Exorcizmus, úkon s hlbokými koreňmi v ľudskej histórii a náboženských tradíciách, je obrad zameraný na vyháňanie diabla alebo iných zlých síl z osôb, zvierat či predmetov, ktoré sú považované za posadnuté. Predstava, že človek, zviera či vec môže byť pod vplyvom zlého ducha, je stará a rozšírená naprieč kultúrami a časom. V slovenskom jazyku slovo "exorcizmus" pochádza z gréckeho slova "exorkizein" (ἐξορκίζειν), čo znamená "zaprisahať", "vymietnuť" alebo "vyhnať zlého ducha". Toto slovo je odvodené od "horkos" (ὅρκος), čo znamená "prísaha".
Pôvod a historický kontext exorcizmu
V antických civilizáciách, ako aj v starovekom Ríme, existovali rituály podobné exorcizmu, ktoré mali za cieľ zbaviť človeka negatívnych vplyvov. V predkresťanskom období sa tieto praktiky často spájali s mágiou, liečiteľstvom a uctievaním rôznych božstiev. S rozvojom náboženských systémov sa tieto rituály začali integrovať do ich štruktúr a získavali špecifický náboženský charakter.
Exorcizmus v biblických tradíciách
Nový zákon opisuje Ježiša Krista ako postavu, ktorá povoláva, lieči a uzdravuje. Uzdravovanie sa v tomto kontexte často chápe ako vyháňanie, pretože z vtedajšieho pohľadu mohla byť príčinou chorôb prítomnosť nečistých síl - démonov. Príkladom je uzdravenie nemého či vzkriesenie Lazára z Betánie, kde Ježiš poráža aj smrť. Nový zákon predpokladá existenciu démonov ako samozrejmosť a obsahuje rady ohľadom obrany pred ich vplyvom. Ježiš sa pri ceste gerazským krajom stretáva s posadnutým mužom, ktorý žil v hroboch, chodil nahý a nikto ho nedokázal skrotiť. Tento muž žiadal Ježiša o oslobodenie od démonov. Ježiš ich prinútil opustiť mužovo telo a pýtal sa ich na meno. Démoni odpovedali, že si hovoria "Légie", pretože ich je veľa, a prosili Ježiša, aby ich nevyháňal preč. Ježiš im dovolil vstúpiť do stáda ošípaných, ktoré sa potom vrhlo do mora.
V počiatkoch kresťanstva bola viera v existenciu démonov a nevyhnutnosť exorcizmu rozšírená. Je dôležité rozlišovať medzi démonom a Diablom. Človek však môže byť posadnutý aj Diablom, ako sa píše v Lukášovom evanjeliu, kde Satan vstúpil do Judáša Iškariotského a vnukol mu myšlienku zradiť Ježiša.
Formy exorcizmu v kresťanstve
V kresťanstve sa popri exorcizme posadnutých rozvinuli aj tzv. krstné exorcizmy. Tieto sú menej dramatické, ale nesú podobný význam. Ide o obrad vyháňania zlých síl z katechumena, teda človeka pripravujúceho sa na krst. Formule krstných exorcizmov predstavujú dôležitú súčasť krstu v dejinách kresťanstva.
Malý a Veľký exorcizmus
Exorcizmus tvorí aj dnes súčasť katolíckej náuky a liturgie. Rozlišuje sa pritom tzv. malý a veľký (niekedy tiež slávny) exorcizmus.
- Malý exorcizmus: Označuje obrad, ktorým sa katechumen pri krste zrieka diabla, všetkého, čo pôsobí a čím sa pýši. Tento obrad tvorí aj súčasť obnovy krstného sľubu.
- Veľký exorcizmus: Priebeh veľkého exorcizmu stanovuje revidovaná (1999) časť Rímskeho rituálu De exorcismis et supplicationibus quibusdam.
Katechizmus katolíckej cirkvi (čl. 1673) definuje exorcizmus ako: „Keď Cirkev verejne s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme.“ Z tejto definície vyplýva, že exorcizmus vykonáva Cirkev s autoritou zverenou Ježišom Kristom, v jeho mene, s cieľom ochrany a oslobodenia.
Rozdiel medzi posadnutosťou a psychickou chorobou
V súčasnej praxi sa kladie veľká pozornosť na to, aby sa „posadnutie zlým duchom neplietlo s psychickou chorobou“. Rozdiel medzi posadnutosťou démonmi a duševnou poruchou vníma aj katolícka cirkev, ktorá zdôrazňuje potrebu odlíšenia a aplikuje exorcizmus len na prípady, ktoré nie sú psychickými poruchami. Skúsení exorcisti často upozorňujú, že ľudia trpiaci ťažkosťami by mali skôr vyhľadať lekársku pomoc, konkrétne psychiatra. Na druhej strane, existujú prípady duševných ťažkostí, ktoré nie sú plne riešiteľné v rámci existujúcej psychiatrie. V takýchto prípadoch, po súhlase chorého, je možné požiadať o pomoc exorcistu.
KKC 1673 jasne uvádza: „Veľmi odlišný je prípad chorôb, najmä psychických, ktorých liečenie patrí do oblasti lekárskej vedy. Preto skôr, než by sa vykonal exorcizmus, je dôležité presvedčiť sa, že ide o prítomnosť zlého ducha a nie o dajakú chorobu.“
Exorcizmus v rôznych náboženstvách a tradíciách
Exorcizmus nie je výlučne kresťanský fenomén. Podobné praktiky sa vyskytujú v mnohých iných náboženstvách a kultúrach.
Islam
Exorcizmus zrejme tvoril súčasť islamu už od jeho počiatku. Miesta v Koráne hovoria o posadnutosti zlými bytosťami. Podľa Sunny prorok Mohamed a jeho stúpenci vyháňali zlé bytosti z tiel veriacich pomocou veršov z Koránu, prosieb k Alahovi a požehnaného prameňa Zamzam.
Budhizmus
Už od raných čias budhizmus obsahoval náboženské úkony a rituály na ochranu pred nebezpečenstvom a vyháňanie vplyvov zlých síl. V théraváde sú bežné exorcizujúce obrady s tzv. parittami, pripisovanými Budhovi. Na Srí Lanke sa dodnes používa obrad na zahnaní zlých duchov či chorôb.
Hinduizmus
V hinduizme sa posadnutosť niekedy považuje za svätý stav, ak do tela vstúpi bohyňa Kálí, jej inkarnácia či iné božstvo. Veriaci takto „posadnutých“ uctievajú a žiadajú od nich požehnanie.
Taoizmus
V taoizme vykonávajú väčšinu exorcizujúcich obradov taoistickí kňazi, ktorí majú moc nad jednotlivými démonmi. Tieto obrady zahŕňajú očistenie prekliateho domu či uzdravenie chorého.
Lucifer: Pôvod, vzbura, a pád | Príbeh podľa Biblie – Dokumentárny film
Exorcizmus v súčasnosti a jeho inštitucionálne ukotvenie
Exorcizmus tvorí aj dnes súčasť katolíckej náuky a liturgie. V súčasnosti sa však kladie veľký dôraz na rozlišovanie medzi posadnutosťou a psychickou chorobou.
Medzinárodné asociácie exorcistov
Otec Gabriele Amorth, člen Medzinárodnej pápežskej mariánskej akadémie, založil v roku 1991 Taliansku asociáciu exorcistov a v roku 1994 Medzinárodnú asociáciu exorcistov (AIE). Tá bola v roku 2014 oficiálne uznaná Vatikánom. Na jeseň 2016 bola ustanovená česko-slovenská sekcia AIE. V posledných desaťročiach zažíva exorcizmus rozmach v Európe aj v Južnej Amerike.
Pravoslávna a protestantské cirkvi
Pravoslávna cirkev má vlastnú tradíciu vykonávania exorcizmu. Väčšina starých protestantských cirkví exorcizmus nevykonáva, na rozdiel od letničných hnutí.
Modlitba za uzdravenie a oslobodenie
Okrem samotného exorcizmu, ktorý v katolíckej cirkvi smie vykonávať len poverený kňaz z poverenia biskupa, existuje aj inštitút Modlitby za uzdravenie a oslobodenie. Túto modlitbu môže predniesť ktorýkoľvek vysvätený kňaz a jej cieľom je zbaviť človeka zviazanosti s pôsobením zlého.
Exorcizmus v médiách a populárnej kultúre
Téma exorcizmu bola spracovaná v rade filmov, najmä hororového a mysteriózneho žánru. Filmy ako "Exorcista" či "Pápežov exorcista" síce priniesli určitú predstavu o činnosti exorcistu, no často bola táto činnosť zdramatizovaná a zveličená pre potreby filmového priemyslu.
Vedecký pohľad na posadnutosť
Z pohľadu psychiatrov "stav posadnutosti" neexistuje, alebo to, čo je z hľadiska exorcizmu posadnutosť, má prirodzenú príčinu v duševnej chorobe. Existuje však aj menej obvyklý pohľad, ktorý je skeptický k ľahkému rozlíšeniu medzi posadnutosťou a duševnou chorobou, najmä kvôli diferenciálnej diagnostike, ktorá je stále v začiatkoch. Výsledky psychiatrie a medicíny viedli k vývoju kresťanského názoru na posadnutosť, pričom sa dnes uznáva, že mnoho stavov bolo v minulosti považovaných za posadnutosť mylne.
Ateistický pohľad
Pre ateizmus, ktorý popiera existenciu Boha, duchovných bytostí či nadprirodzena, je stav posadnutosti z princípu neprijateľný. Exorcizmus v tomto kontexte nemá reálne odôvodnenie, čo však nevypovedá o jeho možných praktických účinkoch.
Praktická stránka exorcizmu a úloha exorcistu
Kódex kanonického práva, konkrétne kánon 1172, stanovuje, že nikto nesmie zákonne vykonať exorcizmus posadnutých bez zvláštneho a výslovného dovolenia miestneho ordinára. Exorcizmus teda vysluhujú len kňazi poverení biskupom.
Rozlišovanie a spolupráca
Pri odpovedaní na otázku, či je človek skutočne posadnutý, často spolupracuje nielen kňaz, ale aj psychiater. Súhlas posadnutého je kľúčový pre vykonanie obradu. Exorcista je vnímaný ako Boží nástroj, ktorý má posilniť ducha človeka, aby dokázal bojovať so zlým duchom. Jeho úlohou je tiež rozptyľovať zbytočné obavy a v mnohých prípadoch upokojovať tých, ktorí sa cítia prenasledovaní smolou, čarami alebo prekliatím.
Krst ako základná forma ochrany
Základom pre zneprístupnenie človeka diablovi je už krst. Je to silná úloha a moc sviatosti.
Dôležitosť diskrétnosti
Často sa po exorcizme žiada od rodiny a osloveného, aby o ňom nehovorili. Je to aj preto, aby sa predišlo vytvoreniu spoločenskej nálepky a strachu z priblíženia sa k rodine či posadnutej osobe, čo by mohlo viesť k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu. Mnohé detaily o samotnom úkone zostávajú skryté, rovnako ako znenie modlitieb.
Exorcizmus, hoci opradený tajomstvom a často spájaný s negatívnymi predstavami, je v rámci náboženských tradícií vážnym a štruktúrovaným úkonom, ktorý si vyžaduje rozlišovanie, opatrnosť a prísne dodržiavanie predpisov. V kontexte medicínskeho pokroku a rozvoja psychológie sa jeho úloha a aplikácia neustále prehodnocujú, pričom sa kladie dôraz na rozlišovanie medzi duchovným a psychickým.
tags: #vyznam #slova #exorcizmus