Vatikánsky exorcista, páter Elias Vella, ktorého životná púť sa začala na slnečnom ostrove Malta a neskôr ho zaviedla do srdca Európy, zanechal nezmazateľnú stopu vo svete duchovného boja. Jeho príbeh nie je len o boji proti zlu, ale predovšetkým o osobnom obrátení, neochvejnej viere a nekonečnej službe blížnym. Zosnulý páter Vella bol známy aj na Slovensku a v Česku, kde často pôsobil a prinášal svoje posolstvo nádeje a vnútorného uzdravenia.
Od detstva k povolaniu: Františkánska stopa a túžba po ľuďoch
Elias Vella sa narodil 28. februára 1941 v mestečku Saint Paul’s Bay na Malte. Už ako malý chlapec prejavoval silné náboženské cítenie, rád miništroval vo františkánskej farnosti. Miestni minoriti si ho obľúbili a on sa v ich komunite cítil prijatý. „Mal som rád miestnych františkánov, oni mali radi mňa - to bol prvý záblesk a sympatia k tejto reholi,“ prezradil v knižnom rozhovore pre Martina Ližičiara. Táto raná skúsenosť formovala jeho duchovnú cestu a predurčila jeho budúce povolanie.
Jeho srdce túžilo po pastoračnej činnosti, po kontakte s ľuďmi. Predstavení ho poslali na štúdiá do Ríma, kde získal hlboké teologické vzdelanie. Po návrate mu bola ponúknutá práca na univerzite, kde by prednášal o spiritualite laikov. Túto ponuku však odmietol, pretože si nevedel predstaviť život strávený za katedrou, ďaleko od ľudí. Paradoxne, jeho túžba po priamom kontakte s veriacimi sa hneď nesplnila. Po návrate na Maltu strávil dlhých 24 rokov prípravou študentov teológie na kňazstvo, čo bola síce dôležitá, ale menej priama forma služby.
Zlomový moment v Dubline: Od skepsy k prijatiu Ducha Svätého
Kňazskú vysviacku prijal Elias Vella v roku 1964. Počas rokov 1980 - 1986 pôsobil ako provinciál minoritov na Malte. V roku 1993 sa stal hlavným exorcistom ostrova. Táto služba sa mu však nezdala prirodzená, pretože dovtedy neveril v existenciu diabla ako konkrétnej osoby. Jeho pohľad na duchovný svet sa radikálne zmenil v roku 1988 počas charizmatickej konferencie v Dubline. Na naliehanie mladých Malťanov, ktorí potrebovali sprievod kňaza, sa tam ocitol bez toho, aby to očakával.
„Vôbec som to nečakal, takže som sa ani nestihol brániť a kľakol som si tam. Všetci sa nado mnou začali modliť, aby som sa obrátil. Modlili sa, aby sa na mňa vylial Duch Svätý,“ spomína na dramatický zážitok. V rámci workshopu sa ocitol v skupine kňazov, ktorí diskutovali o svojom duchovnom živote. Elias Vella, vtedy už skúsený teológ, považoval ich odpovede za povrchné. Keď prišiel na rad on, predstavil sa ako teológ a zdôraznil, že charizmatická obnova je preňho novou skúsenosťou. Vtedy prišiel šok. Vedúci skupinky ho požiadal, aby si kľakol, pretože sa za neho potrebuje modliť. Táto skúsenosť ho hlboko zasiahla. Po stretnutí s mladými, s ktorými prišiel, si uvedomil, že ho ich modlitby za jeho obrátenie zmenili.
Diabol ako osoba: Z teologickej skepsy k službe exorcistu
Po návrate na Maltu a začlenení sa do charizmatickej obnovy sa začali objavovať ľudia s problémami súvisiacimi s pôsobením Zlého. Elias Vella, ovplyvnený teológmi 60. a 70. rokov, ktorí považovali diabla skôr za abstraktné zlo, bol voči týmto tvrdeniam skeptický. „Na jednej strane som teda tvrdil, že diabol neexistuje, na tej druhej za mnou prichádzali konkrétni ľudia, ktorí boli atakovaní diablom,“ priznal. Nevedel, ako týmto ľuďom pomôcť, ale ani ich nechcel odmietnuť. Obrátil sa na svojho biskupa, ktorý ho poprosil, aby sa tejto oblasti venoval. Neskôr ho menoval exorcistom.
S odstupom rokov s úsmevom priznával, že Bohu občas hovorí: „Dal si mi túto službu ako trest, lebo ja som v diabla neveril a ty si mi povedal: V poriadku, ja ťa v neho naučím veriť, budeš sa s ním stretávať!“ Táto služba sa stala pre neho poslaním, ktorému zasvätil zvyšok svojho života.
Misia po celom svete: Všade tam, kam ho volá Duch
Hoci páter Vella pôsobil najmä v Európe, jeho misia presiahla hranice kontinentov. Slovensko a Česko sa stali pre neho významnými destináciami, aj keď priznal, že si tieto krajiny sám nikdy nevybral. „Ak by som si to mal vybrať, tak logicky, keď som bol mladší a tiež by som si vybral krajiny, kde viac rozumiem jazyku, povedzme kde sa hovorí taliansky a anglicky. Ale bez toho, aby som vedel ako, aj keď som už bol v pokročilom veku, ma Pán uvrhol do krajín, kde nerozumiem ani slovo v ich jazykoch, ako Slovensko, Česká republika, Brazília a mnoho, mnoho ďalších krajín,“ napísal pre františkánsku stránku sejhafrangiskana.com.
Jeho celosvetové turné sa začalo pomerne jednoducho. Malťan, ktorý si vzal Sicílčanku, ho na charizmatickej konferencii na Malte požiadal, aby predniesol prednášku na Sicílii. „A to bol začiatok všetkého. Je to ako keď hodíte kvapku oleja do vody a ona začne rásť a rásť a rásť…“ opisuje Vella. Neskôr navštívil všetky kontinenty, kázal, dával duchovné cvičenia a viedol semináre. Jeho cesta ho zaviedla do Anglicka, Nemecka, Brazílie, Poľska, na Slovensko, do Česka, Grécka, USA, Kanady, Indie, na Maurícius, do Južnej Kórey a mnohých ďalších krajín.
Vella vždy zdôrazňoval, že si krajiny nikdy nevyberal sám. „V skutočnosti som si nikdy nevybral, kam pôjdem, ale vždy sa nechám viesť Duchom. Kamkoľvek som išiel, vždy som to robil na konkrétne pozvanie biskupa, kňaza alebo skupiny,“ uviedol. Jeho semináre sa zvyčajne zameriavali na problematiku exorcizmu, vnútorného uzdravenia a duchovnej obnovy.
Vo svete katolíckych exorcizmov na Filipínach | Dokumentárny film 101 East
Slovensko a Česká republika: Pozvánka cez moravského kňaza
Príchod pátra Ellisa Vellu na Slovensko a do Česka sa viaže s konkrétnou udalosťou. Na Malte sa zúčastnila na duchovných cvičeniach istá pani z Česka, ktorá ho oslovila s ponukou prednášky o okultizme pre seminaristov v Česku. „To boli pootvorené dvere do vašej krajiny - teda do týchto končín. A potom práve na jednom z českých seminárov som stretol človeka zo Slovenska, ktorý ma pozval k vám. Takto som začal dostávať pozvánky do Česka i na Slovensko, čím sa začali semináre aj vo vašej krajine.“ Napriek tomu však páter Vella s úsmevom pripomínal: „Stále však vravím, že keď sa raz stretnem s Pánom, moja prvá otázka na neho bude: Pane, prečo si ma poslal práve na Slovensko a do Česka?“
Obetavosť a pokora v službe evanjelia
Martin Ližičiar, autor knihy rozhovorov s pátrom Eliasom Vellom, strávil s ním dva dni, počas ktorých vznikali záznamy pre knihu. Aj napriek vážnym zdravotným problémom, ako bola ťažká cukrovka a únava, páter Vella neúnavne cestoval a šíril evanjelium. „No napriek tomu, čo mal za sebou a čo jeho meno znamenalo, bol neskutočne obetavý, pokorný a trpezlivý,“ spomína Ližičiar.
Podľa neho páter Vella vnímal na Slovensku po období komunizmu „nekončiaci sa smäd a hlad po evanjeliu“. Hovoril, že ľudia „nevieme prestať piť, lebo nás veľmi smädí. A on bol vďačný, že môže byť tým, kto privádza k prameňu.“
Jedným z najvýznamnejších odkazov, ktoré si Ližičiar odniesol, bolo Vellovo učenie o adorácii, ktorú nazýval „opaľovanie“. „V tom zmysle, že niekedy netreba nič hovoriť, nič riešiť a nič vykonávať, iba tak byť pred Sviatosťou Oltárnou a nechať na seba pôsobiť jeho prítomnosť - ako keď slnko svieti na človeka a aj bez jeho aktivít na neho pôsobí a ten človek nemôže zostať po opálení rovnaký. Toto mám stále na srdci, keď vstupujem do kostola, a táto lekcia bola pre mňa najvýznamnejšia,“ hovorí Ližičiar.
Posledné slová: Viera v Božie vedenie
Páter Elias Vella si bol vedomý náročnosti svojho poslania. Neustále zmeny prostredia, jedál, časových pásiem a nekonečné cestovanie boli súčasťou jeho života. Napriek tomu vnímal svoju službu ako dar a prijímal ju s pokorou. Na otázku, kedy ukončí svoju celosvetovú púť, odpovedal: „Toto vie Pán. Nie je na mne, aby som rozhodoval. Nechám to na neho. Všetko, čo robím, robím preto, že ma o to požiadali.“ Jeho život bol svedectvom neochvejnej viery a oddanosti službe Bohu a ľuďom, pričom prekonal vlastné pochybnosti a stal sa svetlom pre mnohých.
tags: #zomrel #najznamejsi #exorcista