Pojem "satanizmus" vo svojej podstate obopína širokú škálu duchovných a náboženských prúdov, ktoré sa často líšia a nemusia mať medzi sebou žiadne priame prepojenie. Pochopenie týchto rozmanitých interpretácií je kľúčové pre adekvátne uchopenie symboliky, ktorá sa s nimi spája, a pre odlíšenie od iných, často zamieňaných symbolov, ako je napríklad šesťcípa hviezda.
Korene Uctievania Protiváhy
Uctievanie bytosti, ktorá predstavuje protiváhu existujúceho, konvenčného božstva, je jav starý takmer ako samotný monoteizmus. V židovskej tradícii mal túto pozíciu, približne v postavení kresťanského diabla, pohanský boh Baal. V období inkvizície bolo označenie "satanista" aplikované na kohokoľvek, kto bol obvinený z čarodejníctva. Kvôli utajovanej povahe praktík uctievania Satana existuje len veľmi málo vierohodných historických prameňov.
Rôznorodé Podoby Teistického Satanizmu
Poznáme viacero druhov teistického satanizmu. Niektoré sekty presadzujú monoteistický satanizmus, kde je Satan považovaný za jediného existujúceho boha, stvoriteľa a správcu sveta, zatiaľ čo kresťanský Boh je označený za lož. Iné smery inklinujú k polyteistickému satanizmu, ktorý okrem Satana a kresťanského Boha uznáva aj existenciu rôznych pohanských božstiev. Týmto prístupom sa často popiera dichotómia dobra a zla. Značne rozšírený je tiež duoteizmus založený na kresťanstve, ktorý v podstate predstavuje tradičný satanizmus. Tento prúd uznáva existenciu Boha, avšak oslavuje Satana.
Ateistický Satanizmus a Filozofia Antona LaVeyho
Najdôležitejším motívom ateistického satanizmu nie je uctievanie Satana ako božstva, ale skôr zbožštenie človeka, vyjadrené latinským "Deus est homo" (Boh je človek). Tento kult má svoje korene v gnostických hadích kultoch 1. storočia, ktoré uctievali hada z biblického príbehu o Adamovi a Eve. Súčasný ateistický satanizmus je reprezentovaný filozofiou Antona Szandora LaVeyho, ktorý svoje názory publikoval v "Satanskej biblii" v roku 1966 a založil Cirkev Satanovu.
V tomto náboženskom koncepte je Satan pozitívnym symbolom svetonázoru, avšak neverí sa v jeho fyzickú existenciu. Satanisti neveria v nadprirodzené, ani v žiadneho Boha či Diabla. Pre satanistu je on sám svojím vlastným bohom. Satan je v tomto kontexte symbolom človeka, ktorý žije tak, ako mu to jeho prirodzenosť diktuje. Realita stojaca za Satanom je vnímaná ako temná evolučná sila entropie, ktorá preniká celou prírodou a poskytuje palivo pre prežitie a presadenie sa každej živej veci. Satan nie je vnímaný ako vedomá entita, ktorá by mala byť uctievaná, ale skôr ako rezervoár sily vnútri každého človeka, ktorý má byť využitý podľa vlastnej vôle.
Panteistický Satanizmus a Nietzscheho Vplyv
Panteistický satanizmus stotožňuje Satana s hmotným svetom, matériou a všetkým živým. Jeho pôvod možno vystopovať v Biblii, konkrétne v 2. liste Korinťanom 4,4, podľa ktorého "Satan je pánom tohto sveta", ale aj v početných miestach, kde Kristus vyjadruje svoje pohŕdanie svetom. Tento prúd sa opiera o filozofiu Friedricha Nietzscheho, podľa ktorej každej živej bytosti je vlastná "vôľa k moci", ktorú Nietzsche stotožňuje so Satanom.
Panteistický satanizmus teda vníma Satana ako nevedomý princíp, ktorý je vlastný všetkému živému a ktorého cieľom je prežiť a získať čo najviac moci. Tento princíp je vnímaný pozitívne, keďže z evolučného hľadiska zabezpečuje prežitie druhov a ich progresívny vývin. Vládne presvedčenie, že život vznikol z neživej hmoty, a preto panteistický Satan je aj súčasťou neživej hmoty. Kresťanstvo je v tomto kontexte vnímané ako obrátená "vôľa k moci", falošná ideológia, ktorá sľubuje tým, čo nemali moc v živote, získanie moci (spásy) po smrti, v súlade s axiómom "prví budú poslední a poslední budú prví".
Luciferianizmus: Iný Pohľad na Symboliku
Luciferianizmus, ktorý sa často zamieňa s predchádzajúcimi formami satanizmu, je náboženstvo s ústrednou postavou Lucifera. Lucifer je tu vnímaný ako boh svetla, reprezentujúci šírenie individualizmu, sebauvedomenia a všeobecného vzdelania.
Dávidova Hviezda: Symbol Judaizmu a Jeho História
Dávidova hviezda (hebrejsky: מגן דוד, Magen David, čo znamená Dávidov štít) je jedným z hlavných symbolov judaizmu a židovského národa. Má formu hexagramu - šesťcípej hviezdy pozostávajúcej z dvoch rovnostranných trojuholníkov. Podľa židovskej tradície bol tento symbol namaľovaný alebo vyrytý na štítoch bojovníkov kráľa Dávida. Avšak historický výskum ukazuje, že tento symbol nie je pôvodne židovského pôvodu a s judaizmom sa začal spájať až v stredoveku. Neskôr získal aj mesianistický význam. Dnes je Dávidova hviezda umiestnená na vlajke štátu Izrael.
Hexagram pôvodne nebol výhradne židovským symbolom, ale všeobecne používaným (a nábožensky interpretovaným) geometrickým obrazcom, podobne ako napríklad pentagram alebo svastika. V súvislosti so Židmi sa Dávidova hviezda prvýkrát objavuje na židovskej pečati zo 7. storočia pred Kr., objavenej v meste Sidon. V židovskom náboženskom kontexte sa po prvýkrát objavuje na náhrobnom kameni z juhotalianskeho mesta Taranto, pochádzajúcom asi z 3. storočia po Kr.
V rabínskej literatúre sa tento symbol vôbec nespomína. Prvá zmienka o ňom pochádza zo spisu karaitu Jehudaha Hadasiho, Eškol ha-kofer, z polovice 12. storočia. V kapitole 242 sa uvádza: "Mezuzu chránia siedmi anjeli, Michael, Gabriel atď. (…) Hospodinovo meno ťa bude chrániť. A takisto onen symbol, ktorý sa nazýva Dávidov štít, (napísaný) pri každom anjelovi a na konci mezuzy…"
Dávidova Hviezda ako Talizman a Symbol Ochrany
V ranom stredoveku bola Dávidova hviezda používaná - nielen medzi Židmi, ale aj medzi kresťanmi a moslimami - ako talizman proti démonom. Na začiatku 14. storočia stotožnil David ben Jehuda, vnuk Rambana, vo svojom komentári k mystickému textu Zohar, Dávidovu hviezdu so symbolom, ktorý používal na ochranu proti zlým duchom kráľ Dávid. Ako ochranný symbol sa Dávidova hviezda používala aj v rukopisoch. Možno ju nájsť aj v najstaršom dochovanom exemplári masoretského textu hebrejskej Biblie, tzv. Leningradskom kódexe.
Mýty a Skutočnosť o Udelení Práva Používať Symbol
Podľa rozšíreného názoru udelil cisár Karol IV. v roku 1354 pražským Židom právo používať vlastnú zástavu, na ktorej bola umiestnená Dávidova hviezda a pentagram, známy ako Šalamúnova pečať. Túto domnienku však vyvrátil český historik Alexander Putík, ktorý jej pôvod vystopoval až k nespoľahlivej Kronike českej Václava Hájka z Libočan. Podľa Putíka dostali Židia právo používať veľkú zástavu až za vlády Vladislava Jagelovského v rokoch 1471 - 1490. Putík sa domnieva, že Dávidova hviezda spolu so Šalamúnovou pečaťou sa dostala na zástavu pražskej židovskej obce až po roku 1527.
Už predtým sa však symbol používal v tlači. Prvá modlitebná kniha (sidur) vôbec, pochádzajúca z pražskej Gersonidskej tlačiarne z roku 1512, má na obale veľkú Dávidovu hviezdu. Neskôr bol do centra hviezdy vkladaný tzv. "židovský klobúk"; takúto formu možno doložiť až od roku 1620, je však nepochybne staršieho pôvodu. Putíkovi sa podarilo spochybniť aj pravdivosť historky, ktorá hovorí, že právo používať zástavu s Dávidovou hviezdou a klobúkom udelil Židom cisár Ferdinand III.
V priebehu 17. storočia sa Dávidova hviezda rozšírila z Prahy do celej Európy. Od 18. storočia sa začala používať ako symbol židovského náboženstva, nachádzame ju na židovských náhrobkoch a v tlači. Stala sa všeobecne uznávaným náprotivkom kresťanského kríža a moslimského polmesiaca.
Dávidova Hviezda v Období Antisemitizmu a Sionizmu
Ruka v ruke s postupnou emancipáciou Židov v 19. storočí kráčal aj rozmach antisemitizmu. Reakciou naň bolo vznik sionistického hnutia, ktoré si stanovilo za cieľ vytvorenie nezávislej židovskej domoviny. Ani v 20. storočí však Dávidova hviezda neprišla o svoju náboženskú symboliku. V nacistickom Nemecku a na ním okupovaných územiach slúžila Dávidova hviezda ako tzv. "židovské znamenie": od 6. septembra 1941 museli byť všetci Židia starší ako 6 rokov povinne označení žltou hviezdou so slovom "Jude". Po vzniku štátu Izrael sa rozhodnutím Dočasnej štátnej rady z 28. októbra 1948 stala súčasťou vlajky nového štátu.
Hlbšia Interpretácia Symbolov a Vlastnej Sily
Istá Anna Matejová z Bardejova, v texte z 22.04.2019, ponúka alternatívnu interpretáciu symbolov a ľudského potenciálu. Podľa nej každý človek v sebe nosí "tlačiareň D - nekonečno", ktorá slúži na výrobu svalov a orgánov. Túto "tlačiareň" používame myšlienkami, slovami a skutkami voči sebe a blížnym. "Tlačiareň D - nekonečno" nepozná hranice a je darom slnečnej sústavy na obohatenie základov nášho zrodu, ktorými sú spermia a vajíčko. Holý základ - spermia sa ovláda myšlienkami, slovami a skutkami. Vajíčko pracuje ako maternica; plodné slová znamenajú plodnú maternicu.
Pýta sa, či máme správne nastavenie pre túto "tlačiareň" a ako používame svoje dva dary od narodenia - emócie, ktoré slúžia na zvládnutie "chemickej vojny". Navrhuje, aby sme prosili o to, čo sa nám nepáči, a použili svoju "tlačiareň D - nekonečno". Spasiteľ Ježiš Kristus je označený za jedného z mnohých prebudených prorokov.
Podľa tejto interpretácie, "čert" je len prečítaný "terč", čiže myšlienky človeka. "Diabol" je čítaný ako "Dia bol", čo znamená hľadanie "dietnych" slov, slov receptúr: "A slovo sa skutkom stalo." Slovo "satan" čítané naopak je "na tas", čo znamená "na trénuj, skúšaj, vytváraj skutky". Slová by sme mali overovať v praxi: "A slovo sa skutkom stáva!"
Zakódované slovo "Lucifer" je rozložené na tri časti. Písmeno "L" je rozdelené na tri časti: jeden mäkčeň predstavuje zopnuté ruky k nastaveniu "D - nekonečno", nastavenie psychiky, myšlienok a slov. Dve dĺžky znamenajú uvoľnenie rúk a nôh pre prácu z "tlačiarne D - nekonečno" a vytváranie fyzikálna. Takto vidíme a počujeme slovo správne: "UČÍ FÉR!". Všetci blížni majú možnosť zopnúť ruky, meditovať, nastavovať svoj terč a myseľ, aby videli a počuli mysľou ako na televíznej obrazovke funguje dokonalosť.
Odporúča odpustiť slová, ktoré nás zranili, dať preč záclony z očí, ďakovať za slová, ktoré nás tešili, aby sme nenašli prázdnotu, kde padáme z veľkej výšky. Treba si urobiť "diétu slov", hovoriť k veci, čo sa časom stane rutinou. Začať, dať tomu čas a priestor pre svoje skutky, lebo to robíme pre seba. Sme jeden z mnohých, ako bol Ježiš. Nezabiť sám seba. Rozhodnutie prebudiť sa je na každom z nás. Treba používať boží poriadok, Zákon stvoriteľa.
Anna Matejová tvrdí, že ona sama mohla len napísať "Ja som zákon stvoriteľa", ale žiť boží zákon sa budeme učiť spoločne. Každý si sám volí čas a priestor. V dodatku pripomína, že do roka a do dňa (22.04.2020) pri používaní vesmírneho daru "D - nekonečno" môžeme zmeniť DNA človeka.
Každý človek má tri dary: 1. Odkiaľ - zlú emóciu. 2. Potiaľ - dobrú emóciu. 3. D - nekonečno, ležiacu osmičku. Ležiacu osmičku "Adam spí" obhájime vtedy, keď nám vonia chutná, odhaľuje a vysvetľuje to šesťcípa hviezda. Stojaca osmička, ktorou si určujeme čas, má vysvetlenie v päťcípej hviezde.
