Exorcizmus v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku: Duchovný Boj a Historické Korene

Úvod: Prítomnosť Ducha a Boj proti Zlu

V strachu pred diablom žije ľudstvo odnepamäti. S legendami o démonických silách sa stretneme v každej kultúre a tento fenomén nie je cudzí ani pre náboženské spoločenstvá. To, čo mnohí dnes už považujú iba za výmysel, je pre iných realita života, s ktorou sa stretávajú. Cirkev má dokonca ľudí určených na boj s démonmi - exorcistov. Gréckokatolícky kňaz ThLic. Ľuboslav Petričko dlhé roky vykonával službu exorcistu, pričom v nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho život, prínos pre cirkevné spoločenstvo a širší kontext exorcizmu v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. S jedným z týchto kňazov, Ľuboslavom Petričkom (47), sme sa mohli stretnúť v kláštore vo Vranove nad Topľou, kde v súčasnosti pôsobí ako duchovný správca. Práve on poodhalil závoj tajomstva o téme, o ktorej sa vedú konšpiračné teórie na internete a na ktorú sa nakrúcajú hororové filmy. Možno práve obdobie adventu je vhodným časom na rozhovor o tejto tajomnej téme, ktorá prekračuje hranice bežného chápania.

Kňaz Ľuboslav Petričko: Exorcista a Duchovný Správca

Pôsobenie a Vymenovanie do Služby

ThLic. Ľuboslav Petričko je rodák z obce Veľaty (okr. Trebišov). V roku 1998 bol vysvätený za kňaza katolíckej cirkvi byzantského obradu. V rámci svojho kňazského povolania pôsobil v rôznych farnostiach a zastával rozličné funkcie. V rokoch 1998 až 2000 bol farárom v Čiernej nad Tisou. Následne v rokoch 2006 až 2007 pôsobil ako výpomocný duchovný v Košiciach a v rokoch 2007 až 2008 bol farárom v Sla… Otec Ľuboslav Petričko pôsobil ako exorcista Košickej eparchie do roku 2020 a exorcistom je už šiesty rok. Momentálne je duchovným správcom kláštora rádu redemptoristiek vo Vranove nad Topľou.

Pokiaľ ide o samotné vymenovanie do služby exorcistu, táto funkcia má dlhú históriu. Prvé storočia bol exorcistom každý kresťan, neskôr toto právo prešlo na biskupov a následne na určených kňazov. Exorcistu vymenúva biskup. Sám Ľuboslav Petričko k tomu poznamenal: „Ja som o túto funkciu neprosil, iba som ju prijal z poslušnosti.“ Pri nástupe do tohto nového poslania bola prítomná aj istá bázeň. "Istá bázeň bola, aj pre mňa to bolo niečo tajomné," uviedol kňaz. Táto téma sa totiž podľa neho dosť tabuizuje, niekedy dokonca aj na teologických fakultách či cirkevných školách. Avšak za šesť rokov svojho pôsobenia zistil, že ide o každodenné problémy ľudí, hoci o tom málo hovoria. Tieto veci ľudia často nechcú otvárať ani pred vlastným kňazom, boja sa, čo si o nich pomyslí.

Chápanie Problému a Príčiny Posednutosti

Podľa skúseností exorcistu Ľuboslava Petrička je problém v ľudskej pamäti, kde sa uchováva zlo už od detstva. Tvrdí, že si viac pamätáme, kto nás urazil, ako to, kto nám pomohol. Zlé myšlienky sa dostávajú do štádia, ktoré si vyžaduje zásah exorcistu, vtedy, keď s nimi človek už vedie dialóg. Dnes je podľa neho najrozšírenejším hriechom urazenosť. Sme pourážaní na kdekoho, aj na ľudí, ktorí sú už dávno po smrti. Keď sme urazení, sme nervózni a nedokážeme byť dobrí ani k svojim najbližším. Keď sa s tou urazenosťou vedie dlho dialóg, človek môže upadnúť do depresií, smútku, a vtedy už ide o prácu pre exorcistu, lebo to je začiatok posadnutosti démonom. Ľudia sa zlým duchom otvárajú aj inými cestami, napríklad cez mágiu, to je však oveľa zriedkavejšie. Exorcista Petričko zdôrazňuje, že človek sa neposadne len tak; vždy je tam príčina. Musí v sebe niečo dlho nosiť, nejakú skrytú urazenosť alebo hnev. Jeho skúsenosť hovorí, že aby človeka démon posadol, musí v sebe dlho nosiť niečo ťažké - strach, urazenosť, zlé myšlienky. Diabol nikoho neposadne zo dňa na deň.

Naším najväčším problémom je, že neustále niekoho hryzieme v myšlienkach. Stále sa nám v hlave mihajú myšlienky - kto nám ublížil, zle vykonal, kto sa na nás škaredo pozrel. A z tohto ustavičného dialógu ľudia dnes chorejú duševne aj telesne. Ten nepokoj v duši ľudí ničí, prenáša sa potom aj na orgány, a tie chorejú. Dnes mu volal jeden pán, že nemôže spávať, lebo v mysli stále hryzie suseda za to, že ten naňho niečo povedal. A tak si musí dávať tabletky na spanie, tie však problém nevyriešia, iba ho potlačia. V súčasnej stresujúcej dobe ľudia cítia, že by radi našli pokoj, ale ako? Mali by sa viac sústrediť na dobro blížnemu. My sme však viac sústredení na naše ego, ja. Stále riešime, kto čo o mne povedal, ako sa na mňa pozrel, prečo sa na mňa neusmial. A na základe toho, čo vnímame cez ego, si tvoríme našu pravdu. Preto hovorí, aj v tomto pôstnom období, aby sme sa zriekli našej pravdy, lebo naša pravda nebýva dobrá, veľakrát je urazená, je v nej hnev. Z takejto pravdy neprichádza dobro, ale nepokoj do duše i celého tela. Problém je aj to, že ľudia si veľmi zakladajú na tom, čo je vonkajšie. Chodia do kostola, spovedajú sa, ale nezmenia napríklad zmýšľanie o susedovi, neveste.

Mali by sme sa teda zaprieť a aktívne sa odpútať od výčitiek voči iným ľuďom, ak už pre nič iné, tak aspoň pre svoje zdravie. Otcovia kresťanského Východu tvrdia, že v našej pravde niet pravdy, lebo v našej pravde niet dobra. A dobro je pravda. Načo je nám pravda, ktorá nám robí zle a sužuje nás? Pravdu treba hľadať v myšlienke, lenže problém je, že nerozlišujeme myšlienky. Zoberme si, dajme tomu, že nám niekto nezavolal. A už riešime, prečo nám nezavolal, že s nami nechce hovoriť, nemá na nás čas, sme mu ukradnutí. Prichádzajú zlé myšlienky. V tejto pravde niet dobra, lebo vyvoláva negatívne pocity. My skrátka málokedy uvažujeme tak, že keď nám nezavolal, čo keď je chorý, čo keď mu treba pomôcť, alebo možno stratil mobil. Nám ide v prvom rade o naše ego, nie o nášho blížneho. Nemali by sme riešiť, čo si myslia druhí o nás, lebo to nikdy nevieme, ale mali by sme si dávať pozor na to, čo si my myslíme o druhých. Myšlienka je ako cukrík - čím viac ho cmúľame, tým viac púšťa svoju chuť. Negatívna myšlienka dokáže otráviť dušu. Vždy nesie v sebe duchovnú energiu, môže byť v nej buď Boh, alebo diabol. Záleží na nás, čo si vyberieme.

Úloha Exorcistu a Rozlíšenie od Psychických Porúch

Poslaním exorcistu je podľa Ľuboslava Petrička pomáhať ľuďom nájsť pokoj. To je jeho subjektívny pohľad za šesť rokov pôsobenia. Nie je to tak, že za ním prídu ľudia posadnutí diablom, ako to poznáme možno z filmov. Priamo posadnutých mal málo, možno tak päť-šesť. Väčšinou ide iba o začiatok posadnutia, keď ľudia strácajú v sebe pokoj.

Otázka rozlíšenia posadnutosti od psychických porúch je kľúčová. Existujú stavy, ktoré sa liečia medikamentmi, môže napríklad chýbať nejaký enzým v nervovom systéme, alebo sa človek môže narodiť s nejakým mentálnym postihnutím. Mnohé stavy sa dajú medikamentmi liečiť, alebo dostať pod kontrolu, ale človek nie je len telo, človek nie je len biochémia, ale aj duch. Jeho osobný postoj ako kňaza exorcistu je, že aj nad chorým človekom je vhodné sa pomodliť, nehovorí hneď o exorcizme. Stačí sa možno iba porozprávať, každý sa chce cítiť prijatým, počutým. Niekedy pôsobí skôr ako psychológ, hoci sa ním necíti byť, lebo na to nemá vzdelanie. Títo ľudia sa sami ozvú: „Otče, liečim sa, ale chcem aj duchovný rozhovor.“ Jeho povinnosťou je takéhoto človeka prijať. Aj svetoví exorcisti tvrdia, že spolupracujú s lekármi. Niekedy sa stane, že aj sám psychiater povie: „Dosť, tu už neviem pomôcť.“ Takého človeka pošle k exorcistovi. Vidí tam prejavy, ktoré už majú duchovné pozadie. Je veľmi ťažké odlíšiť posadnutosť od schizofrénie, lebo taký človek môže počuť napríklad aj hlasy. Nechcel by vstupovať lekárom do týchto vecí, ale z jeho pohľadu môže povedať len to, že je ťažké určiť, či tie hlasy pochádzajú z poruchy biochémie v nervovom systéme, alebo sú to hlasy cudzej duchovnej bytosti. A tá má svoju inteligenciu a môže dávať posadnutému jasné príkazy - inteligentné, ale temné.

Ako príklad uviedol prípad jednej pani, ktorá počula hlasy, ktoré jej prikazovali ísť v noci na cintorín, alebo dostala príkaz zobrať úspory, ísť na ulicu a tam ich niekomu odovzdať. Pritom nikdy predtým sa takto čudne nesprávala, lekár, ktorý ju vyšetril, vylúčil psychickú poruchu. Prišla za ním dcéra so zaťom tej panej, aby im pomohol. Vyzeralo to, že tam je nejaký temný zámer akejsi duchovnej sily zničiť tú rodinu. V tomto prípade sa posadnutie podarilo ukončiť modlitbou.

Formy Exorcizmu a Prevencia

Exorcizmus je liturgický úkon so špeciálnymi modlitbami, pri ktorom sa odporúča použiť aj svätená voda. Zlé sily sa vyháňajú v mene Ježiša Krista, ktorý je Boh, a s Bohom sa diabol nepustí do boja. Vtedy odchádza. Z literatúry je známe, že niekedy trvá vyhnanie diabla dlhší čas, aj niekoľko rokov. Napriek filmovým predstavám, kde sa človek posadnutý diablom zmieta, vykrikuje vulgarizmy, pľuje, hovorí zmeneným hlasom alebo záhadne oťažie tak, že ním nevedia pohnúť, Ľuboslav Petričko osobne takéto stavy nezažil. Mal päť či šesť ťažkých posadnutí, kde došlo k oslobodeniu po asi 20-minútovej modlitbe. Sústredí sa skôr na prevenciu, ako sa vyhnúť posadnutiu diablom.

Dobrou prevenciou proti posadnutosti je dobroprajnosť. Je to to, čo spievali anjeli pri narodení Krista: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Človek dobrej vôle je dobroprajný, to je to, čo dnes chýba. Dnes si ľudia neprajú navzájom dobro, skôr si závidia. Nemôže sa posadnúť človek, ktorý iným želá dobro. Človek, ktorý robí dobro, dostáva od Boha za odmenu pokoj.

Širší Kontext Exorcizmu a Diabolského Pôsobenia

Definícia a Dejiny Exorcizmu

Exorcizmus je obrad, ktorý má za cieľ z ľudí, zvierat či vecí označených za posadnuté, vyhnať diabla či démonické sily. Vykonáva ho kňaz exorcista poverený biskupom. Exorcizmus sa spomína už v Novom zákone, kde Ježiš napríklad vyhnal démonov z človeka, ktorý žil v hroboch a chodil nahý. Ježiš démonov donútil opustiť telo nešťastníka a vstúpili do stáda prasiat, ktoré sa potom vrhli zo zrázu do mora. O exorcizme sa hovorí od roku 1673. Cirkev rozlišuje viacero úrovní prejavov posadnutia, ako sú ovládnutie, trýznenie, znepokojenie, zamorenie.

Diabol - Povaha a Prejavy

Ľuboslav Petričko opisuje diabla ako ťažkú otázku, lebo ide o duchovný svet. Prvotná posadnutosť sa začína cez zlé myšlienky, ktoré sú vstupnou bránou pre diabla do duše. Odborná literatúra hovorí o temných, démonických silách - podľa niektorých autorov to môže byť niekedy aj duša zosnulého, ktorý je už zatratený. Ale vo väčšine prípadov sú to démoni. Démon je duchovná bytosť, veľmi inteligentná, len potrebuje spôsob, ako sa prejaviť. Démon môže ozvučiť svoju myšlienku práve cez telo človeka, cez skutok. Exorcista má právo rozprávať sa s týmto duchom, ktorý sa usídlil v tele posadnutého.

Diabla veľmi teší spôsob, akým ho všeobecne predstavujú - s krídlami a chvostom, s rohmi, ako netopiera, atď. - pretože v týchto predstavách sa ľuďom zdá byť smiešny a to im pomáha veriť, že neexistuje. Známemu svätcovi 20. storočia, pátrovi Piovi, sa diabol mal zjavovať v hrôzostrašných podobách obrov, ale aj vo vulgárnych a oplzlých podobách.V existenciu diabla a démonov majú problém uveriť asi aj mnohí veriaci kresťania. Všetko však závisí od osobnej skúsenosti každého človeka. Môže o tom teoretizovať, ale skúsenosť je viac. Čisto rozumovo zameraný človek to môže označiť za výmysel. Ide o duchovný svet a na to, aby ste ho prijali, treba vieru, nedá sa pochopiť iba rozumovo. Diabol môže posadnúť aj neveriaceho.

Iní Významní Exorcisti

STREDOVEKÉ oslobodzujúce rituály sa na Slovensku vykonávajú aj v 21. storočí. Exorcisti ako vyháňači diabla bojujú proti temným silám. Jedným z nich je aj katolícky kňaz Peter Brodek (50) z Nitry. Hoci do tajov exorcizmu prenikol po delegovaní nitrianskym biskupom Viliamom Judákom iba pred niekoľkými mesiacmi, so stretnutiami s démonickými silami už má skúsenosti. A nie vždy išlo o dospelých ľudí. Pojem exorcista znamená vyháňač diabla. Exorcizmus je služba oslobodzovania od zlého a nesúvisí iba s priamym vyháňaním diabla. Ide aj o pomoc tým, ktorí majú pocit, že sú nejakým spôsobom obťažovaní zlom, čo môže vychádzať z psychickej záťaže alebo úsilia niekoho iného im ublížiť. No prichádzajú aj takí, ktorí majú vážne podozrenie, že do ich života vstúpili démonické sily, voči ktorým sa potrebujú brániť.

Peter Brodek bojuje modlitbou, sviatosťami a tiež modlitbou exorcizmu, ktorý je súčasťou rímskeho rituálu. Žiadne zvláštne školenie na vyháňanie diabla nie je, ale stretávajú sa dva-trikrát do roka na exorcistických seminároch, kde si navzájom vymieňajú skúsenosti. Samotný akt vyháňania diabla vyzerá tak, že si sadnú v kancelárii a rozprávajú sa. Počas rozhovoru s človekom, ktorý sa naňho obrátil s prosbou o pomoc, zisťuje pozadie problému a na základe toho sa rozhoduje, či stačí na oslobodenie od zla modlitba, alebo rituál exorcizmu. Slová rituálu sú v latinčine - prosí Ježiša o ochranu, prihovára sa svätým, číta Božie slovo až po modlitbu oslobodenia od zlého. Celý rituál trvá 30 minút a je bezplatný. Vyzerá podobne ako spoveď. Vyskytujú sa aj prípady, kedy človek po obrade okamžite cíti zmenu a je viditeľne uvoľnenejší a pokojnejší. Peter Brodek vie, že diabol väčšinou nemá záujem dať sa ľahko spoznať. Má teritórium, ktoré sa snaží obsadiť, pôsobiť v ňom a robiť všetko pre to, aby sa v ňom udržal. Rozoznať ho na prvý pohľad je dosť zložité. Väčšinou ho však zaregistruje samotný človek, ktorý cíti v sebe niekoho iného, prípadne zásadné zmeny v správaní si všimne jeho najbližšie okolie. Obyčajne sa títo ľudia obracajú na psychiatrov, a tí dokonca v niektorých prípadoch odporučia, aby vyhľadali pomoc kňaza - exorcistu. Vyhľadávajú ho aj takí, ktorí tvrdia, že v snoch vidia duchov či komunikujú s diablom. Niekedy nejde iba o fantáziu. A to sa týka dokonca už aj malých detí. Veľmi často chodia za ním aj ľudia s pocitom prekliatia inou osobou. Ide najmä o susedské spory alebo neprijatie nového člena rodiny - zaťa, prípadne nevesty.

Keby exorcizmus nebol účinný, tak by sa cirkev na túto službu nepodujala. Exorcizmus nie je vždy jednorazovou záležitosťou, je potrebných aj viacero stretnutí. A tiež nemôže zaručiť, že sa zlo do človeka po čase nevráti. Do ľudskej zloby sa vie neraz veľmi rafinovane primiešať aj pôsobenie démonických síl a tu už diabol uplatňuje svoju moc. Peter Brodek je viazaný k Nitrianskej diecéze a v jej hraniciach môže vykonávať exorcizmus. Inde je jeho sila oslabená. Hoci je chránený Ježišom Kristom, neznamená to, že môže byť príliš odvážny. Uplatňovanie exorcizmu v iných diecézach je v kompetencii tamojších biskupov. Prichádzať niekde bez zverenej úlohy, bez potrebnej ochrany, je riziko a musí povedať, že diabol sa v tom dosť dobre vyzná. Mohlo by to byť nebezpečné nielen pre neho, ale aj pre ľudí, ktorí ho oslovia s prosbou o pomoc. Neoplatí sa zahrávať s temnými silami. Najmä mládež vidí vo vyznávaní kultu satana príležitosť, ako sa odlíšiť od ostatných. Možno ani zo začiatku nemajú úmysel slúžiť zlu, no keď sa tak stane, nevedia nájsť cestu von. Potom to končí zviazanosťou napríklad rôznymi závislosťami, prevrátenými hodnotami a bezmocnosťou. Takže naozaj hrozí veľké nebezpečenstvo.

Asi najznámejším žijúcim exorcistom bol páter Gabriele Amorth (89), ktorý pôsobí v Ríme. V roku 1990 založil Medzinárodnú asociáciu exorcistov. Keď sa Amortha pýtali, či naozaj existuje diabol, povedal: „Odpovedám slovami Jána Pavla II.: Ten, kto neverí v diabla, neverí v evanjelium.“ Podľa Amortha je „diabol anjel a preto je to čistý duch stvorený Bohom, ktorý sa odvrátil od pravej cesty, pretože sa vzbúril proti Bohu. Preto si zachováva všetky charakteristické črty čistého ducha, ako veľmi veľká inteligencia, nesmierne presahujúca našu inteligenciu.“ Páter Amorth opisuje, že démonické sily vyháňal tiež v mene Panny Márie či určitých svätých.

Gréckokatolícka Cirkev na Slovensku: Historický Prehľad a Štruktúra

Cyrilo-metodské Korene

História Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku siaha hlboko do minulosti, k počiatkom kresťanstva v našom regióne. V roku 861 - 862 požiadal knieža Rastislav najskôr v Ríme v roku 861 a potom v Konštantínopole v roku 862 o biskupa a učiteľa pre svoj národ. Jeho bezprostredným cieľom a dlhodobou víziou bolo rozvinutie miestnej cirkvi, v ktorej by sa Božie slovo hlásalo v jazyku jeho ľudu a zriadenie cirkevnej provincie, ktorá by bola nezávislá od cirkevno-právnych centier nachádzajúcich sa mimo jeho územia. Cisár Michal III. vyhovel Rastislavovej požiadavke a v roku 863 prišli na Veľkú Moravu Svätí bratia Konštantín a Metod, ktorí dobre ovládali slovanskú reč. Konštantín zostavil pred príchodom na Veľkú Moravu písmo - Hlaholiku - ktoré použil pri preklade bohoslužobných kníh do staroslovienčiny. Konštantín a Metod v Ríme obránili liturgiu v reči ľudu a získali od pápeža Hadriana II. súhlas na jej používanie. Politické búrky medzi hlavnými cirkevnými centrami v poslednej štvrtine 9. storočia však zmrazili rozkvitajúci sa puk Veľkomoravskej ríše. Museli prejsť stáročia, aby z miazgy hlboko zapustených cyrilo-metodských koreňov vypučali nové ratolesti.

Vznik a Rozvoj v Uhorsku

Z etnicky a sociálne vymedzeného jadra valašsko-rusínskej kolonizácie prebiehajúcej v 14. - 17. storočí sa na území terajšieho Slovenska postupne vytvorilo nové cirkevné spoločenstvo. Toto spoločenstvo sa postupne zaradilo do miestneho Uhorského, respektíve Slovenského národného i kultúrneho celku, ktorý dnes nazývame termínom Gréckokatolícka cirkev. Udomácnil sa vďaka zásahu cisárovnej Márie Terézie v roku 1773. Súhlas so zriadením Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva vydala Svätá apoštolská stolica prostredníctvom konzistoriálnej kongregácie 9.

Perzekúcia a Obnova

Prišla však II. svetová vojna, a napokon 40-ročné obdobie prenasledovania cirkvi. Gréckokatolícka cirkev bola v ťažkej situácii. Dňa 18. apríla 1950, takzvaným Prešovským soborom, bola gréckokatolícka cirkev zlikvidovaná na 18 rokov. Obnovenie činnosti gréckokatolíckej cirkvi sa uskutočnilo až v roku 1968. Vtedy sa vedenia ujal otec ordinár Ján Hirka. Štátna moc však dávala prešovskému ordinárovi jasne najavo, že cirkev na čele ktorej stojí, je pre ňu neželaným faktom. Situácia sa zmenila až v roku 1989, keď po celospoločenských zmenách bol 21.

Zriadenie Metropolie a Eparchií

O metropolitnom zriadení gréckokatolíckej cirkvi uvažoval už pápež Pius IX., ktorý v pápežskej bule „Pre rozvoj cirkvi“ z 2. septembra 1937 napísal: „Len čo to bude možné uskutočniť, zriadi Apoštolský stolec v Československej republike dve nové metropolitné sídla, jedno latinského a druhé východného obradu.“ K metropolitnému usporiadaniu však došlo až za pontifikátu pápeža Benedikta XVI. Dňa 30. januára 2008 zriadil Gréckokatolícku metropoliu so sídlom v Prešove. Súčasne v ten deň Svätý Otec Benedikt XVI. povýšil Košický apoštolský exarchát na eparchiu a vyčlenením z Prešovskej eparchie ustanovil novú eparchiu so sídlom v Bratislave.

Otec biskup opakovane žiadal Svätú stolicu v rokoch 1995 - 1996 o územné rozčlenenie prešovskej eparchie na menšie územné celky, konkrétne na Bratislavskú, Prešovskú a Košickú eparchiu, a zároveň o vytvorenie metropolie. V roku 1998 bol zriadený biskupský vikariát v Bratislave. Jeho prvým vikárom bol v roku 1998 otec Ján Závacky a o rok neskôr, v rokoch 1999 - 2002, otec Peter Sabol. Od roku 2003 spravoval farnosť i bratislavský protopresbyterát otec Peter Rusnák, ktorý bol 30. januára menovaný za prvého bratislavského eparchu. Bratislavskú eparchiu vyhlásil pápež Benedikt XVI. 30.

Gréckokatolícku farnosť v Bratislave zriadil v roku 1936 blahoslavený Pavel Gojdič - prešovský biskup. Systematizácia sa uskutočnila 6. októbra 1939 Ministerstvom školstva a národnej osvety. Farnosť nezahrňovala iba Bratislavu, ale aj celé Považie až po Žilinu. Popri najstarších farnostiach na západnom a strednom Slovensku, ako sú Šumiac, Telgárt a Bratislava, dnes existuje sieť nových farností.

Príklad Farnosti: Gréckokatolícka Farnosť Brezno

Zriadenie a Pôsobenie Kňazov

Gréckokatolícka farnosť Brezno bola zriadená rozhodnutím prešovského eparchu Mons. Jána Babjaka v roku 2003 vyčlenením z farnosti Šumiac. Do farnosti Brezno spadá celý okres Brezno, okrem farností Šumiac a Telgárt. Na jej území žije 302 gréckokatolíkov, z toho 224 v samotnom Brezne. Podľa nového územného usporiadania Gréckokatolíckej cirkvi patrí farnosť do novozriadenej Bratislavskej eparchie. Do roku 2007 bola farnosť spravovaná excurendo z farnosti Banská Bystrica. V rokoch 2003 až 2006 v nej pôsobil o. Peter Sabol a od roku 2006 do roku 2007 o. Ján Krupa. Od septembra 2007 je správcom farnosti o. Ján Kovaľ. Patrónom farnosti Brezno je blahoslavený Vasiľ Hopko.

Duchovný Život a Slávnosti v Brezne

Nedeľa o Samaritánke 10. mája 2009 bola významným dňom pre farnosť, keď vladyka Peter, bratislavský eparcha, navštívil gréckokatolícku farnosť v Brezne pri príležitosti prvej odpustovej slávnosti. Farnosť je zasvätená blahoslavenému biskupovi a mučeníkovi Vasiľovi Hopkovi, ktorý bol 11. mája 1947, teda pred 62 rokmi, vysvätený na pomocného prešovského biskupa. Pred svätou liturgiou vladyka Peter požehnal novú ikonu blahoslaveného Vasiľa, v ktorej sú uložené jeho ostatky. Archijerejskú svätú liturgiu spolu s vladykom v chráme piaristov slávili: domáci farár o. Ján Kovaľ, o. Peter Sabol - kancelár biskupského úradu, o. protopresbyter Ján Zavacký, Mons. Biskup Rusnák v homílii poukázal na stretnutie Krista so samaritánkou a na dar živej vody, ktorú Kristus ponúka. Boh každému ponúka lásku, lásku, ktorá človeka nasýti natoľko, že už nebude túžiť po ničom inom. Žiadna láska neuspokojí naše potreby, len tá Božia. Človek vo svojej prirodzenosti túži po tejto láske, len nie vždy ju hľadá na tom správnom mieste. Na odpustovej slávnosti sa zišlo početné spoločenstvo veriacich. Domácich gréckokatolíkov z Brezna prišli povzbudiť i veriaci z Telgártu, Šumiaca, Polomky a z ďalších horehronských dedín. Na záver liturgickej slávnosti bolo myrovanie, po ktorom nasledovalo agapé a osobné stretnutie veriacich s vladykom Petrom. Bola to už druhá návšteva vladyku Petra v Brezne; prvá sa uskutočnila 24. augusta.

Siedmu nedeľu po Pasche, 16. mája 2010, slávili gréckokatolícki veriaci v Brezne odpustovú slávnosť ku cti blahoslaveného hieromučeníka Vasiľa Hopka. Pozvanie na odpust prijal bratislavský eparcha, vladyka Peter Rusnák. Spolu s vladykom Petrom slávili svätú liturgiu v Piaristickom chráme o. Peter Sabol - tajomník eparchu, o. Ján Krupa - farár z Banskej Bystrice, o. Vojtech Rosík a domáci farár o. Ján Kovaľ. Slávnosť sa začala modlitbou svätého ruženca, pokračovala Molebenom k blahoslavenému Vasiľovi a vyvrcholila slávením archijerejskej svätej liturgie, po ktorej nasledovalo myrovanie. Vladyka Peter v homílii poukázal na lásku a jednotu, ktoré sú konštitutívnymi prvkami kresťanstva. Kresťania sú povolaní k tomu, aby budovali jednotu podľa Kristových slov „Aby všetci jedno boli“, teda aby pracovali na zjednotení v láske. Ona je tým najmocnejším spojivom, ktoré dokáže zjednotiť kresťanov. Je potrebné začať od seba.

Našu farnosť poctil návštevou aj o. Mikuláš Tresa CSsR. V homílii nám o. Mikuláš pripomenul skutočný zmysel pôstu v tomto 40 dňovom období - je to čas pokánia. Hovoril aj o modlitbe, ako o prostriedku na stretnutie s Bohom. Iba cez modlitbu každý z nás nájde pokoj, ktorý tak všetci hľadáme a po ňom túžime, pričom sa málo modlíme, a pritom iba modlitba nás môže priviesť opäť na správnu cestu ku všetkému pozitívnemu, dobrému a svätému, po čom ľudské srdce najviac túži.

Na sviatok Zvestovania presvätej Bohorodičky sa pred svätou liturgiou posvätilo nové liturgické rúcho modrej farby, ktoré darovala p. Týmto dňom sme sa začali modliť Moleben k blahoslavenému Vasiľovi Hopkovi, ktorý je duchovnou prípravou na prvú odpustovú slávnosť našej farnosti. V Rímskokatolíckom kostole sa uskutočnil ekumenický benefičný koncert „Požehnaj Pane svoje dietky“, venovaný kresťanským oslavám MDD. Pri tejto príležitosti vystúpil aj Zbor sv.

V rámci duchovnej prípravy na jubilejný rok 2013, kedy si pripomíname 1150 rokov od príchodu misie svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, putujú relikvie svätého Konštantína - Cyrila po farnostiach Slovenska. Gréckokatolícka cirkev, farnosť Brezno prijala túto vzácnu relikviu 12. mája, ktorá bola vystavená k verejnej úcte v Piaristickom chráme do nedele 15. mája. V prvý deň duchovnej obnovy Eucharistickému sláveniu predchádzal Moleben k svätým Cyrilovi a Metodovi. Hlavným celebrantom bol o. Ján Krupa, farár z Banskej Bystrice. V homílii poukázal na potrebu spolupráce človeka s Bohom, aby človek mohol opäť nadobudnúť tú krásu, ktorá mu bola vzatá hriechom. Na to je potrebná jednota s Bohom, lebo človek z vlastných síl nie je schopný tohto cieľa. Druhý deň duchovnej obnovy, ktorú viedol o. protopr. Marián Sabol, farár z Telgártu, sme začali Molebenom k svätým Cyrilovi a Metodovi. V homílii na svätej liturgii poukázal na skutočnosť rozbíjania jednoty v cirkvi, manželstvách, rodinách. Pritom sme všetci pozvaní pracovať na jednote, ktorá je založená na láske. Sobota bola tretím dňom duchovnej obnovy. Po Molebene k blahoslavenému Vasiľovi Hokovi nasledovalo slávenie Eucharistie. Homíliu predniesol miestny dekan rímskokatolíckej farnosti v Brezne vdp. Jozef Fričovský. Pozval nás, aby svoju vieru neopierali o znamenia a zázraky, ale priamo o J…

Výzvy a Komunita

Aj keď radosť a nadšenie z novovzniknutej farnosti boli veľké, začiatky neboli až také jednoduché. Problém sa ukázal hlavne v liturgických spevoch. Bolo málo veriacich a pochádzali z rôznych farností. Spočiatku bývali sväté liturgie iba v nedeľu. Otec Peter Sabol veriacich pred svätou liturgiou učil melódie príslušných hlasov. Postupne pribúdali ďalší veriaci - s hlasom i bez a spoločenstvo pomaly ožívalo. Od roku 2006 až do roku 2007 spravoval farnosť otec Dipl.-Theol. Univ. Ján Krupa z Banskej Bystrice. V septembri 2007 bol menovaný pre farnosť Brezno otec Mgr. Ján Kovaľ. Veľkým požehnaním pre farnosť bola a je súčasná kantorka Mgr. Marcela Škultétyová, ktorú Boh obdaril krásnym hlasom. Jej hudobné vzdelanie umožnilo znotovať všetky liturgické texty. Gréckokatolícka farnosť v Brezne je zasvätená blahoslavenému hieromučeníkovi Vasiľovi Hopkovi. Liturgická spomienka je každoročne 11. mája. Vladyka Vasiľ 11. „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo." V nedeľu 9. septembra 2007 o 9:00 pred svätou liturgiou bol uvedený do farnosti novovymenovaný kňaz o. Mgr. Ján Kovaľ. Uviedol ho o.

Oslavy a Pútnické Miesta

Veriaci z farnosti Brezno sa spolu s veriacimi z farností Šumiac a Telgárt zúčastnili na vysviacke prvého bratislavského eparchu gréckokatolíckej cirkvi v Mestskej hale v Prešove. Na slávnostnej vysviacke vladyku Petra sa zúčastnilo do 5000 veriacich a niekoľko sto kňazov oboch obradov. Hlavným svätiteľom bol J. Em. kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Bol to pre nich nezabudnuteľný duchovný zážitok. Ešte pred odchodom domov navštívili Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa, kde sa spoločne pomodlili za svojich otcov biskupov. V Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa si pozreli kópiu Turínskeho plátna, ktorá je umiestnená v hlavnej lodi chrámu. V bočných kaplnkách Katedrálneho chrámu pod oltármi sú umiestnené sarkofágy, v ktorých sú uložené pozostatky blahoslavených biskupov Petra Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka.

Veriaci z farnosti Brezno spolu s veriacimi z farností Šumiac a Telgárt sa zúčastnili na odpustovej slávnosti na najväčšom pútnickom mieste Prešovskej gréckokatolíckej eparchie v Ľutine. Na odpustovej slávnosti sa zúčastnilo viac ako 20000 pútnikov. Duchovní otcovia o. Ján Kovaľ a o. boli vďační. Púť sa začala modlitbou Akatistu k Presvätej Bohorodičke. Po ňom nasledovala archijerejská svätá liturgia, ktorú viedol arcibiskup Mons. Cyril Vasiľ SJ z Ríma - sekretár Kongregácie pre východné cirkvi, za prítomnosti vladyku Petra Rusnáka a ďalších 15 kňazov z eparchie. Liturgické slávenie spevom sprevádzal Zbor Chrysostomos z Bratislavy. Naša farnosť s o. Jánom Kovaľom spolu s veriacimi z farnosti Šumiac a Telgárt navštívili najvýznamnejšie pútnické miesto Prešovskej archieparchie v Ľutine a zúčastnili sa hlavnej archijerejskej svätej liturgie. Na začiatku svätej liturgie arcikňaz pápežskej baziliky Santa Mária Maggiore v Ríme kardinál Bernard Francis Law slávnostne zverejnil dekrét o ustanovení puta duchovného príbuzenstva baziliky minor v Ľutine a pápežskej baziliky Santa Mária Maggiore v Ríme.

V nedeľu 24. augusta, podľa gréckokatolíckeho liturgického kalendára, v 15. nedeľu po Päťdesiatnici, navštívil vladyka Peter gréckokatolícku farnosť Brezno. V Piaristickom chráme slúžil archijerejskú svätú liturgiu. Pred ňou posvätil kalichovú súpravu, ktorá bola zakúpená z milodarov veriacich. Na slávnosti sa zúčastnil aj o. Peter Sabol, ktorý vo farnosti v minulosti pastoračne pôsobil, dekan rímskokatolíckej farnosti v Brezne Mons. Jozef Hrtús a o. Vojtech Rosík. Slávnosť prebehla za účasti veriacich gréckokatolíkov nielen z Brezna, ale aj z okolitých obcí Horehronia. Vladyka Peter v homílii poukázal na pravosť kresťanskej lásky. Vyzval, aby sme za lásku neskrývali to, čo láskou nie je. Milovať znamená zomierať za blížneho, tak ako Kristus zomrel za nás. Vladyka Peter Rusnák oslávil 6. septembra okrúhle životné jubileum. V mene farnosti mu zablahoželal a odovzdal kyticu kvetov otec Ján Kovaľ. 8. septembra oslávil náš duchovný otec Ján Kovaľ 30 rokov svojho života. Veriaci ďakujú dobrotivému Pánu Bohu za tento dar, že bol poslaný práve do Brezna.

Súčasné Pohľady a Kontroverzie v Cirkvi

Vplyv Okultizmu a Kritika Médií

Po turbulentných dňoch, ktoré zažívajú cirkevní predstavitelia na Slovensku, sa dostali do povedomia spoločnosti aj reči gréckokatolíckeho kňaza a „exorcistu“ Mgr. Marcina. Video z jeho kázne priniesla na sociálnu sieť stránka Naše Slovensko, ktorá na podobné kontroverzné prejavy predstaviteľov cirkvi často reaguje. „Mnohí hovoria, že Halloween je neškodné vyrezávanie tekvičiek,“ hovorí v úvode videa kňaz Marcin. Podľa jeho názoru sú ľudia vystavovaní prvkom okultizmu, mágie, perverzity či pornografie aj v rozprávkach od Walta Disneyho. „Musel som si to trošku naštudovať.“ Ako tvrdí kňaz počas svojej kázne, aj vo väčšine filmov prevláda mágia, okultizmus, Satan, homosexualita, propaganda, LGBTI a rôzne „skryté nápisy Sex“. Marcin okrem toho apeluje aj na hudobné skladby. „Mnohí mladí prichádzali aj s tým, že sú posadnutí, lebo počúvali satanskú hudbu.“ Ďalším veľkým problémom pri deťoch je podľa neho mágia alebo okultizmus v populárnom filme Harry Potter, pričom apeluje na jeho autorku J. K. Rowlingovú. „Možno, že viete alebo neviete, ale samotná autorka bola aktívnou čarodejnicou.“ Problémom sú podľa neho aj obyčajné detské hračky.

Reakcie na Kontroverzie

Tento týždeň sa niesol doslova v znamení kontroverzných prejavov cirkvi. Iba pred pár dňami totiž uzrel svetlo sveta kontroverzný obežník od trnavského arcibiskupa Jána Oroscha. Orosch mal vo svojom obežníku polemizovať aj o tom, či sa v Teplárni niekedy konali drogové razie. Redakcia Denníka N získala útržok z obežníka, v ktorom trnavský arcibiskup vyjadroval svoj názor na vraždu na Zámockej, od jedného z kňazov. Vzhľadom na to, že na jeho slová reagovali prezidentka, ale aj ďalší politici a iné slovenské osobnosti, Orosch sa sám rozhodol k mediálnej kauze vyjadriť. Na stránke Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska bola zverejnená nahrávka, ktorá obsahuje vyjadrenie arcibiskupa. „Vzhľadom na reakcie, ktoré vyvolal môj dokument prísne interného charakteru určený kňazom trnavskej arcidiecézy, chcem vyjadriť svoju blízkosť rodičom obetí na Zámockej ulici v Bratislave,“ hovorí arcibiskup.

Mediálne Diskusie o Duchovných Otázkach

Mediálny priestor prináša aj diskusie o duchovných otázkach. Jednou z tém, ktorú rozoberal o. Ľuboslav Petričko v relácii „Čo na to Boh a Cirkev“, bola otázka „Zlí duchovia útočia na naše myšlienky“. Ďalšia relácia sa venovala téme „Boh áno, ale Cirkev nie“, kde sa k nej vyjadril protsynkel Ľubomír Petrík. Ako vyzerá diabol? Aj tejto otázke sa venoval o. Ľuboslav Petričko. Medzi gréckokatolíckou a rímskokatolíckou cirkvou je jednou z viditeľných rozdielov aj otázka prečo sa niektorí kňazi môžu ženiť, ku ktorej sa vyjadril vladyka Ján Babjak. V rámci série rozhovorov s o. Jánom Dolným S.T.D. na tému exorcizmu boli preberané aj otázky ako „Prečo sa ľudia boja smrti?“, „Ako v spoločnosti hovoriť o smrti?“, „Čo sa s nami deje po smrti?“, „Čo si pripomíname počas dušičiek?“ a „Môže byť smrť pre nás darom?“. Tieto témy reflektujú snahu cirkvi reagovať na súčasné duchovné výzvy a ponúknuť odpovede na hlboké otázky života a viery.

Odkaz Svätých a Ich Ochrana - Príklad Sv. Filomény

Príbeh a Objavenie Relikvií

O živote tejto malej, ale veľkej svätice, svätej Filomény, ktorej telo spočíva vo svätyni v Mugnano del Cardinale počnúc od 10. augusta 1805 až dodnes, vieme pomerne málo. O svätej Filoméne až do 19. storočia neexistovala žiadna biografia. Archeológ, ktorý objavil tento vzácny hrob, podľa pokynov Giacinta Ponzettiho, kustóda pápežských relikvií, prerušil práce a svoj objav šiel ihneď oznámiť druhému správcovi vatikánskych relikvií kňazovi Filippovi Ludovicimu. S hlinenou nádobkou, v ktorej bola od raného kresťanstva uchovávaná krv mučeníkov, bol uskutočnený pokus - šupinky údajnej krvi zachytiť do kryštálovej nádoby. Okamžite došlo k obdivuhodnej premene: krvné čiastočky ako náhle sa ocitli v nádobe sa zaleskli ako najčistejšie zlato, iné ako striebro a iné ako drahokam.

Mystička sestra Mária Lujza od Ježiša, blízka priateľka pápeža Pia IX., získala 21. decembra 1833 od Kongregácie Posvätného Ofícia dovolenie vydať tieto jej súkromné zjavenia svätej Filomény. V gréčtine Filomena znamená „milovaná“. Podľa zjavení blahoslavenej sestry Márie Lujzy od Ježiša svätá Filoména bola dcérou gréckeho kráľa. Jej rodičia, pretože nemali žiadne deti a ešte boli pohania, neúnavne obetovali pohanským bohom, aby sa im narodilo dieťa. Svätá Filoména vyrastala v harmonickej kresťanskej rodine a bola obdarovaná veľkou rodičovskou láskou. Cisár ju strašil všelijakými nástrahami. Rozkázal ju spútať a vrhnúť do väzenia. Cisár ju dal ukrutne zbičovať. Svätá Filoména bola ako jedna živá rana. Rozkázal skončiť všetko mučenie sťatím. Stalo sa to 10. augusta o tretej hodine. Jej hrob v Katakombách svätej Priscily v Ríme nosí jej meno i symboly mučeníctva: palmu, ľaliu, bič a tri strely.

Uctievanie a Patrónstvo Sv. Filomény

Svätá orodovníčka získava veľké milosti, kedykoľvek ju vzývame. Kostoly zasvätené svätej Filoméne sú v Číne i Kurdistane, v Afrike, Konštantínopole či v Indii. Všade okamžite a zázračne odpovedá na modlitby. Oficiálne jej úctu povolil pápež Gregor XVI. roku 1835 a ustanovil aj osobitný deň - 10. augusta - ako liturgickú spomienku na svätú Filoménu.

Svätá Filoména je patrónkou mládeže a detí. Je patrónkou proti duchovnej ľahostajnosti a vlažnosti. Je potechou pre chorých a trpiacich, pomocou chudobných a sirôt. Je pomocnicou pre matky, ktoré žiadajú o hmotnú a duchovnú pomoc pre svoje deti. Je veľkou pomocnicou pre študentov, zvlášť pri skúškach. Je ochrankyňou mladých manželských párov a veľakrát vyprosila od Boha milosť materstva pre neplodné matky. Každý môže nosiť cingulum. Musí byť požehnané. Kto ho nosí, má mať úmysel čo najviac si uctievať svätú Filoménu, prosiť ju o ochranu tela i duše a na jej príhovor požadovať dokonalé panenstvo (zodpovedajúce životnému štýlu) a pevnosť vo viere. ASF je združením duchovne zjednotených veriacich v modlitbe a v apoštoláte, ktorí si osobitným spôsobom uctievajú svätú Filoménu a modlitbou Ruženca ku cti svätej Filomény vyprosujú pre seba, svojich blízkych, pre Cirkev i pre celý svet potrebné milosti, aby podľa príkladu svätej Filomény žili v čistote a vernosti.

tags: #exorcista #greckokatolickej #cirkvi #na #slovensku