V nedávnej minulosti sa verejnosťou šírila správa o tom, že žilinský župný úrad bol požehnaný kňazom Ľubošom Václavekom. Táto udalosť vyvolala rozporuplné reakcie a viedla k intenzívnej mediálnej diskusii, ktorá sa neraz odklonila od pôvodného významu samotného obradu. V centre pozornosti sa ocitol nielen samotný kňaz, ale aj spôsob, akým boli informácie prezentované v médiách a ako ich interpretovali rôzne politické a spoločenské kruhy.
Kto je Ľuboš Václavek?
Ľuboš Václavek je rehoľný kňaz patriaci do Kongregácie Misionárov Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie. Jeho dlhoročná služba sa zameriava na oblasť duchovnej pomoci a uzdravenia. Už niekoľko rokov sa venuje službe modlitieb exorcizmu a prostredníctvom spoločenstva Bethany vedie modlitbové stretnutia a semináre zamerané na vnútorné uzdravenie a oslobodenie. Jeho angažmán v týchto oblastiach ho prirodzene spája s témami, ktoré sú často obklopené mystikou a nepochopením v sekulárnej spoločnosti. Pápež František ho vymenoval za misionára milosrdenstva, čo podčiarkuje jeho úlohu v šírení Božieho milosrdenstva v každodennom živote.
Požehnanie vs. Posvätenie: Rozdiel s veľkým D
Jedným z hlavných zdrojov nepochopenia a mediálneho rozruchu bolo nesprávne použitie pojmu "posvätenie" namiesto "požehnanie". Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma termínmi, najmä v kontexte katolíckej tradície.
- Posvätenie (konsekrácia) sa vzťahuje na vyhradenie a zasvätenie konkrétneho miesta, predmetu alebo osoby Bohu na trvalé použitie v posvätných obradoch. Posväcujú sa sakrálne priestory, ako sú kostoly, kaplnky, oltáre, a vysväcujú sa osoby, ako sú kňazi a biskupi. Tento obrad má hlboký teologický a rituálny význam.
- Požehnanie je v podstate prosba o Božiu priazeň a ochranu pre dané miesto, predmet alebo osobu. Je to milý zvyk zachovávaný v katolíckej tradícii, ktorý sa vykonáva na začiatku nového projektu, pri nasťahovaní sa do nového bývania, alebo pri otvorení nových pracovných priestorov. Cieľom požehnania je priniesť Božie požehnanie a ochranu do každodenného života.
V prípade úradu Žilinského samosprávneho kraja išlo jednoznačne o požehnanie, nie o posvätenie. Županka Erika Jurinová, ako uvádza jeden z postrehov, si v novoročnom období, v súlade s katolíckou tradíciou, nechala priestory úradu požehnať kňazom. Tento zvyk je na Slovensku bežný a nemá žiadny dopad na občanov ani na sekulárnu povahu úradu.
Mediálna búrka a politické interpretácie
Práve nesprávne označenie obradu ako "posvätenie" a následné spojenie s "exorcistom" spustilo lavínu mediálnych reakcií. Viaceré sekulárne médiá priniesli "bombastickú zvesť", ktorá bola založená na nedorozumení.
Podľa jedného z postrehov, chybu v komunikácii urobil stranícky kolega županky, Richard Vašečka, ktorý v statuse napísal, že "posvätenie úradu (správne má byť požehnanie - posväcujú sa sakrálne priestory a vysväcujú sa osoby) vykonal exorcista." Toto "čarovné slovíčko" - exorcista - spustilo mediálne tance a dalo podnet na špekulácie a dezinformácie.
Tento stav využili aj rôzne záujmové skupiny a politické subjekty na diskreditáciu županky a jej kolegov. Napríklad, spoločnosť Prometheus, označená ako "pohrobkovia minulého režimu" a "top-hyeny mimovládneho sektoru", šírila hoax, že na úrade v Žiline sa "vyháňal diabol za prítomnosti exorcistu" a že sa úrad "posväcoval". Tieto tvrdenia boli označené za zavádzajúce a ako snaha o "ateistické ovce", ktoré potrebujú "lepších bačov".
Podobne sa k situácii vyjadril aj poslanec Ľuboš Blaha, ktorý kritizoval celé dianie a obvinil pravicu z prinášania "starého dobrého stredoveku". Jeho komentár, plný expresívnych výrazov a ironických prirovnaní k inkvizičnému tribunálu a upaľovaniu bosoriek, bol doplnený aj upravenou fotografiou z hororového filmu "Exorcista". Blaha ironicky gratuloval Slovensku k "pokrokovej opozícii" a nazval toto konanie "nebetyčnou blbosťou".
Božia prítomnosť a ľudské vytesňovanie
Celá táto kauza však poukazuje na hlbší problém, ktorý spomenul aj pápež Benedikt XVI. vo svojom vyjadrení: "dnešná doba trpí na neprítomnosť Boha. Niežeby nebol prítomný, ale my sme ho vytesnili zo svojho života." Vytesnenie Boha z verejného a osobného života prináša negatívne dôsledky. Človek vnútorne trpí a zraňuje seba či najbližších vo svojom okolí.
V tomto kontexte sa akt požehnania úradu, aj keď v sekulárnom prostredí, môže vnímať ako snaha o návrat k duchovným hodnotám a hľadanie Božej prítomnosti v každodennom živote. Pápež František v súvislosti so Svätým rokom milosrdenstva vyzýva k prežívaniu milosrdenstva, ktoré Otec zosiela od večnosti, a nabáda k tomu, aby sme sa nechali počas jubilea prekvapiť Bohom.
Čo je milosrdenstvo?
Božie milosrdenstvo a jeho prejavy
Pojem "Božie milosrdenstvo" je v kresťanstve kľúčový. Je to prejav Božej lásky voči hriešnemu človeku, ktorý sa prejavuje odpustením, súcitom a nezaslúženou dobrotou. Milosrdný Otec je ten, kto odpúšťa a dáva druhú šancu, bez ohľadu na minulé chyby.
Rôzni cirkevní predstavitelia, ako napríklad o. Marek Varga či o. Jozef Luscoň, sa vo svojich nahrávkach z rôznych slávností venovali téme Božieho milosrdenstva a jeho prežívaniu v živote. P. Josef Hegglin, ktorý je diecéznym exorcistom, sa tiež objavuje v zozname kňazov, ktorí sa venovali rôznym duchovným témam. Tieto záznamy, aj keď z iného kontextu, poukazujú na snahu Cirkvi priblížiť Božie tajomstvá a milosrdnú lásku veriacim.
Hľadanie Božej vôle v modernom svete
V súvislosti s hľadaním Božej vôle v živote sa uskutočnilo viacero iniciatív a diskusií. Napríklad v akademickom roku 2010/2011 sa na Univerzitnom pastoračnom centre (UPC) riešila otázka "Ako vo svojom živote hľadať, objavovať, nachádzať a plniť Božiu voľu?". V rámci tejto diskusie sa stretli rôzni kňazi a rehoľníci, ktorí sa podelili o svoje skúsenosti a pohľady. Medzi hosťami boli napríklad don Viliam Riško SDB, P. Miloš Hlucháň, novokňaz Žilinskej diecézy, či o. Michal Šrank.
Podobné diskusie sa konali aj v iných rokoch, napríklad v akademickom roku 2013/2014, kedy sa uvažovalo o dare viery a o tom, ako presvedčiť neveriaceho človeka o živej viere v Ježiša Krista. V tejto súvislosti sa objavujú mená ako o. Ján Ďuriga, cirkevný právnik a teológ, či o. Igor Škrabák.
Rok 2009/2010 bol vyhlásený pápežom Benediktom XVI. za Rok kňazov. V tomto období sa uvažovalo o tom, čo je jadrom kňazskej identity a ako kňazi spájajú nebo so zemou. Diskusie s mladými kňazmi z Trenčína a okolia, ako napríklad o. Martin Kročka, o. Eduard Lazo, či o. Juraj Križan (policajný kaplán), poukázali na dôležitosť ich povolania a inšpiratívnej úlohy v spoločnosti.
Rôznorodosť duchovných ciest a služieb
Zoznamy hostí, ktorí navštívili UPC v rôznych rokoch, odhaľujú širokú škálu duchovných aktivít a služieb v rámci Katolíckej cirkvi na Slovensku. Okrem kňazov a rehoľníkov sa objavujú aj laici, ktorí sa venujú špecifickým oblastiam pastorácie, ako napríklad sestra Clareta z Kongregácie sestier Božieho milosrdenstva, ktorá sa venuje službe Božieho milosrdenstva.
Peter Brodek, špirituál Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre, ktorý bol v tom čase aj diecéznym exorcistom, sa venoval vedeniu a vychovávaniu mladých mužov s povolaním ku kňazstvu. Jeho návšteva na Popolcovú stredu v roku 2009 je len jedným z príkladov jeho angažovanosti.
Pavol Hudák, zakladateľ UPC v Košiciach a autor viacerých kníh a CD, sa už roky venuje pastorácii mládeže a rodín. Jeho aktivity, ako aj aktivity Zuzky Jurčovej z TV LUX, ktorá moderuje reláciu "Vlastná cesta", ukazujú, ako sa moderné médiá využívajú na šírenie duchovných posolstiev.
Radovan Andrejko, gréckokatolícky duchovný, ktorý sa venuje väzňom v Dubnici nad Váhom, a páter Martin Halčák, SJ, ktorý sa angažuje v projektoch misijnej práce, predstavujú ďalšie rozmanité formy služby v Cirkvi.
Záver: Medzi tradíciou, nepochopením a hľadaním zmyslu
Prípad požehnania úradu v Žiline s kňazom Ľubošom Václavekom sa stal ukážkou toho, ako môžu byť aj bežné náboženské úkony v sekulárnej spoločnosti prekrútené a zneužité na politické či ideologické ciele. Zatiaľ čo pre veriacich je požehnanie prirodzeným prejavom viery a snahou o Božiu priazeň, pre iných sa stalo predmetom kritiky a dezinformácií.
Je dôležité si pripomínať, že v dnešnej dobe, keď je Boh často vytesňovaný z našich životov, sú takéto prejavy viery, aj keď v menej tradičnej forme, snahou o obnovenie duchovných hodnôt a hľadanie zmyslu v chaotickom svete. Pochopenie rozdielu medzi požehnaním a posvätením, ako aj kritické zhodnotenie mediálnych informácií, sú kľúčové pre správne pochopenie tejto udalosti a podobných situácií.