrytú obrazovú poéziu plnú metafor a symbolov.
Milan Sokol: Absolvent Akadémie krásnych umení v Krakove, ktorý pôsobí ako docent a profesor v oblasti voľnej grafiky a výtvarného umenia. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä voľnej grafike v rôznych technikách, ako aj objektom a inštaláciám.
[Meno umelkyne s ebru technikou]: Študovala výtvarnú výchovu a občiansku náuku, neskôr sa venovala doktorandskému štúdiu v didaktike výtvarnej výchovy. Jej tvorbu tvoria kresby a maľby vytvorené technikou ebru (maľba na vodnej hladine), ako aj abstraktná tvorba. Je najmladšou členkou Umeleckej besedy Slovenska.
[Meno umelca z Veľkej Británie pracujúceho na Slovensku]: Po štúdiu umenia a dizajnu vo Veľkej Británii žije a pracuje na Slovensku ako výtvarník a pedagóg. Svoje diela pravidelne vystavuje na Slovensku aj v rodnej Veľkej Británii.
Miroslav Bartoš /18.9.1949/: Výtvarník, básnik a spisovateľ. Venuj e sa krajinomaľbe, žánrovej maľbe, ilustrácii a drevenej skulptúre.
Ondrej Ďurian /10.9.1951/: Zameraný na tvorbu umeleckého šperku. Pôsobil ako pedagóg na SŠÚV v Kremnici a realizoval insígnie, reťaze a žezlá pre viaceré vysoké školy.
Sylwester Piędziejewski (1966): Poľský profesor a vedúci Ateliéru technológie a techniky nástennej maľby. Využíva princíp vrstvenia kompozícií, kde obraz je v neustálom procese tvorby, opakovane premalovávaný a mení svoj vzhľad.
Jiří Skřipský: Syn fotografa a filmára, ktorý vyrastal v prostredí, kde fotografia bola súčasťou denného života. Jeho tvorba je inšpirovaná najmä krajinou a svetlom Škótska, ale aj prírodou a ľudskou tvorbou všade na svete.
Martin Prokopovič (1968): Študoval architektúru a grafiku. Venuj e sa kresbe, ilustrácii, maľbe a architektúre. Jeho obrazy v duchu geometrickej abstrakcie voľne vystupujú do priestoru ako „3D“ diela.
Jindřich Buxbaum: Jeho životnými koníčkami sú fotografovanie a cestovanie, s osobitným záujmom o filozofiu židovskej kultúry. Jeho fotografie často vznikajú v Jeruzaleme a reflektujú snahu vyrovnať sa s utrpením jeho otca, ktorý prežil holokaust.
Katarína Zemková: Absolventka histórie - výtvarná tvorba - muzeológia, ktorej umelecké kroky viedli k významným osobnostiam ako Jozef Jaňák, Igor Benca či Karol Baron.
Táto prehliadka rôznorodých umelcov ukazuje bohatstvo a dynamiku súčasnej výtvarnej scény, kde sa prelínajú rôzne techniky, témy a prístupy, pričom každý umelec prináša do celkového obrazu svoj jedinečný pohľad.
