Svet je veľký. Je veľký nielen z hľadiska priestorového, ale aj z hľadiska časového. Priestor v sebe ukrýva tajomstvá cudzích zemí, nezrozumiteľnosť jazykov i bizarnosť správania nám vzdialených ľudí. Cestujeme priestorom nášho sveta, jelikož technické vynálezy posledného storočia nám to umožnili. Rozťahujeme svoje poznanie sveta nielen cestovaním do šírky a získavame viac… viac… viac… poznania, viac informácií. Čas v sebe ukrýva tajomstvo myšlienok, čo dali vzísť novým veciam. Ukrýva spletitosť vývoja, ktorý cez všetky zdánlivé odbočky a slepé uličky vždy nakoniec kráča priamo vpred, i malebnosť zabudnutých súvislostí záhadne číhajúcich v predmetoch vytvorených kedysi žijúcimi osobami.
Časom nášho sveta necestujeme, technika nám to neumožňuje a zdá sa, že cez všetky sny utopistov nikdy umožňovať nebude. Nemôžeme tak rozťahovať svoje poznanie sveta do hĺbky minulosti či budúcnosti a získavať tak podstatnejšie poznanie, jež bude bližšie hlboko uloženému zdroju či vysoko uloženému cieľu. Zostávame na povrchu - nepodmanili sme čas, len priestor.
Aleister Crowley: Architekt nového Vedomia
Aleister Crowley mal predovšetkým geniálnu myseľ. Tým, že sa narodil do nábožensky bigotnej rodiny, dostala jeho osobnosť presne ten impulz, ktorý potrebovala k premene na bytosť neobmedzene tvorivú. V otvorenosti a zraniteľnosti detstva, pod stálym tlakom rodinných a náboženských vplyvov sa Crowley naučil bojovať. Bol mu bohmi daný bystrý mozog a slobodná duša. Preverený bojom za svoju nezávislosť stal sa ešte bystrejším a slobodnejším. A dokázal tak neskôr pretvoriť a rozvinúť ktorúkoľvek myšlienku, ktorá sa k nemu dostala.
Naučil sa byť stále v opozícii a neprijať žiadny názor, aniž by ho predtým nepodrobil zdrcujúcej kritike hľadajúc tak ďalších zapšklých nemysliacich fanatikov; aniž by ho nerozbil na prach a potom znovu neposkladal vlastnými silami. Neexistovalo pre neho uveriť v čokoľvek len preto, že tomu veria i druhí a prijať to za svoje len preto, že to i druhí prijali. Každý nový poznatok, každá idea, s ktorými sa stretol, museli zapadnúť do kontextu súvislostí; do kontextu, ktorý nemal začiatok ani koniec, ktorý bol bez hraníc, ktorý nemal zákon iný, než „rob, čo chceš“. Umenie vidieť starý svet novými očami je jedno z tajomstiev Crowleyho mágie. Celým jeho životom prechádza poznanie, že všetko minulé je lož, papagájovaná dogmatikmi zmrzačeného ducha, a podstatu že je nutné ešte len odhaliť, ana sa skrýva za tisícermi závojov ilúzií.
Tarot ako magický systém a kabalistická abeceda
Tarot začal Crowley používať krátko po svojom vstupe do rádu The Golden Dawn. Neskôr si karty vypracoval sám podľa návrhov Eliphase Léviho, ktorého si od počiatku svojej magickej kariéry veľmi vážil (a neskôr ho pokladal za svoju predchádzajúcu inkarnáciu). Jeho osobný balíček obsahoval navyše tiež čiernu a bielu kartu, akožto zjavenie protikladných svetových síl. Pokladal tarot za obrazovo-symbolické vyjadrenie kabaly a ďalšie hľadanie mu dávalo za pravdu. Jeho pomocou získal vhľad do zákonitostí mikro- i makrokosmických.
Crowley, veľký Majster a Veľké Zviera, zmenil vnímanie kabaly. Na jednu stranu ju priblížil ľuďom, lebo vniesol do jej starých myšlienok nový jazyk a s ním nové, aktuálne Vedomie národov Zeme. Potemnelá reč zabúdajúcich bola nahradená slovami Toho, Kto Zná. Snivo mystická reč čísel vtrhla do každodenného života praktikujúcich a nadobudla podoby bežne vnímaných udalostí, obliekajúc si moderný šat hĺbinných analýz. Na základe posolstva Aiwassa zmenil Crowley vzťahy kabalistického Stromu života, ktorý z púhej schémy Božieho tvorenia povýšil na magickú abecedu, na základ všetkého poznávania a dorozumenia artikulovanej mágie.
TAJNÝ DOPIS Z VATIKÁNU O ČESKU: Proroctví, které mělo zůstat skryto!
Frieda Harris a proces tvorby: Od skice k umeleckému dielu
Crowley pozmenil i obrazovú kabalu tarotového vnímania. Pôvodne zamýšľal len čiastkové zmeny na existujúcom tarotovom usporiadaní. Ako už to u inšpirovaných ľudí býva, všetko sa nakoniec vyvíjalo inak, zdanlivo vďaka náhodám a prostým technickým obtiažam. Tak napríklad sa zoznámil s Friedou Harris, ktorá bola, veľmi pravdepodobne, vteleným anjelom. Hoci v hermetických vedách nie príliš vzdelaná, mala na Crowleyho obrovský vplyv.
Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou a tí, ktorí sú leniví hľadať pravdu a študovať hermetické spisy uveria čomukoľvek a ešte potom jednu lož rozvinú ďalšou ložou, ako sa stalo v nedávnej dobe jednému nemeckému spisovateľovi, ktorý o Crowleym a o jeho tarote píše. Frieda Harris nebola zase tak magicky nevzdelaná, ako je zvykom tvrdiť. Jej manžel, sir Percy Harris, bol šéfom Liberal Whip a tiež bol v spojení s okultnými spolkami. Crowley sa s Friedou Harris stretol v roku 1937 a krátko na to ju vzal za svoju žiačku. Frieda prijala meno Tzaba, ktoré pri súčte dáva číslo 93, čo je číslo Thélemského prúdu.
Spoločná práca začala nadobúdať na dynamike. Z pôvodných Crowleyho predstáv o renovácii zabudnutej či skomolenej stredovekej podoby tarotu pozvoľna zišlo. Objavili sa ony technické obtiaže a veľmi často to tiež - akosi - nebolo ono. Výsledný obraz nezodpovedal predstave. Dvoj- či trojmesačná práca sa začala preťahovať na roky tvorivého spojenia. Každá karta bola najskôr skicou, potom veľkým plátnom, obrazom. K každej výslednej podobe karty existuje niekoľko cvičných či vývojových, neskôr zavrhnutých verzií.
Podoba kariet bola utváraná podľa subtílnych vnútorných pravidiel, kedy jeden symbol rozvíja iný a sám sa pretvára v ďalší. Všetko muselo byť v dokonalej harmónii - číselné označenia, poradie, dominujúce živlové symboly či vyobrazenie archetypov, farby. Tie museli zodpovedať nielen pôvodnej myšlienke tarotu, ale tiež všetkým kabalistickým súvislostiam a ďalším zdanlivo nesúvisiacim umeniam, ako je geomantia, I-Ťing, staré židovské učenie o pôvode, tvare a význame hebrejskej abecedy, učenie Svätého Grálu či egyptská totemová symbolika. Každá karta s každou tvorí celok, ktorého význam možno dešifrovať tým, že v sebe vykladajúci nechá ožiť každý zobrazený symbol a tak prijme tajomstvo starých náuk, ktoré sa za obrazmi skrývajú. Na žiadnej karte nie je zbytočná čiarka, na žiadnej karte nie je nepatričný ťah.
Problém s počtom kariet a osud čiernej a bielej karty
Thoth tarot bol prvý, ktorý porušil tradíciu v počte kariet. Namiesto klasických sedemdesiatich ôsmich sa pridaním čiernej a bielej karty objavilo neobvyklých osemdesiat kariet. To veľmi ležalo v žalúdku konzervatívcom a kritikom Crowleyho samotného - nie každý dokázal vstrebať bez osobnej ujmy jeho neobvyklý životný štýl a tak sa často prihodila skutočnosť, ktorú psychológovia zovú projekciou vlastného tieňa.
V samotnom balíčku kariet sú čierna a biela karta najväčším ohniskom zmätku a konfliktu. Ich výklad sa takmer nikde nevyskytuje a sám Prorok - Princ Crowley nás tu necháva na pochybách, keďže do jeho Knihy Thothovej nie sú tieto dve karty zaradené. A pretože sa na týchto dvoch obrazoch najľahšie pozná založenie človeka, ľudovo povedané rozdelenie na mágov a ne-mágov, nevedia nakladatelia, prekladatelia a vykladatelia tarotu, takto obyčajné svetské, mágii iba slušne zdiaľky obdivujúce osoby, čo s nimi.
Nie je celkom jasné, kde sa pre spomenuté dve karty vzalo Boehmeovské pomenovanie „Čierna noc duše“ a „Biely deň duše“. Každopádne sa tak nevolali ani nevolajú a pomenovanie možno pokladať za nemálo zavádzajúce. Osobne by som dala prednosť názvu „Boh“ pre bielu a „Bohyňa“ pre čiernu kartu, ale to je zrejme vecou názoru. Podstatné je, že tieto dve karty v sebe zahŕňajú celý tarot a že svojou nezmernosťou stoja nad všetkými ostatnými tarotovými vyobrazeniami. Tak ako sme si už pri Thothovom tarote mohli zvyknúť, ani tu nie je nič náhodné. Prvým pokusom z roku 1986 bolo nahradenie čiernej a bielej karty dvoma mágmi z cvičných skíc, ktoré Tzaba vytvorila pri hľadaní finálnej, novému aeonu zodpovedajúcej podoby karty Mága.
Európska mystifikácia a „Swiss“ verzia
Znalí si ľahko odvodia povahu Mága Thothovho a bravúrne tak odhalia podstatu zvyšných zobrazených mágov. Hľa, Merkur v rôznych dobách vývoja ľudstva: raz ako statický, podliehajúci celkom hlasu božstiev, ale neopanovaný ilúziou seba samého; inokedy ako dynamicko-statický, už nachádzajúci pôvaby sveta, ale chytený opicou svojich ideálov až do znehybnenia; a konečne ako víťazný, s voľnými rukami i nohami, ktorým kráča od polnoci k ránu, aby mohol niesť Kopí a Grál.
V roku 1999 bola európskym nakladateľom, prekladateľom a vykladateľom vzatá pôvodná podoba aspoň trošku na milosť a tak sa objavila ďalšia magická katastrofa. Hoci boli vypustení oni dvaja Mágovia navyše, ktorí tak krásne preverili pozornosť, vieru i dôveru jedných a ostrúhali mrkvičku druhým, objavil sa pokus rehabilitovať čiernu a bielu kartu pre hlúpych európskych zákazníkov, ktorí kúpia všetko, čo im kto vnúti. Ale zostalo len pri pokuse, ktorý bude iste po zásluhe odmenený Veľkým Heru-Ra-Ha, strážcom Thothovho tarotu.
Posvätnú belosť jednej karty poškvrnilo písané slovo a hviezdica čiernej karty sa zmenila k nepoznaniu; to zrejme keď sa nedobre pripravený študent pokúšal o zdolanie mystérií IX. stupňa O.T.O. a bol posadnutý strážcom stupňa. Avšak to nie sú všetky úpravy, ktorých sa dočkalo európske vydávanie Thoth tarotu. Lajeme na Ameriku, my Európania, a nevážime si ju skrz jej konzumnosť a materiálnosť. Ale sami nie sme lepší. Namiesto aby sme s úctou prijali to, čo pre nás bolo v najlepšom úmysle prichystané, nechávame si balamutiť zrak krikľavými farbami.
Pôvodné vyobrazenia mali symbolicky ladené farby, ktorých tóny spolu vytvárali harmonický, s ostatnou symbolikou sprevádzaný celok. Chytrolín, ktorý začal vodiť za nos Európana, nahradil pôvodnú vyváženosť krikľavou farebnosťou, ktorú dosiahol počítačovými úpravami pôvodných obrazov. A tak ten, kto prejde po policiach kníhkupectiev európskych miest, nájde populárne príručky autorov, ktorí nikdy tarotu neporozumeli. Ich neporozumenie ich natoľko rozčúlilo, že vzali pero a napísali svoj vlastný, jednoduchý výklad, ktorý všetci pochopili. A tí všetci, ktorí pochopili, potom obklopili týchto autorov a ustanovili ich svojimi vodcami, svojimi jednookými kráľmi. Lebo oni sami boli slepí, a ich oči zmohla námaha z príliš jasných a strojových a len strojom bez duše, nie ľuďom určených farieb.
Tarot ako zrkadlo vnútornej skutočnosti
Zajisté je vám známe, že vynikajúce dielo nášho Majstra Theriona, Thoth tarot, existuje v dvoch podobách. Zatiaľ čo vaše kraje majú k dispozícii pravdivý obraz diela, je Európe ponúkaná len jeho falošná pokrútená tvár, označovaná ako Swiss verzia. Z nej sú vyňaté čierna a biela karta a nahradené buď skicami mágov alebo úbohým pokrúteným obrazom seba samých.
Tak ako používame zrkadlo k pozorovaniu svojho zovňajšku, môžeme použiť obrazy Tarotu k tomu, aby sme sa priblížili našej vnútornej skutočnosti. Obrazy Tarotu sú zrkadlom obrazov našej duše. Pozorujeme ich, aby sme spoznali svoje vnútro z nových perspektív. Obrazy nie sú "pozitívne" ani "negatívne". Thoth (Crowley) Tarot patrí k najhlbším a najtajomnejším tarotovým systémom. Je to mystický tarot, ktorý kombinuje západné esoterické tradície s hlbokou symbolikou a kabalistickými koreňmi. Crowley ho vytvoril ako syntézu všetkých hlavných západných esoterických náuk (kabaly, astrológie, hermetizmu, alchýmie a thélemy).
Karty namaľovala Ma Deva Padma, umelkyňa a žiačka Osha, okolo roku 1994. Inšpiráciou bola Oshoova učenia o bdelosti, meditácii, prítomnosti a oslobodení od ega. Thothov tarot na svojich obrazoch pojíma široké spektrum astrologických, numerologických a iných symbolov a súvislostí. Ponúka vám zdroj hlbšieho poznania. Súčasťou tejto novej sady je tarotový bestseller „Tarot zrkadlo duše“, v ktorom sa dozviete, ako karty vykladať a hlbšie pochopiť. Pomôže vám pri práci s kartami či už ako sprievodca vaším vnútrom alebo pri riešení každodenných situácií a obtiažnom rozhodovaní. Okrem podrobného popisu a výkladu všetkých kariet tu nájdete tiež doplňujúce otázky, kľúčové slová, odkazy, odporúčania a afirmácie.
Práca s týmto systémom nie je len o predpovedaní budúcnosti, ale o procese individuácie - ceste k integrovanej bytosti, ktorá dokáže stáť na vlastných nohách, obklopená symbolmi, ktoré jej nehovoria, čo má robiť, ale kto v skutočnosti je. Je to nástroj pre tých, ktorí už nie sú ochotní prijímať dogmy a hľadajú vlastnú cestu v nekonečnom labyrinte symbolických právd.