Rick Riordan, autor nesmierne populárnych kníh, ktorých príbehy si podmanili srdcia miliónov čitateľov po celom svete, prináša pokračovanie epickej ságy. Pred kariérou spisovateľa pracoval ako učiteľ anglického jazyka a histórie na stredných školách. Ako spisovateľ debutoval sériou mysterióznych príbehov pre dospelých, získal za ne významné ocenenia Edgar Award, Anthony Award a Shamus Award. Vďaka svojim deťom začal vymýšľať detské a mládežnícke príbehy. Dnes patrí medzi najpredávanejších autorov kníh pre deti a mládež, ktoré sa predávajú v miliónových nákladoch a boli preložené do takmer 40 jazykov. Vo vydavateľstve Fragmet vychádzajú jeho série Magnus Chase, Apolónov pád či Percy Jackson. Kniha „Apolónov pád: Temné proroctvo“ je druhým dielom série, ktorá nás opäť vtiahne do fascinujúceho sveta gréckej mytológie, plného bohov, polobohov, oblúd a nečakaných zvratov.
Trest božského osudu: Premena Apolóna na Lestera Papadopoulosa
Všemocný boh slnka, svetla, liečiteľstva, umenia, lukostreľby, poézie, tanca a proroctiev naďalej trčí v koži smrteľníka Lestera Papadopoulosa. Apolónove utrpenie sa nekončí! Ako najlepšie potrestať boha? Tým, že z neho urobíte smrteľníka! Presne tak dopadol Apolón, patrón svetla, slnka, liečiteľstva, umenia, lukostreľby, poézie, tanca a tiež proroctva. LUP! - a z viac ako štyri a pol tisíc rokov starého boha je šestnásťročný chlapec. Namiesto luxusu a nádhery na hore Olymp sa váľa v smradľavom newyorskom kontajneri. Bez božských schopností sa v obyčajnom svete ťažko prežíva, zvlášť keď je veľa tých, ktorí by sa ho radi zbavili úplne. Prišiel o svoju nesmrteľnosť, skvelý vzhľad a moc. Prebúdza sa v New Yorku, kde si ho okamžite nachádzajú problémy. Z jeho nadprirodzených schopností mu nezostala ani jediná a telo nemotorného tínedžera, v ktorom sa ocitol, je len na zlosť. Diove odpustenie a svoje miesto na Olympe však získa späť, iba ak nájde staroveké zdroje proroctiev a oslobodí ich. Ak chce z tejto kaše vyviaznuť so zdravou kožou a dostať sa späť medzi bohov, musí presvedčiť Dia a získať jeho stratenú priazeň. Utajené orákulum je skvelým návratom do sveta Percyho Jacksona. Hlavný hrdina Apolón sa zrazu ocitne v koži smrteľníka ako trest od jeho otca Dia a zrazu netuší, čo so sebou. Je odsúdený na naplnenie proroctva, ktoré sa zdá byť smrteľne nebezpečné a výprava na jeho naplnenie nemožná. Tento prvý diel predstavoval nové postavy, ktoré sme najprv museli spoznať, a odštartoval Apolónovu strastiplnú cestu. Viem, že niektorí čitatelia sa na to sťažovali, ale mne to naozaj neprekážalo. „Naisto som vedel jedinú vec: môj trest je nespravodlivý.“ S týmto presvedčením sa Apolón púšťa do hľadania, zatiaľ čo sa snaží prispôsobiť sa životu smrteľníka.
Rozprávačský talent Ricka Riordana a hĺbka jeho sveta
Rick Riordan ma nikdy nesklamal a tak tomu bolo aj pri tejto knihe. Jednoducho tohto autora milujem. Pre mňa je už dávno absolútnou jednotkou. Už v prvom dieli sme zistili, že Apolón je úžasná postava. V tomto sa to len potvrdilo. Rick Riordan je jednoducho vynikajúci rozprávač, ktorý dokáže dokonale skĺbiť príjemný a trefný humor s dobrou akciou. Jeho knihy sú proste stávkou na istotu. U mňa má medzi autormi už dávno prvé miesto (prepáč, Rowlingová). Inak tomu nebolo ani v tejto knihe, dokonca som mala pocit, že jeho majstrovské spisovateľské umenie dosahuje nový vrchol. Bolo neskutočné sledovať, ako dokonale dokázal prepojiť všetky svoje predchádzajúce knihy z tejto série dohromady. Zároveň zase vytvoril nové postavy, ktoré sú iné a svojské, napriek tomu, že z jeho pera ich už vyšlo mnoho. Môžem len tlieskať.
Apolón ako rozprávač bol skvelý. Rickove knihy sú preslávené aj jeho skvelým humorom a aj pri tejto knihe som sa často popri čítaní rehotala. Keďže bohovia sú celkovo dosť samoľúbi a myslia si, že sa všetko točí okolo nich, viete si predstaviť, aký je Apolón, ktorý sa v tom doslova vyžíva. Sledovať ho ako sa zmieruje so svojou situáciou bolo samo o sebe zábavné a navyše všetky tie trapasy, ktoré ho celý čas sprevádzali… fakt super. Aj keď starší čitateľ sa samozrejme musí trochu odosobniť, sú to predsa len knihy písané hlavne pre mladších čitateľov, takže nejaký extra sofistikovaný humor tam nenájdete. Osobne mi veľmi vyhovovali aj pomerne krátke kapitoly. Na cestu električkou priam ideálne. Hoci na druhej strane, rád ich ukončuje malými cliffhangermi, ktoré vás budú nútiť čítať ďalej. No aj keby tam neboli, knihu by ste isto nepustili z rúk, pretože je tak dobre napísaná.
Rick je pre mňa jednoducho zárukou kvality. Vždy budem jeho knihy odporúčať ďalej. Musím priznať, že na tejto sa mi páčilo aj to, ako sa nenútene a celkom prirodzene venuje aj niektorým témam, ktoré sú v našej spoločnosti stále tabu. Zrozumiteľne a nenásilne ich podáva čitateľovi a zároveň ich vysvetľuje. V tomto Ricka veľmi obdivujem. Že dokáže takouto formou človeka niečo naučiť a on si pri tom ani neuvedomí, koľko nových informácií získal. Keď som s Percym začínala, nevedela som o gréckej mytológií ani ň. Možno som vedela kto je Zeus, Hádes a Poseidon a že existoval nejaký Hercules.
Apolón: Krásny boh svetla s temnou stránkou
Hlboká transformácia boha: Apolónov vnútorný vývoj
Apolón je mimoriadne zaujímavá postava. Kedysi boh, teraz len smrteľník, ktorý túto zmenu spočiatku berie ťažko, no postupne, ako sa odvíja dej, možno krásne sledovať aj jeho pomalý prerod z totálneho egocentrika na niekoho, komu skutočne záleží aj na ostatných. Nie len pre jeho trefné a často sebestredné poznámky, ale najmä kvôli jeho spomienkam na starý život, ktorý poznáme z mytológie. Tieto flashbacky sa mi mimoriadne páčili a dokázali dej krásne doplniť aj ozvláštniť. Zároveň bolo badať postupný vývoj tejto postavy. Apolón vzhľadom na svoje nové smrteľné skúsenosti prehodnocuje svoje niekdajšie názory a postoje a mne sa to na ňom veľmi páči, pretože sa z neho stáva lepší človek.
Príbeh boha slnka Apolóna bude ľuďom pripadať veľmi zaujímavý a hlavne, keď bol donútený sa stať človekom, dokonca tínedžerom, ktorý je úplne iný ako sám Apolón. Apolón sa od prvého dielu nijako drasticky nezmenil. Stále je to ten egocentrický, namyslený boh, ktorý sa nonstop sťažuje, že je človek. Možno trošilinku, lebo si začal uvedomovať niektoré dôležité veci v živote. Inak je však takmer rovnaký. Okrem toho sa mi veľmi páčil aj postupný vývoj postavy. Apolón na scénu vstupuje ako namyslený boh, ktorý čaká, že smrteľníci mu budú skladať ódy a pod nohy hádzať kvety, len čo ich poctí svojou prítomnosťou, no postupne sa začína meniť. Pobyt na zemi medzi smrteľníkmi, ktorí sa každodenne stretávajú s nepriazňami osudu mu otvorí oči. Zistí, že veľa vecí, ktoré kedysi ako boh urobil, bral úplne inak ako teraz, keď je sám na strane tých, ktorých sa božské zásahy priamo dotýkajú. Smrteľníci nemajú pred sebou celé tisícročia, počas ktorých sa na ich chyby zabudne, nedostávajú zakaždým novú šancu… zdá sa, že to Apolón pochopil. „Nie všetky príšery sú trojtonové plazy s jedovatým dychom.“
Apolónove vnímanie sa pomaly mení a on je oveľa ľudskejší, v mnohých situáciách mi ho bolo fakt ľúto. Veľa postáv bolo naňho fakt hnusných, akoby bolo všetko jeho vina a nemali ani kúsok rešpektu. Chápem, že to tak bolo naschvál, že mu to má dať vlastne lekciu a pomáha to tomu, že sa čoraz viac pozerá na veci ako človek, no aj tak.
Ako som už spomínala, to, že rozprávačom tejto série je Apolón, bol neskutočne dobrý výber. Je to niečo úplne iné, pretože hoci je aj on teraz smrteľník a už nemá všetky svoje božské vlastnosti, stále je to boh, ktorý prežil už tisícročia a za svoj život stretol stovky ľudí, oblúd a iných bohov o ktorých by mohol kadečo rozprávať. A presne to sa mi na knihe páčilo zo všetkého najviac. Príbehy, ktoré my poznáme ako mýty, opisoval z pohľadu zainteresovaného. Dokonca aj nepriateľ s ktorým sa musel v tejto časti vysporiadať, bol preňho kedysi známy, dokonca priateľ. Nera s ktorým bojoval v predošlej časti, si pamätal ako zlého a surového vládcu, ktorý len ničil a tyranizoval. Tentoraz sa však stretáva s niekým, kto bol kedysi milý a zábavný mladý muž, s ktorým má spoločnú históriu. Rovnako stretol aj niektorých ľudí, ktorí sa k nemu v minulosti modlili a on ich prosby nevypočul a teraz videl, aké katastrofálne následky to pre nich malo. Vidno, že Apolón pomaly začína chápať, že napohľad bezvýznamní smrteľníci majú tiež svoje miesto vo svete (dokonca by on sám bez nich bol častokrát stratený) a že jeho činy, na ktoré už dávno zabudol, ovplyvňujú ľudí aj o stovky rokov neskôr. Hoci nebol dokonalým bohom a častokrát bol k ľuďom neohľaduplný, nemožno povedať, že by bol úplne ľahostajný.
Verní Spoločníci a Nové Tváre: Leo, Kalypsó a Meg
Našťastie na to nie je sám - po boku má starého známeho Lea Valdéza, jeho draka Festusa a bývalú nymfu Kalypsó. Cesta za ďalším Orákulom vedie na Stredozápad. Príbeh začína šesť týždňov po udalostiach v predošlej časti. Apolón cestuje v spoločnosti dvoch spoločníkov, ktorí sa zjavili na konci predošlej knihy - Lea Valdeza a Kalypsó. Vážne, Rick ma nemohol viac potešiť.
Leo Valdez je úžasná postava, ktorá mi počas celého čítania Bohov Olympu všetko spríjemňovala. Páči sa mi, aký je vtipný a šikovný a celkovo jeho povaha mi hrozne sadla. Leo je jednou z najlepších Riordanových postáv. Je vtipný, pohotový a šikovne dokáže vyriešiť každú situáciu. "Neprovokuj ma, Valdez. Keď zo mňa zase bude boh, urobím z teba súhvezdie." Toto bol dôležitý faktor, ktorý spravil túto knihu takou dobrou.Preto mi vždy bolo strašne ľúto, že on ako jediný zo sedmičky polobohov, ktorí ako hlavní hrdinovia bojovali proti Gai, nemal s nikým svoj „šťastný koniec.“ A tak keď sa na scéne objavila Kalypsó, nemohla som byť radšej. Kalypsó bola jednou z mojich obľúbených postáv už v pôvodnej Percy Jackson sérií, hoci sa v príbehu nevyskytovala veľmi dlho. Tak trochu som v kútiku duše jej a Percymu držala palce… aj keď mal Annabeth. Neviem, vždy som rozmýšľala, aké by to bolo, keby sa po ňu vrátil, keby sa po ňu NIEKTO vrátil… A zrazu sa to stalo s Leom a ja som konečne mala pokoj na duši.
Bavilo ma tiež sledovať Kalypsó, ktorá si zvyká na to, že viac nie je Titankou, keďže sa vzdala svojej nesmrteľnosti. S Apolónom preto tvorili celkom dobrú dvojku. Zároveň ho dokázala nádherne podpichovať. Každá ich scéna bola parádna a sršala správnou dávkou sarkazmu, čo ma príjemne pobavilo. Zozačiatku naňho bola hnusná aj Kalypsó, ktorá mu vyčítala jej osud, keď na niekoľko tisícročí uviazla sama na ostrove a keby ju nezachránil Leo, možno by tam bola doteraz. Vyhostili ju tam bohovia a Apolón medzi nimi. Postupne sa však medzi nimi tvorilo akési puto a ich vzťah sa mi fakt páčil. Majú toho dosť spoločného, pretože obaja sú nesmrteľné bytosti, ktoré o tú svoju nesmrteľnosť prišli.
Paradoxne, postava, ktorú si stále neviem obľúbiť, je Meg McCaffreyová, popri Apolónovi druhá hlavná protagonistka tejto série. To dievča ma skôr vytáča a keď sa stane niečo, vďaka čomu by som si ju už aj mohla obľúbiť, v ďalšej scéne to zas pokazí. Môžem teda povedať minimálne to, že je svojská. Všetko nabralo na obrátkach, keď sa vrátila aj Meg, Apolónova spoločníčka, ktorá ho však na konci predošlého dielu viac-menej zradila. Apolón ju však má čím ďalej tým radšej a vlastne ani nemajú na výber - musia spolu prekonať niekoľko prekážok, ktoré majú dané od samého orákula v proroctve. Stretneme tiež milovanú, šialenú Meg, ktorá si bude musieť rozmyslieť, na ktorú stranu sa postaví a čo urobí. Možno bude mať nakoniec svoje vlastné plány na ovládnutie sveta, ktovie? Tak či onak, tomu dievčaťu fandím a hádam to dotiahne ešte ďaleko.Apolón spolu so svojou mladou záchrankyňou musia vyhľadať Percyho Jacksona, Poseidonovho syna, aby ich odprevadil do Tábora polokrvných. Dvojka hlavných hrdinov pôsobí príjemne. Ich charaktery sa skvelo dopĺňajú a neraz pobavia čitateľa. Vzťah medzi Apolónom a Meg je miestami trochu rozpačitý, ale skvelo dopĺňa atmosféru príbehu, ktorá je znamenitá. Obe postavy sú napísané skvelo a dokonalo plnia svoje role. Namyslený Apolón a energická Meg nie sú čierno-biele postavy, ani chodiace klišé. Úvod do novej série zvládol Rick veľmi dobre. Alebo ju Apolón vo svojej úžasnosti (za túto lichôtku by ma určite pochválil) proste zatienil. Som však vážne zvedavá, ako sa jej postava bude ďalej vyvíjať.
Dejové dobrodružstvo a odhaľovanie proroctiev
Dejovo bola kniha pútavá. Cesta za ďalším Orákulom vedie na Stredozápad. V Temnom proroctve nečakajte nejaké prudko napínavé bitky. Tento diel bol skôr o odhaľovaní minulosti, pravdy a proroctiev, ktoré predurčujú osud jednotlivých postáv. No to vôbec neznamená, že by bol nebodaj nudný. Práve naopak, páčil sa mi ešte viac, než ten prvý. Pri tejto knihe je už od začiatku jasné, že to nebude až taký akčný príbeh, ako boli Rickove knihy doteraz. Rick sa viac sústredil na samotné postavy a hlavne na Apolónovu minulosť, ktorá je obrovská, neskutočne pestrá a zaujímavá. Ako človek však nemá takú veľkú kapacitu pamäti ako keď bol bohom, tak ani sám Apolón si nepamätá niektoré udalosti, množstvo ľudí a tým pádom čitatelia spolu s ním odhaľujú všetky tieto skryté záhady a zisťujú, že ani Apolón možno nebol taký svätuškár za akého ho ľudia mnohokrát považujú. Jasné, že tu bude aj akcia, skvelé boje a obrovské rozuzlenia, ktoré vám niekedy nedajú vydýchnuť, ale nie v takom množstve. Táto kniha je skôr zameraná na osobnosť Apolóna a chyby, ktoré v živote urobil.
Celá kniha bola nabitá akciou, pretože Apolóna, Lea a Kalypsó prenasledovali a lovili mnohí nepriatelia a obludy, ktorí sa im snažili prekaziť ich výpravu. Nikdy nemali úplne kľud, aj keď v Indianapolise našli jedno miesto, kde mohli v relatívnom bezpečí prebývať. Hnali sa a chniapali kovovými zubami, prilby s bodcami sa im knísali zo strany na stranu, nohy obalené ostnatým drôtom dupali po trávniku ako ohavný ružový les vražedných vianočných stromčekov. Ponúkol nám však úžasné záporné postavy, ktoré sa s ničím nehrajú a sú nezastaviteľní. Koľkokrát som sa ja ocitol v takej dileme? Mám zničiť Trójanov alebo Grékov? Mám flirtovať so sestrinými Lovkyňami a riskovať zaucho alebo s Britomartis a riskovať, že ma vyhodí do povetria? To sú tie voľby, ktoré určujú, akí sme.Dej plynie prijateľným tempom, nie je núdza o zaujímavé situácie a tak nemožno povedať, že by to bolo na škodu. V najnovšej knihe Riordan stavil na preverený koncept problému a vyvoleného človeka, ktorý ho má vyriešiť.
Prepojenie s Riordanovým rozsiahlym mytologickým univerzem
Apolón sa na svojej ceste ocitá na rôznych známych miestach a aj stretáva kopu postáv, ktoré vystupovali v predošlých sériách. Najviac ma, samozrejme, potešila prítomnosť samotného Percyho. Viem, že on si už zažil svoje a Rick mu chce dať konečne pokoj a tak sa tentoraz nedostal do centra diania. Okrem Percyho som jasala aj z prítomnosti Nica, mojej druhej obľúbenej postavy a potešili ma aj Will, Rachel a Cheirón… Na scéne sa objavil aj nový zloduch, rovnako pôsobivý ako Konos alebo Gaia. A rovnako kopa nových oblúd, starodávnych hrdinov a bohov… A o to zaujímavejšie to bolo, keď sme sa o nich dozvedali z pohľadu Apolóna a nie hrdinov.
Rick Riordan sa opäť vracia na horu Olymp! Tentokrát je však hlavnou postavou boh, konkrétne Apolón, ako napovedá názov série. Po udalostiach z knihy Krv polobohov (nepovažujem za potrebné mať prečítané) je Apolón potrestaný. Prebúdza sa v New Yorku, kde si ho okamžite nachádzajú problémy. Zachráni ho mladé dievča Meg. Je jasné, že sa v nej skrýva oveľa viac, ako by si človek pomyslel pri pohľade na jej výstredný zovňajšok. Zatiaľ čo sa v sérii o Percym Jacksonovi Riordan inšpiroval udalosťami z mytológie, v tejto knihe ich nahrádza svojou vlastnou fantáziou.
Je tu ešte jedna vec, ktorá ma zakaždým poteší. Milujem, keď autori rozsiahlych sérií, väčšinou z rovnakého sveta, vkladajú do kníh rôzne referencie na iné knihy, alebo postavy. Tu som zachytila jednu na Magnusa Chasa: „Usilujem sa vyhýbať hovoriacom zbraniam. Zdajú sa mi nezdvorilé a rozptyľujú ma. Artemis mávala luk, ktorý nadával ako fenický námorník. Štokholm, severský boh, hovoriaci meč…“ Príbeh z kníh o Magnusovi Chasovi je síce úzko spätý s týmto, pretože Magnus je Annabethin bratranec a aj sa stretnú, ale on je synom severského boha. ,, … niektorí vliekli spadnuté stromy. Je tu nejaký fanúšik seriálu Supernatural? Ak áno, určite viete, o čo ide. A navyše, v jednej epizóde sa Sam a Dean zaplietli aj s gréckymi bohmi… tak prečo nie?
Vždy sa mi páčili všetky jeho schopnosti, ktoré po ňom dedia aj jeho polobožské deti, aj keď mne až také blízke nie sú. Lekárov sa bojím, strieľať z luku tiež neviem a ani nehrám na nijaký hudobný nástroj… ale keby som nebola sama sebou a mohla si vybrať božského rodiča, bol by to Apolón. (Ale v skutočnosti sa hrdo hlásim ako dieťa Hypnosa).Už keď táto kniha vyšla v angličtine pred dvoma rokmi, vedela som, že si ju musím prečítať a že ju budem milovať. Po Bohoch Olympu sa mi ťažko opúšťal svet Percyho Jacksona, pretože je to jedna z mojich najobľúbenejších sérií vôbec a aj keď už bol von Magnus Chase, dúfala som, že Rick napíše ešte niečo ďalšie a polobohovia sa vrátia. Neviete si ani predstaviť, aká bola moja radosť, keď som zistila, že sa chytá ďalšia pentalógia (!!!), ktorej hlavnou postavou bude sám boh Apolón. Je to jeden z mojich obľúbených bohov gréckej mytológie. V Rickovom svete je síce chorobne namyslený a samoľúby, ale to mi absolútne nevadí.
Hudba a poézia v osudoch bohov
Keďže je Apolón bohom hudby, samozrejme nechýbala kopa poznámok a narážok na rôznych spevákov či kapely. Dal by sa z toho zostaviť celý playlist a občas som si aj niečo pustila alebo vyhľadala o čom vlastne hovorí. Milujem, ako to spája reálny svet s bohmi. Apolón napríklad tvrdil, že on bol nedopatrením dôvod, prečo sa rozpadli Beatles alebo že niektoré najikonickejšie koncerty boli úspešné kvôli tomu, že kapely celý čas prevádzal na basgitare.Apolón je aj bohom poézie a umenia a to bolo vidieť aj v štýle jeho rozprávania. Všímal si mnohé drobnosti, ktoré by iným ľuďom možno ušli a vedel ich pekne poeticky opisovať.Na záver už len poviem, že táto kniha, rovnako ako všetky ostatné od Ricka, fakt stojí za to. Je plná akcie, skvelých postáv a odohráva sa v úžasnom svete, ktorý vás jednoducho očarí, verte mi.Táto kniha a aj celá séria je proste nutnosť pre fanúšikov Percyho Jacksona a ak medzi nich ešte nepatríte… Opäť nemôžem dať inak ako 5 hviezdičiek.Neviem, čo tým Rick ešte sleduje. Viete čo je smutné? Že som doteraz žila v domnienke, že toto bude trilógia a po tejto knihe nás čaká nejaký epický záver. Ale znovu 5 kníh? Je fajn, že má Rick takú pestrú fantáziu a vie, ako to dať na papier, ale podľa môjho názoru by aj stačilo. Už sa podľa mňa zbytočne rýpe a analyzuje svoj svet polobohov, mnohokrát sa opakuje a naťahuje to a celkom zbytočne. Pretože svet Percyho Jacksona mal ísť už do dôchodku.