December je z hľadiska astronómie často spojený s významnými udalosťami. Okrem zimného slnovratu, ktorý signalizuje začiatok astronomickej zimy, sa v tomto mesiaci odohrávajú aj mimoriadne planetárne javy. Jednou z takýchto udalostí je aj tzv. veľká konjunkcia, pri ktorej sa dve najväčšie planéty našej slnečnej sústavy, Jupiter a Saturn, na oblohe opticky priblížia k sebe. Tieto dva plynoví obri, spolu so Slnkom, tvoria drvivú väčšinu hmotnosti celej slnečnej sústavy, presahujúcu 99,9 %.
Čo je konjunkcia a prečo je "veľká"?
Konjunkcia je termín používaný v astronómii a astrológii, ktorý označuje situáciu, keď sa z pohľadu pozorovateľa na Zemi nachádzajú dve alebo viac nebeských telies v blízkej uhlovej vzdialenosti na oblohe. Planéty obiehajú okolo Slnka rôznymi rýchlosťami, a preto sa ich vzájomná poloha na oblohe neustále mení. Občas sa stane, že sa tieto dráhy pretne tak, že sa javia ako veľmi blízko pri sebe. Časové okamihy, keď je ich vzájomná uhlová vzdialenosť minimálna, nazývame konjunkcie.
Dôvodov, prečo je konkrétna konjunkcia označená ako "veľká", môže byť hneď niekoľko. Jupiter a Saturn boli známe už od staroveku a ich pohyby na oblohe boli starostlivo pozorované a zaznamenávané. Obidve planéty vznikli približne pred 4,6 miliardami rokov z protoplanetárneho mraku. Ich obrovská gravitačná sila spôsobila, že si pomerne rýchlo vyčistili priestor okolo svojich obežných dráh od zvyškov materiálu. Z častí tohto mraku vznikli aj ich početné mesiace, ktoré po prvýkrát detailne opísal Galileo Galilei.
Jupiter, ako najväčšia planéta slnečnej sústavy, má priemer viac ako desaťkrát väčší ako Zem. Jeho najväčšia búrka v atmosfére, Veľká červená škvrna, je približne rovnako veľká ako naša planéta. Jeden obeh Jupitera okolo Slnka trvá takmer dvanásť rokov, zatiaľ čo jeho deň je kratší ako 10 hodín. Saturn, vzdialenejší a chladnejší "brat" Jupitera, obieha Slnko v dvojnásobnej vzdialenosti. Jeho priemer je takmer desaťkrát väčší ako priemer Zeme a jeho rok trvá takmer 30 rokov.
Obidve planéty obiehajú v rovine, v ktorej sa nachádza aj obežná dráha Zeme, známej ako ekliptika. Práve preto sa ich konjunkcie na oblohe vyskytujú pomerne pravidelne, približne každých 20 rokov. Saturn sa na oblohe za rok posunie o približne 12 stupňov, zatiaľ čo Jupiter, ktorý obieha rýchlejšie, o 30 stupňov. Rozdiel 18 stupňov ročne znamená, že Jupiter "dostihne" Saturn na oblohe približne každých 20 rokov. Presná vzdialenosť, na ktorú sa planéty priblížia, závisí od ich odklonu od roviny ekliptiky a od ich polohy voči Slnku, čo ovplyvňuje aj ich pozorovateľnosť zo Zeme.
Výnimočnosť konjunkcie 21. decembra 2020
Tohtoročná, presnejšie konjunkcia z 21. decembra 2020, bola mimoriadna hneď z niekoľkých dôvodov. Počas nej boli obe planéty v približne rovnakej odchýlke od roviny ekliptiky, čo im umožnilo priblížiť sa na oblohe na neuveriteľných 0,1 uhlového stupňa. Takto blízko sa tieto dve planéty naposledy nachádzali v roku 1623, avšak pozorovateľná takáto blízka konjunkcia bola naposledy v roku 1226.
V roku 2000 bola konjunkcia Jupitera a Saturna sťažená tým, že sa planéty nachádzali blízko Slnka, čo ich pozorovanie značne komplikovalo. V roku 2020 však bola ich poloha oveľa priaznivejšia, a preto boli viditeľné približne hodinu po západe Slnka na juhozápadnom obzore. Jupiter, ako oveľa jasnejšia planéta, svietil približne 12-krát jasnejšie ako Saturn, ktorý sa nachádzal východne od neho.
Znamenia vs. planéty vs. domy
Aj napriek veľmi malej uhlovej vzdialenosti sa očakávalo, že planéty nebudú tvoriť jedno väčšie žiarivé teleso. Experti sa zhodli, že vzdialenosť 0,1 stupňa je dostatočná na to, aby zdravé ľudské oko dokázalo rozlíšiť dva samostatné žiarivé body. K tomuto vizuálnemu vnemu mohla prispieť aj tzv. ilúzia Mesiaca, ktorá spôsobuje, že objekty v blízkosti obzoru sa nám zdajú byť väčšie a ďalej, než v skutočnosti sú.
Je dôležité poznamenať, že načasovanie tejto "veľkej" konjunkcie s tohtoročným zimným slnovratom bolo čisto náhodné. Zimný slnovrat je daný sklonom zemskej osi k Slnku a s konjunkciami planét, ktoré môžu nastať kedykoľvek, nemá priamu súvislosť.
Betlehemská hviezda?
V súvislosti s mimoriadnou konjunkciou Jupitera a Saturna sa opäť oživili diskusie o tom, či by tento jav nemohol byť vysvetlením pre legendárnu Betlehemskú hviezdu, ktorá podľa Biblie ohlasovala narodenie Ježiša. O presnej podstate Betlehemskej hviezdy sa vedú spory už stáročia. Medzi možné astronomické vysvetlenia patria supernova, meteorit, kométa alebo práve konjunkcia planét.
Z obdobia okolo prelomu letopočtov sa zachovalo len málo astronomických záznamov, čo komplikuje pátranie po pôvode tejto legendy. Teória o kométe by mohla byť podporená pozorovaniami komét zaznamenanými čínskymi astronómami, avšak vtedajšie vnímanie komét ako zlých znamení ju oslabuje. Veľký meteorit je nepravdepodobný kvôli jeho krátkej dobe trvania.
Čínski a kórejskí astronómovia zaznamenali v roku 4 pred Kr. jav zodpovedajúci supernove, ale nie je isté, či išlo o skutočné pozorovania alebo len o odvolávky na biblický zdroj. Najviac sa ako potenciálne vysvetlenie Betlehemskej hviezdy uvádzajú práve konjunkcie. Johannes Kepler v roku 1614 vypočítal, že v roku 7 pred Kr. došlo k trom konjunkciám Jupitera a Saturna, ktorých uhlová vzdialenosť bola takmer rovnaká ako priemer Mesiaca na oblohe. Hoci tieto konjunkcie neboli považované za extrémne blízke, ich dlhá pozorovateľnosť počas roka mohla vzbudiť pozornosť.
Ďalšie teórie poukazujú na konjunkcie Jupitera s Mesiacom v roku 6 pred Kr., alebo na blízke spojenie Jupitera a Venuše v rokoch 3 a 2 pred Kr. Tieto udalosti však nespadajú do obdobia vlády kráľa Herodesa, alebo ich pozorovateľnosť bola obmedzená.
Moderné výpočty a analýzy biblických textov naznačujú, že Betlehemská hviezda mohla byť spojená s unikátnym planetárnym javom. Niektoré teórie, ako napríklad tá od astronóma Michaela R. Molnara, poukazujú na pohyb Jupitera v súhvezdí Barana v rokoch 7 až 5 pred Kr., ktorý sa mohol javiť ako "zastavujúca sa" hviezda, sprevádzaná ďalšími planetárnymi konjunkciami.
Či už bola Betlehemská hviezda objasnená ako kométa, supernova, konjunkcia planét, alebo predstavuje len biblickú alegóriu, tento jav inšpiroval a bude inšpirovať ľudí k pohľadu na oblohu a k zamysleniu sa nad vesmírom.
Konjunkcia ako astrologický aspekt
V astrológii má konjunkcia osobitný význam. Predstavuje moment, keď sa energie dvoch alebo viacerých planét spájajú a zosilňujú, čo môže priniesť silné a výrazné vplyvy na rôzne oblasti života. Čím bližšie sú planéty k sebe v konjunkcii, tým intenzívnejší je ich vplyv.
Konjunkcie môžu byť vnímané ako "pozitívne" alebo "napäté", v závislosti od energií zapojených planét. Napríklad konjunkcia Slnka a Jupitera môže priniesť šťastie a rast, zatiaľ čo konjunkcia Marsu a Saturna môže znamenať výzvy a potrebu vytrvalosti.
Kombinácia energií v konjunkcii môže zosilniť vlastnosti planét a mať zvýšený vplyv na osobnosť a životné okolnosti jednotlivca. V tranzitnej astrológii, ktorá sleduje aktuálne pohyby planét, konjunkcie naznačujú obdobia transformácie, rastu alebo vnútorných zmien. Využitie energie konjunkcie spočíva v sústredení sa na ciele, otvorenosti voči zmenám a aktívnom využití nových príležitostí, ktoré sa objavujú.
Pozorovateľnosť v roku 2020 a ďalšie konjunkcie
V čase konjunkcie 21. decembra 2020 sa Jupiter a Saturn priblížili na 0,1 uhlového stupňa. Naposledy sa takto blízko stretli v roku 1623 a znova sa tak ich stretnutie stane až v roku 2080. Ak by ste chceli túto mimoriadnu konjunkciu sledovať, odporúčalo sa vyhľadať miesto s jasnou oblohou, ideálne vo vyššej nadmorskej výške, aby sa minimalizoval vplyv atmosféru a svetelného smogu. Východzieho Mesiaca v čase konjunkcie dodal celej scenérii ešte krajší rozmer.
Je dôležité poznamenať, že aj keď konjunkcie Jupitera a Saturna nastávajú približne každých 20 rokov, nie všetky sú takéto vizuálne pôsobivé. Výnimočnosť konjunkcie z roku 2020 spočívala v mimoriadne malej uhlovej vzdialenosti medzi planétami, ktorá ju robí jednou z najvýznamnejších za posledné stáročia.
Ďalšie konjunkcie planét sa na oblohe vyskytujú pravidelne a ponúkajú rôzne zaujímavé pohľady. Napríklad konjunkcie Venuše s Jupiterom či Venuše so Saturnom sú tiež bežné a poskytujú príležitosti na pozorovanie. Každá takáto udalosť nám pripomína dynamiku nášho vesmíru a jeho neustálu premenu.
tags: #zima #a #velka #konjunkcia