Osho: Inteligencia, Ignorancia a Transformácia Esencie Učenia

V samom srdci Oshoho učenia rezonuje hlboké poznanie o povahe inteligencie a jej úlohe v ľudskom živote. Pre Osha inteligencia nie je len nejaká mentálna schopnosť, ktorú si človek musí osvojiť alebo rozvíjať prostredníctvom vzdelania, ale skôr predstavuje pravú životnú hodnotu, esenciálnu a neoddeliteľnú súčasť všetkého, čo existuje. Je to vrodený dar, ktorý je fundamentálnou črtou nášho bytia, hlboko zakorenenou v samotnej podstate života. Osho neúnavne zdôrazňuje, že inteligencia je prirodzená vlastnosť života, rovnako neodmysliteľná ako sú fyzikálne zákony, ktoré riadia náš svet.

Podstata Inteligencie: Prirodzený Dar Života

Inteligencia, tak ako ju Osho vníma, je primárna a vrodená kvalita, ktorá preniká celým vesmírom. Nie je to niečo, čo by sa dalo umelo dosiahnuť alebo získať, pretože človek je, podľa tohto učenia, inteligentný už od samotného okamihu svojho narodenia. Rovnako ako je oheň nepopierateľne horúci a vzduch neviditeľný, a ako voda plynule tečie smerom nadol, presne tak je aj život bytostne inteligentný. Táto hlboká inteligencia nie je výsadou ľudstva; prejavuje sa v celej prírode. Stromy sú inteligentné svojím vlastným špecifickým spôsobom, disponujúc dostatočnou inteligenciou na to, aby dokázali prežiť, rásť a prosperovať vo svojom životnom prostredí. Ich schopnosť nájsť vodu, orientovať sa za slnkom a reagovať na zmeny v okolí je prejavom tejto prirodzenej múdrosti. Podobne aj vtáky a zvieratá sú vo svojej podstate inteligentné, prejavujúc vrodenú múdrosť, ktorá je prispôsobená ich existencii a potrebám, bez potreby formálneho vzdelávania alebo vedenia.

Osho ide ďalej a tvrdí, že to, čo rôzne náboženstvá často označujú pojmom Bôh, je v skutočnosti len iným vyjadrením pre túto univerzálnu, všadeprítomnú inteligenciu. Ide o myšlienku, že celý vesmír je inteligentný, že sa inteligencia skrýva všade okolo nás. Pre vnímavého pozorovateľa, pre toho, kto má oči k videniu, je táto inteligencia viditeľná všade - v jemných detailoch prírody, v zložitej štruktúre vesmíru, v samotnom pulze existencie. Život, v jeho najčistejšej a najautentickejšej forme, je jednoducho inteligencia. Je to základný kameň, z ktorého pramení všetko bytostné poznanie a múdrosť.

Avšak, hoci všetko v prírode prejavuje túto prirodzenú inteligenciu, Osho poukazuje na znepokojujúcu výnimku: človeka. Tvrdí, že jedine človek sa stal neinteligentným. V tomto ohľade sa ľudstvo odchyľuje od prirodzeného poriadku. Nikde inde vo svete, okrem človeka, neexistuje nič, čo by bolo skutočne neinteligentné. Nikto nikdy nevidel vtáka, o ktorom by bolo možné povedať, že je pitomý, ani sa nestretol so zvieraťom, o ktorom by sa dalo prehlásiť, že sa správa ako idiot. Takéto správanie, takéto zlyhanie inteligencie, je možné len u človeka. Znamená to, že sa niečo pokazilo, že pôvodná, čistá inteligencia človeka bola zničená, skazená alebo zmrzačená.

Deštrukcia Inteligencie: Úloha Spoločnosti a Moci

Ak je inteligencia naším prirodzeným stavom, čo potom spôsobuje jej poškodenie a stratu u ľudí? Osho vysvetľuje, že zodpovednosť za túto tragickú premenu nesie predovšetkým spoločnosť. Hneď ako sa dieťa narodí - inteligentné a otvorené - vrhneme sa naň a začneme aktívne likvidovať jeho prirodzenú inteligenciu. Tento proces nie je náhodný; má hlboké dôvody, ktoré sú zakorenené v štruktúre politických, spoločenských a náboženských systémov. Inteligence je pre tieto systémy nebezpečná. Je to hrozba pre status quo, narúša daný poriadok a spochybňuje existujúce autority. Pre pápežov, kňazov a vodcov predstavuje inteligencia nebezpečenstvo, pretože inteligentný človek sa nedá ľahko manipulovať.

Inteligencia je zo svojej podstaty rebelská. Nie je možné jej vnucovať stav poníženej poslušnosti, pretože prirodzene spochybňuje, analyzuje a hľadá vlastné odpovede. Je veľmi asertívna a hlboko individuálna; nemožno ju prinútiť k mechanickému napodobňovaniu alebo slepej poslušnosti. Aby mohli všetky tie nezmysly, ktoré existujú na Zemi odnepamäti, pretrvávať, musia sa ľudia zmeniť, musia sa stať akýmisi papierovými kópiami. Ich originalita, ich jedinečná inteligencia, musí byť zničená, pretože inak by tieto staré a často iracionálne systémy nemohli existovať.

Potreba vodcu v spoločnosti, ktorá sa považuje za vyspelú, je podľa Osha paradoxná. Vodcov potrebujeme len preto, lebo sme boli najprv prerobení na neinteligentných. Keby sme si zachovali svoju prirodzenú inteligenciu, žiadneho vodcu by sme nepotrebovali. Prečo by sme sa mali niekým riadiť, keď by sme sa mohli riadiť vlastnou inteligenciou, ktorá je viac než dostatočná na riešenie akýchkoľvek problémov? Ak sa niekto chce stať vodcom, musí najprv zničiť našu inteligenciu. Musí nás vyvrátiť z koreňov, vystrašiť a zbaviť sebadôvery. To je absolútne nevyhnutné, aby vodca mohol nastúpiť na scénu. Ak sme inteligentní, budeme si sami riešiť svoje problémy. Vo skutočnosti všetky problémy, ktoré sa v živote objavia, sú menšie než naša inteligencia, ktorá je darom prírody, hlboko zakoreneným v našom bytí.

Nástroje Manipulácie: Strach a Nenásytnosť

Ctižiadostiví ľudia, ktorí túžia vládnuť a ovládať, a ambiciózni šialenci, ako ich Osho nazýva, používajú dva hlavné nástroje na ničenie ľudskej inteligencie: strach a nenásytnosť. Strach pôsobí ako hrdza, ktorá ničí všetku inteligenciu. Je to prvý a najúčinnejší spôsob, ako zlikvidovať niekoho intelektuálnu autonómiu. Vytvorte peklo a vystrašte ľudí - a oni sa kňazovi poklonia. Budú ho poslúchať, pretože sa boja, že inak sa dostanú do pekelného ohňa. Musia sa pred pekelným ohňom chrániť, a tak potrebujú kňazov ako svojich sprievodcov a záchrancov. Osho ilustruje tento mechanizmus príbehom o dvoch obchodných partneroch, ktorí mali veľmi špeciálny a cynický obchodný model. Jeden z nich vždy tajne rozhadzoval uhoľný prach na okná domov v noci. O dva alebo tri dni neskôr dorazil jeho partner, ponúkajúc ľuďom, že im za poplatok vyčistí okná od sadzí. Ľudia mu samozrejme zaplatili, pretože museli. Jeden z partnerov vytváral škodu, zatiaľ čo druhý ju následne „naprával“ za úplatu. Je to presný obraz toho, ako mocenské štruktúry vytvárajú strach, aby následne ponúkli riešenie, ktoré ich udrží pri moci.

Okrem strachu je druhým nástrojom nenásytnosť. Osho šokujúco tvrdí, že inteligentný človek nie je nikdy chamtivý. Chamtivosť je súčasťou neinteligencie, prejavom nedostatku dôvery v seba samého a vo svoju vlastnú schopnosť čeliť životu. Stávame sa biednymi a nenásytnými, pretože nevieme, či naša inteligencia bude zajtra schopná vyporiadať sa so životom. Kto to vie? Keď nemáme dôveru vo svoju inteligenciu, začneme si robiť zásoby, zhromažďovať majetok a stávame sa nenásytnými. Inteligentný človek sa nebojí a nie je nenásytný. Strach a nenásytnosť idú ruka v ruke, podobne ako nebo a peklo. Peklo je strach, zatiaľ čo nebo je často predstavované ako miesto uspokojenia nenásytných túžob. Vytvorte v ľuďoch strach, vzbuďte v nich nenásytnosť - nech sú tak nenásytní, ako je to len možné. Nech sú takí nenásytní, že ich život nedokáže uspokojiť, a potom budú automaticky nasledovať kňazov či vodcov. Potom začnú fantazírovať o akomsi budúcom živote, kde sa naplnia ich bláhové túžby a hlúpe predstavy.

Osho varuje, že chcieť nemožné je jasným znakom neinteligencie. Inteligentný človek je dokonale spokojný s tým, čo je možné. Usiluje sa o to, čo je pravdepodobné a dosiahnuteľné; nikdy sa nesnaží o nemožné a nepravdepodobné. Sleduje život a jeho prirodzené hranice. Nie je perfekcionista, pretože perfekcionizmus je, podľa Osha, formou neurózy. Ak ste perfekcionista, začnete byť neurotickí. Napríklad, ak milujete ženu a požadujete od nej absolútnu vernosť, zbláznite sa z toho vy a ona sa zblázni tiež, pretože to je jednoducho nemožné. Absolútna vernosť by znamenala, že nikdy ani nepomyslí, ani vo sne ju nenapadne pomyslieť na iného muža - a to sa nedá. Prečo by sa do vás zamilovala? Pretože ste muž. Ak sa mohla zamilovať do vás, prečo by nemohla pomyslieť na iných? Táto možnosť zostáva otvorená. A čo má tá žena robiť, keď uvidí nejakého krásneho človeka a vzbudí to v nej túžbu? Stačí povedať: „Tento muž je veľmi pekný,“ a už je to túžba - túžba sa objavila. Označujeme niečo ako krásne len vtedy, keď máme pocit, že by to stálo za to, aby sme to vlastnili, vychutnali si to. Nie je nám to ľahostajné. Keď teda vyžadujete absolútnu vernosť, ako to ľudia často robia, musí nastať konflikt a budete mať neustále podozrenie. A podozrenie budete mať preto, lebo poznáte aj svoju vlastnú myseľ - myslíte na iné ženy, takže ako by ste mohli veriť, že vaša žena nemyslí na iných mužov? Viete, ako premýšľate, a preto je vám jasné, že ona uvažuje rovnako. Z toho vzniká nedôvera, konflikt, utrpenie. Láska, ktorá sa mohla zrodiť, sa nezrodila kvôli túžbe po absolútne nemožnom.

Ľudia často žiadajú nemožné aj v iných oblastiach života. Chcú mať istotu budúcnosti, ale to sa nijako zabezpečiť nedá. Chcú mať naprostú istotu zajtrajška - to však zaručiť nejde, nie je to v povahe života. Inteligentný človek vie, že taký život vo svojej podstate neexistuje. Budúcnosť je otvorená a plná neistoty: banka môže skrachovať, žena môže utiecť s iným, manžel môže zomrieť, dieťa sa nemusí vydariť. Kto vie, čo bude zajtra? Môžeme ochorieť, môžeme sa zrazu stať mrzákmi. Kto vie, čo prinesie zajtrajšok? Chcieť mať istotu zajtrajška znamená neustále sa báť. Istotu nemožno zaručiť, takže keď sa bojíte neistoty, váš strach sa nedá zničiť. Ten strach tu bude, budete sa triasť strachom - a zatiaľ vám unikne prítomný okamih. Túžba po istej budúcnosti ničí prítomnosť, ktorá je jediným dostupným životom. A tak sa budete báť, triasť a nikdy nebudete mať dosť, čím ďalej tým viac, neustále v zajatí nedosiahnuteľných ilúzií.

Vzdelanie a Znetvorená Myseľ

Spoločnosť sa na inteligenciu dieťaťa vrhá už od útleho veku s cieľom zničiť ju, a to predovšetkým prostredníctvom systému vzdelávania. Keď na svet príde dieťa, je veľmi, veľmi otvorené, je úplne inteligentné, s čistou a nezaťaženou mysľou. My sa naň však vrhneme a pustíme sa do ničívania jeho inteligencie. Začneme v ňom pestovať strach, ktorý sa nám prezentuje ako učenie, ako príprava dieťaťa na schopnosť vyrovnať sa so životom. Ono sa nebojí, ale my v ňom vzbudíme strach. Naše školy, vysoké školy, univerzity - všetky tieto inštitúcie prispievajú k tomu, že dieťa sa stáva čoraz neinteligentnejším. Požadujú od neho šialené veci. Chcú, aby si pamätalo hlúposti, veci, v ktorých dieťa a jeho prirodzená inteligencia nenachádzajú žiadny zmysel. K čomu je to dobré? Pre dieťa to nedáva žiadny zmysel, tak prečo mu tieto veci vnucovať do hlavy? Ale univerzita, vysoká škola, domov, rodina a všetci tí „dobrí ľudia“ hovoria: „Len si to nacpi do hlavy! Teraz tomu nerozumieš, ale neskôr pochopíš, na čo je to dobré.“

A tak si musia deti ládovať do hlavy dejepis, všetky tie nezmysly o tom, čo jeden národ provádzal druhému, všetko to šialenstvo - len to študuj! Ale dieťa nechápe prečo. Záleží na tom, kedy vládol v Anglicku nejaký kráľ a od kedy do kedy? Napriek tomu sa tieto hlúposti musia deti učiť naspamäť. Samozrejme, toto všetko jeho prirodzenú inteligenciu čím ďalej tým viac zaťažuje a deformuje. Na jeho inteligenciu sedá čím ďalej tým viac prachu, pokrývajúc jej pôvodný lesk. A kým ukončí univerzitu, je neinteligentné - univerzita urobila svoje. Je veľmi vzácne, aby niekto ukončil vysokú školu a pritom zostal inteligentný. Len veľmi málo ľuďom sa podarilo univerzite uniknúť, vyhnúť sa jej, alebo prejsť univerzitou a pritom si uchovať inteligenciu - je to naozaj vzácny jav. Osho ju opisuje ako úžasnú mašinériu, ktorá má za cieľ vás zničiť. Akonáhle sa stanete vzdelanými, stanete sa neinteligentnými. Chápeme to vôbec? Vzdelaný človek sa často správa veľmi neinteligentne, pretože jeho myseľ je preťažená informáciami, ktoré nemajú súvislosť s jeho vnútornou múdrosťou.

Osho nabáda, aby sme sa pozreli na primitívnych ľudí, ktorí nikdy do žiadnych škôl nechodili, a uvideli u nich fungujúcu rýdzu inteligenciu. Ako príklad uvádza príbeh: „Počul som… Istá žena chcela otvoriť plechovku, ale nevedela ako. Išla sa teda pozrieť do kuchárskej knihy. Avšak medzitým tú plechovku otvoril kuchár. Keď sa žena vrátila do kuchyne a uvidela to, bola prekvapená.“ Áno, je to tak. Keď neviete čítať, musíte uplatniť svoju inteligenciu. Čo iné vám zostáva? Akonáhle začnete čítať, nepotrebujete byť inteligentní - knihy sa o to postarajú za vás, dodajú vám hotové poznatky, ale často bez pochopenia. Už ste si toho niekedy všimli? Keď začne človek písať na stroji, stratí svoje písmo; jeho písmo už nie je tak krásne. Nepotrebuje ho - písací stroj píše za neho. Ak nosíte v kapse kalkulačku, zabudnete celú matematiku. Skôr alebo neskôr budú so sebou všetci nosiť malý počítač. Bude v ňom celá Encyclopaedia Britannica a potom už vôbec nebudete musieť byť inteligentní - počítač to vyrieši za vás. To je deštruktívny cyklus, ktorý vedie k atrofii prirodzených schopností.

Osho nás vyzýva, aby sme išli za primitívnymi ľuďmi, za nevzdelanými ľuďmi, za dedinčanmi, a objavili ich nenápadnú, ale žiarivú inteligenciu. Je pravda, že nie sú príliš informovaní, a nemajú rozsiahle poznatky. Avšak, sú nesmierne inteligentní. Ich inteligencia je ako plameň bez dymu - čistá, jasná a priama, nezaťažená zbytočnými dátami a predsudkami, ktoré často sprevádzajú akademické vzdelávanie. Spoločnosť tak ľudskú bytosť nejako pokazila, a to z určitých dôvodov. Chce, aby z nás boli otroci, aby sme sa neustále báli. Chce, aby sme nikdy nemali dosť, aby sme boli stále ctižiadostiví a súťaživí. Spoločnosť nechce, aby sme boli milujúci, ale chce, aby sme boli plní hnevu a nenávisti. Spoločnosť chce, aby sme boli slabí, aby sme napodobňovali, aby sme boli papierové kópie bez originality. Nie je žiaduce, aby sme boli originálni, jedineční a rebelskí. A preto musí byť naša inteligencia zničená, aby sa zachoval existujúci poriadok.

Meditácia ako Liek a Návrat k Autenticite

Vzhľadom na všetky tieto deštruktívne sily, ktoré pôsobia na ľudskú inteligenciu, sa vynára otázka: existuje riešenie? Osho ponúka odpoveď v podobe meditácie. Meditácia nie je nič iné ako náprava tejto škody, ktorá bola spôsobená. Nebude vôbec potrebná, ak bude človek ponechaný na pokoji, ak sa kňaz a politik nebudú miešať do inteligencie človeka. Ak nebude žiadna choroba, nebude potrebný žiadny liek. Nie je náhoda, že slová „medicína“ a „meditácia“ majú v mnohých jazykoch rovnaký koreň. Ide o liečenie, o proces uzdravovania. Meditácia je liek, ale najprv je potrebné vytvoriť chorobu, a až potom potrebujete liek. Jej úlohou je odčiniť to, čo napáchala spoločnosť. Je negatívna v zmysle, že jednoducho neguje škodu, ničí tú chorobu, ktorá bola umelo vytvorená. A akonáhle sa táto choroba vytratí, človek sa začne cítiť dobre sám od seba, prirodzene a autenticky.

V diele „Inteligencia“ Osho podrobne rozpráva o tom, čo je to naozajstná inteligencia. Výrazne a varovne ju odlišuje od intelektuálnosti - od naučeného, netvorivého spôsobu myslenia, ktorý je produktom podmienenosti. Intelektualizmus je zbierka informácií, fakty a logické štruktúry, ktoré však často postrádajú skutočné pochopenie a vnútornú múdrosť. Osho sa venuje aj širšiemu poňatiu mysle, proti ktorej stavia takzvanú ne-myseľ - stav, ktorý človek dosahuje pri meditácii. Ne-myseľ nie je absencia myslenia, ale skôr stav, v ktorom je myseľ tichá, jasná a bez rušivých vplyvov. V tomto stave človek prežíva svoju prirodzenú inteligenciu v jej najčistejšej forme. Inteligencia je v podaní tohto veľkého Majstra výzvou, ako pozorne, rozumne, sviežo a slobodne reagovať na požiadavky okamihu čo najvhodnejším spôsobom. Je to schopnosť prispôsobiť sa, reagovať s múdrosťou a prítomnosťou, takým spôsobom, ktorý podporuje skutočný život, a nie len prežívanie podľa naučených vzorcov a dogiem. Ide o návrat k našej vrodenej múdrosti, k plnému potenciálu, ktorý nám bol daný už pri narodení.

tags: #ignoracia #muza #osho #transformace