Ignorancia a Arogancia v Súčasnom Svete: Od Geopolitiky k Osobnému Prebudeniu

V labyrinte súčasného sveta sa často stretávame s fenoménmi, ktoré na prvý pohľad pôsobia zložito a nepochopiteľne. Či už ide o geopolitické stratégie ovplyvňujúce osudy národov, alebo o vnútorné výzvy, ktorým čelí jednotlivec, pod ich povrchom sa často skrývajú hlboko zakorenené mechanizmy ľudskej mysle. Kľúčovými konceptmi, ktoré nám môžu pomôcť rozpliesť tieto komplikované uzly, sú ignorancia a arogancia. Tieto javy sa prejavujú ako v medzinárodných vzťahoch, tak aj v osobnom živote, a ich pochopenie je cestou k väčšiemu vedomiu a transformácii. Tento článok sa snaží prepojiť zdanlivo nesúvisiace udalosti a odhalenia s univerzálnymi duchovnými a psychologickými princípmi, ktoré, ako naznačujú aj učenia inšpirované myšlienkovým prúdom Osha a etikoterapie, sú základom nášho prežívania.

Geopolitické Dimenzie Ignorancie a Arogancie

Svetová scéna je často javiskom pre komplexné hry mocenských záujmov, kde sa pravda stáva relatívnou a ignorancia niekedy slúži ako nástroj. Najnovšie udalosti a diskusie poukazujú na to, ako môžu tieto javy ovplyvňovať medzinárodné vzťahy a interpretáciu faktov.

Manipulácia a Skresľovanie Pravdy: Prípad OPCW a Sýrie

Jedným z príkladov, ktorý ilustruje napätie v medzinárodnom prostredí, je situácia okolo Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Rusko spochybnilo mandát Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), informuje správa TASR. „USA a západné veľmoci zmarili v utorok pokus Ruska a Číny spochybniť novú právomoc Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) prisudzovať vinu za útoky jedovatým plynom a nervovoparalytickou látkou,“ konštatuje TASR, ktorá sa odvoláva na agentúru AP. V správe išlo o to, že v júni tohto roku sa západné krajiny rozhodli využiť OPCW ako obušok na Rusko.

Veľká Británia vyfabulovala prípad otravy nervovoparalytickou látkou v prípade Skripaľ za účasti predstaviteľov OPCW a na tomto základe získala dôvod predložiť nový mandát organizácie. Podľa neho OPCW môže zriadiť vyšetrovací tím s právomocou označiť páchateľov chemických útokov. Pritom treba podotknúť, že tak ako bola vymyslená kauza Skripaľ, aj zvolanie júnového mimoriadneho zasadnutia OPCW v Haagu sa udialo na základe žiadosti západných štátov po fiktívnych hláseniach o chemických útokoch v Sýrii.

Slovenskí predstavitelia síce v minulosti formálne volali po objektivite a po výzvach, aby Rusko nebolo zbytočne obviňované, avšak v júni sa Slovensko postavilo do poslušného zástupu. Rusko spolu s Čínou sa na 23. zasadnutí OPCW pokúsili zvrátiť toto hlasovanie a podali návrh na jeho revíziu. Už v júnovom komentári Slobodného výberu sa spomenulo, že OPCW má väčšinu podkladov zozbieraných nie priamo pracovníkmi organizácie, ale od „dobrovoľníkov„. Čiže od Bielych prilieb, ktorí pôsobia len na území teroristov. Títo nielen pôsobili na území teroristov, ale boli aj ich súčasťou. Nezávislé vyšetrovanie však vyžaduje, aby bola zabezpečená neutralita a odbornosť. Vzorky odoberané a dopravované pochybnými zdrojmi a kanálmi sú jednoducho neprípustné.

Západ cynicky sponzoroval teroristické organizácie, rovnako ako Biele prilby. Útoky na Sýriu boli legitimizované práve hlásením použitia chemických zbraní. Lenže v minulosti boli pod dohľadom OPCW všetky chemické zbrane v Sýrii zničené. Rovnako ako v Rusku, mimochodom. Nový mandát teda umožňuje ignorovať neprítomnosť chemických útokov v Sýrii. Spätné preverenie všetkých aktov použitia chemických zbraní v Sýrii a „objavenie vinníkov“ zdanlivo legitimizuje akcie Západu. To je niečo, čo za podmienok neexistencie spoľahlivej bázy dát príprava na rozprávky z Tisíc a jednej noci. Sekretariát OPCW, ktorý je pod kontrolou Západu teda môže obviniť Rusov a Sýriu, že už 5 rokov v kuse sarinujú „nevinných“ Sýrčanov. Ak by nestačili „spätné dokazy,“ nič sa nedeje. Západ teda dostal silný mandát na útok voči Rusku a Sýrii v podstate kedykoľvek.

Ak dôjde k útoku voči Sýrii, pôjde o útok voči nevinnej krajine, ktorá sa len bráni pred teroristami. Medzinárodné právo je týmto definitívne mŕtve a destabilizuje to celý systém medzinárodného práva a inštitúcií. Táto situácia vyvoláva zásadné otázky: Čo bude motivovať jednotlivé krajiny, aby vstúpili do medzinárodných organizácií, ktoré sú zneužitým bičom mocných? A čo im zabráni vystúpiť z týchto organizácií a prestať uznávať ich pravidlá, ak platia len pre jednu stranu? A čo horšie, ešte sú aj vymyslené. Celá kríza v Sýrii ukazuje stále viac morálnu nahotu západných krajín, ich zvrátenosť a amorálnosť. Podpora teroristov a teroristických organizácií, ktoré zabíjajú chemickými látkami nevinných, aby mal Západ dôvod bombardovať presahuje všetky predstaviteľné morálne normy. V skutočnosti možno práve začal súmrak sveta, ktorý sme doteraz poznali. Spojené štáty odišli z Rady OSN pre ľudské práva, dá sa očakávať, že v prípade zneužitia OPCW Rusko a Sýria vystúpia z tejto a ďalších organizácií. Treba si potom spomenúť, čo bolo na začiatku. Fiktívny svet západnej propagandy a politiky, ktorá uverila vlastným výmyslom.

Dezinformácie a Ideologická Inkvizícia: Prípad Maďarskej Kameramanky

Príkladom, ako rýchlo sa môže šíriť dezinformácia a viesť k neoprávnenému odsúdeniu, je prípad maďarskej kameramanky. Maďarský portál HVG informuje, že maďarský Najvyšší súd oslobodil kameramanku Petru Laszlóovú. Maďarský najvyšší súd oslobodil spod obžaloby kameramanku, ktorá v roku 2015 na hranici so Srbskom vraj kopala do utečencov. Podľa maďarského Najvyššieho súdu mal byť čin kameramanky kvalifikovaný ako priestupok, nie ako trestný čin. Lászlóová v septembri 2015 v blízkosti zhromaždiska migrantov na prechode Röszke vraj kopla do nôh muža a dievčatko, ktorí zo zhromaždiska utekali spoločne so štyrmi stovkami ďalších utečencov. Zábery incidentu sa dostali na internet a vyvolali medzinárodnú pozornosť. Lászlóová v tom čase pracovala pre internetovú televíznu stanicu N1 TV, blízku nacionalistickej radikálnej strane Jobbik. Dva súdy nižšej inštancie skonštatovali vinu Lászlóovej. Podľa nich sa dopustila hrubého narušenia verejného poriadku a uložili jej trojročný podmienečný trest. Pritom samotný prípad bol od začiatku nezmysel. Kameranka samotná stála od bežiaceho migranta ďaleko, mimo dosah. Nohu vystrčila len reflexívne, pričom sa ho vôbec nedotkla. Čiže spomínané zábery, ktoré viedli k začatiu konania a odsúdenia Lászloovej boli od začiatku fake news. Nič nové.

Maďarskú kameramanku „povláčili po médiách“ ako rasistku a prepustili z toho dôvodu zo zamestnania. Pričom bola naozaj len v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Je to priam fanatická ideoinkvizícia, ktorej stačí len podozrenie a koná. Koná tam, kde má tú moc konať. Tu nejde ani tak o to, že maďarská kameramanka bola nespravodlivo obvinená. Razancia obvinenia naprieč celou Európou, a následný vyhadzov z práce, nemožnosť obete „normalizačnej“ perzekúcie sa brániť je svedectvom o celej Európe a práve tých eurointegračných hodnotách. Tento prípad demonštruje, ako sa kolektívna nevedomosť a predpojatosť, poháňaná strachom a politickými naratívmi, môže premeniť na rozsiahlu „vedomú ignoranciu“, kde sú fakty zámerne prehliadané v prospech už vytvoreného presvedčenia.

Zneužívanie Sily a Prekrúcanie Medzinárodného Práva: Útoky na Sýriu a Dodávky S-300

Ďalším dôležitým prejavom ignorancie a arogancie na medzinárodnej scéne sú vojenské akcie a ich následné interpretácie. Drony, ktoré zaútočili na leteckú základňu Hmeimim v Sýrii v tomto roku, neboli riadené teroristami, ale americkým prieskumným lietadlom Poseidon-8, povedal námestník ministra obrany plukovník Alexander Fomin. „13 dronov letelo v jednej bojovej formácii jednotne riadené. V tejto dobe hliadkovalo nad Stredomorím americkej prieskumné lietadlo P-8 Poseidon už po dobu ôsmich hodín. V momente kedy týchto 13 dronov narazilo na naše systémy elektronického boja, tak sa vzdialili do bezpečnej vzdialenosti, obdržali nové príkazy, a začali riadene prenikať cez tzv. diery v elektronickom rušení. Ako uviedol Fomin, to svedčí o vonkajšom zásahu do riadenia dronov v priebehu útoku, pretože drony prešli po stretnutí so systémami elektronického boja do režimu ručného riadenia. Ruský námestník ministra obrany poznamenal, že tento postup zásobovania teroristov so zbraňami musí byť zastavený. Začiatkom januára 2018 zaútočilo na leteckú základňu Hmeimim 13 bezpilotných lietadiel s výkonnými GPS senzormi, ktoré boli na nich namontované a ktoré boli použité k diaľkovému ovládaniu dronov. Od začiatku roka 2018 odvrátila letecká základňa Hmeimim niekoľko väčších útokov bezpilotných lietadiel s bombami. Útoky sa uskutočnili 6. júla, 1. júla, 22. mája, 24. apríla a 6. januára 2018. Verejné vyhlásenie pôvodcu a organizátora útoku však signalizuje posun v konaní ruskej strany. Podobná akcia by sa už zrejme neobišla bez protiútoku na riadiace centrum útoku.

Ruská dodávka systémov S-300 neznamená iba prísun niekoľkých zbraňových kompletov. Na portáli Neviditelný pes (NP) bol napísaný komentár k tejto problematike. „Rusko ho chcelo Asadovi dodať už pred viac ako piatimi rokmi, ale dodávku odkladalo na naliehanie Izraela, s ktorým má dobré vzťahy….Systém S-300 je nebezpečný pre všetkých, ktorí sa v čase občianskej vojny v sýrskom vzdušnom priestore vyskytujú. Ide predovšetkým o Izrael a Spojené štáty. Obe krajiny proti inštaláciu systému v Sýrii protestovali a označili ju za nezodpovednú. To je fatálna chyba, ktorá vyplýva z neznalosti situácie. Rusko totiž Sýrii nepredalo S-300, ale podľa vlastného oznámenia „darovalo“ celkove tri prápory a ku každému priradilo 100 ks ďalekonosných rakiet. Zároveň je známe, že systémy pochádzajú zo zálohy ruskej posádky, kde ostali po prezbrojení na systémy S-400. Z toho vyplýva, že ide o originálne ruské systémy, nie exportná verzia. Rozdiel medzi ruskou a exportnou verziou sa dá prirovnať k vyladenému a upravenému závodnému špeciálu oproti bežne predávanému autu.

Dôležitý je čas. Ak chcete okamžite reagovať, musíte dodať nielen to, čo máte na sklade, ale aj pre čo máte vycvičenú osádku. Dôležitý je obsah. Ak chcete zabrániť, aby nebezpečné systémy PVO nezostrelili aj vaše lietadlá, musia mať napevno zadrôtované rozoznávanie svoj-cudzí (IFF). Je to jedno z najprísnejšie strážených tajomstiev každej armády. Pre nepriateľskú rozviedku by to bolo niečo ako dosiahnutie svätého grálu. V prostredí, kde je nepriateľ na každom kroku a kde Rusi nemôžu veriť ani spojencom, je neprípustné, aby sa k systémom s ruským IFF ktokoľvek priblížil. Ruské systémy s ruským IFF preto budú vždy obsluhovať Rusi. Dôležitá je kvalita. Ak by Rusi dodali exportnú verziu, museli by sa spoľahnúť na menšie výkony. Takto majú k dispozícii rovnaký systém, aký chránil, resp. ešte stále chráni aj strategické miesta Ruskej federácie. T.j. to. najlepšie, čo v tejto triede Rusi majú. Dôležitá je synergia. Protivzdušná obrana nie je len sústava rakiet a prípadne lietadiel PVO. Je to presne vyladená komunikačná sieť, kde prehľadové radary rôznych vlnových dĺžok, z rôznych smerov od lietadiel AWACS, cez radary S-400, S-300 a ďalších systémov dodávajú nepretržitý tok dát do systému centralizovaného velenia. Tu dochádza k automatickej analýze, zlúčeniu všetkých údajov do názorného prehľadu bojiska a automatizovaný systém potom prideľuje jednotlivým prostriedkom ciele, ktoré sú schopné efektívne ničiť. Ruské systémy sú pripravené a schopné okamžitej integrácie tak do horizontálnej, ako aj vertikálnej siete PVO. Okrem toho Rusi dodali do Sýrie množstvo najpokročilejších systémov rádioelektronického boja (REB). Spolu s raketovými systémami, aj systémy REB z Ruska tvoria absolútnu svetovú špičku. Rovnako ako v prípade S-300 a S-400, presné výkonnostné parametre nikto na svete nepozná.

Izrael doteraz útočil na ciele Iránu, Hizballáhu a Sýrie, ktoré podľa nich podporovali schopnosť týchto subjektov vybudovať trvalú vojenskú materiálovú a výrobnú základňu. Po Jom-kipurskej vojne Izrael vystupuje preventívne a ničí dnes všetko, z čoho by mohla byť v budúcnosti hrozba na území Sýrie. Týka sa to nielen priamo vojenských objektov, ale aj civilných. Dôvody, prečo niečo Izrael zlikvidoval, málokedy uvádza. Za posledného poldruha roka to bolo vyše 200 útokov. Ako píše NP, „Moskva doteraz údery tolerovala a Izrael ich s ňou do istej miery koordinoval. Po septembrovej strate ruského lietadla je však táto spolupráca neistá. Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua je cieľom dodávky S-300 „ochrániť ruský personál v Sýrii“. Preto Moskva v krajine tiež výrazne posilnila elektronické vojnové systémy. Chce rušiť radary všetkých zahraničných vojenských lietadiel, ale aj komunikáciu pilotov a satelitnú navigáciu v útočiacich lietadlách, vrátane bezpilotných, čo je pre Izrael a spojencov tiež nebezpečné. Integrácia ruskej a sýrskej vzdušnej obrany má byť dokončená do 20. Izrael tvrdí, že ho nič nezastaví, hoci S-300 je vážna hrozba. Tu sa NP dopúšťa pokračovania svojho omylu, keď tvrdí, že systémy budú v zostave sýrskej armády. Súčasne dodaný systém S-300 nie je a nikdy nebude sýrsky. Rovnako je nezmysel, keď sa tvrdí, že Izraelci a Američania poznajú dobre S-300. Izraelci cvičili na cyperskom S-300 (dnes v správe gréckej armády) a Američania jeden nekompletný a zle vyladený systém kúpili v minulosti cez Bielorusko. Rovnaký systém má aj Slovensko a Bulharsko. Lenže k systému minimálne naši vojaci nepúšťajú nikoho - ani spojencov. Všetky uvedené systémy sú staré verzie, naviac exportné. Opäť si pomôžeme analógiou s autom.

Ďalšie neprípustné zjednodušenie popísal NP pri otázke neviditeľnosti F-35 (a F-22 v prípade USA). Tzv. neviditeľnosť je zabezpečená dizajnom, kde povrch je upravený tak, aby minimalizoval odrazy radaru. To sa však týka len radarov s krátkou vlnovou dĺžkou tzv X-band. Dlhšie vlnové dĺžky už získavajú ďaleko zreteľnejší odraz, aj keď nevedia presne stanoviť pozíciu cieľa v priestore a umožnujú riadiacemu systému naviesť raketu do uvedeného priestoru, kde si už raketa nájde cieľ sama. Okrem toho je povrch lietadla pokrytý kompozitom a natretý špeciálnou farbou. Táto úprava pohlcuje dopadajúce radarové vlny. Samotní Američania majú pochybnosti, že F-35 môže obstáť v komplexnom informačnom prostredí. Zo zákulisia sa ozývajú šumy, že sa snažia prekaziť Izraelcom útok s pomocou F-35 Adir, čo je Izraelom upravená americká stíhačka. Oficiálne prezentujú, že posilnia Izrael pomocou vlastných lietadiel F-35. S americkými a izraelskými rušičkami je to opäť podobne. Ak niekto svoje skúsenosti zakladá na 30-40 rokov starých udalostiach, pripravuje si možné sklamanie. Rusi po nástupe Putina a americkom zneužití víťazstva v studenej vojne 15 rokov tvrdo pracovali na asymetrických metódach boja.

Z uvedeného vyplýva, že Rusi mienia zostať v Sýrii omnoho dlhšie, ako oficiálne priznávajú. Ich zainteresovanosť v konflikte sa dodávkou vlastných S-300 výrazne zvyšuje. Spolu s nimi totiž musia vybudovať vlastnú logistiku a obranu. Keďže ide o mimoriadne cenné kusy výzbroje, bude okolo nich prítomná silná, veľmi ostražitá ochranka. Ďalekonosné systémy PVO na vlastnú obranu musia mať okolo seba systémy s krátkym dosahom - známe hybridné systémy Pantzir a raketové systémy Buk. Sýrska PVO sa dostáva pod plnú kontrolu Ruska. Útok na Sýriu bez schválenia Ruska zo strany Izraela už bude fakticky útok na obranu pod ruským velením. Ak NP tvrdí, že „izraelské útoky v Sýrii sa dajú očakávať ďalej,“ minimálne je to zlá interpretácia situácie. Žiadna PVO nie je stopercentná. Naviac Rusi dodali len tri systémy a to stačí tak na pokrytie jedného regiónu, ale nie celej krajiny. Takže ak Izraelci budú útočiť, za žiadnych okolností nesmú ohroziť S-300. Môžu sa pokúšať len o útoky mimo oblastí pokrytých týmito systémami. Dá sa však súhlasiť s tým, že Rusi vojnu s Izraelom nechcú. Sú ochotní urobiť všetko pre to, aby sa Izrael cítil bezpečne. To už dokázali tým, že pomohli s odsunom Iránu do vzdialenosti viac ako 50 míľ od Golanských výšin a že bezpečnosť tejto oblasti zaistili vlastnou vojenskou políciou. S čím sa nedá súhlasiť je poznámka NP o odsune od izraelských hraníc. Golanské výšiny sú totiž považované za okupovanú oblasť pod kontrolou Izraela. Túto pozíciu Rusko naďalej zastáva. Čiže hranice Golanských výšin netvoria hranice Izraela. Izrael, resp. jeho bojachtivá časť by si mal uvedomiť, čo vlastne chce. Okrem Američanov ešte nikto nedal Izraelu tak veľa, za tak málo. Naskytá sa však druhá možnosť. Dodávkou vlastných S-300 Rusi zmenili vzťah ku Sýrii. To je príležitosť pre Američanov, dokončiť sen, ktorý snívajú od roku 2015, keď ruské letectvo začalo podporovať vládu Bashar al Assada. Viacerí komentátori sa nádejali, že Američania pripravia Rusom druhý Afganistan. Že začnú podporovať teroristov a tí vyženú Rusov s obrovskými stratami.

Tieto príklady z medzinárodnej politiky a vojenských konfliktov sú konkrétnym prejavom rozsiahlej "vedomej ignorancie," kde sa informácie selektujú, fakty prekrúcajú a mocenské záujmy zatieňujú objektívnu pravdu. Dochádza k situáciám, kedy sa "ignoruje neprítomnosť" dôkazov, a naopak, "fiktívne hlásenia" sa stávajú základom pre závažné rozhodnutia. Tieto javy vedú k morálnej nahote západných krajín a ohrozujú základy medzinárodného práva.

Hlboké Korene Ignorancie a Arogancie: Filozofické a Duchovné Perspektívy

Zatiaľ čo geopolitické udalosti nám ukazujú vonkajšie prejavy ignorancie a arogancie, hlbšie pochopenie týchto fenoménov si vyžaduje pohľad do vnútra, do psychiky a duchovnej podstaty človeka. Tu sa stretávame s učeniami, ktoré presahujú bežné chápanie a ponúkajú cesty k osobnému prebudeniu.

Buddhov Odboj proti Nevedomosti: Cesta k Vedomiu

Staroveká múdrosť už dávno rozpoznala, že mnohé ľudské trápenia majú pôvod v nevedomosti. Keď sa Buddhu ktokoľvek pýtal, čo má robiť, aby nebol chamtivým, aby nebol žiadostivým po peniazoch či sexe, aby sa viac nehneval, vždy odpovedal rovnako: ” Prineste do svojho života vedomie”. Jeho žiak Ánanda bol však stále viac zmätenejší z tohto prístupu a tak sa ho raz opýtal: ” Si veľmi zvláštny. Ľudia predsa za tebou chodia s rôznymi “chorobami” no ty im stále predpisuješ rovnaký liek. Prečo to robíš?” No Buddha mu odpovedal: “Áno. Ich “choroby” sú rôzne. Presne tak ako sen tisíc ľudí je rôzny. Ak tých tisíc ľudí zaspí, bude sa im snívať tisíc rôznych snov.” Tento príbeh jasne naznačuje, že hoci sa naše problémy zdajú byť rôznorodé, ich základná príčina - nevedomosť či nedostatok vedomia - je spoločná. Liek, teda prebudenie vedomia, je univerzálny.

Vedomá a Nevedomá Ignorancia: Rozlišovanie Podľa Etikoterapie

Rozhovor s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom objasňuje rôzne úrovne ignorancie a jej vzťah k arogancii. Ignorácia je predsa nevedomosť. A čo je ignorácia ignorácie? Arogancia! To je kľúčové rozlišenie, ktoré nám umožňuje hlbšie pochopiť ľudské konanie.

Ignorácia je nevedomosť, ktorá môže byť vedomá aj nevedomá. Vedomá ignorácia nastáva vtedy, keď sa vyhýbame niečomu, napríklad stretnutiu, alebo ignorujeme určité fakty. Vieme síce, ale napriek tomu utekáme do ignorácie. Riadi nás totiž strach. Tento typ ignorancie je zámerné prehliadanie pravdy, o ktorej síce máme tušenie alebo dokonca poznanie, no rozhodneme sa ju odmietnuť, často z obavy pred dôsledkami.

Na druhej strane, nevedomá ignorancia nastáva vtedy, keď nevieme, že ani nevieme. Máme niečo v úplnej temnote, v tme. Tento typ nevedomosti je oveľa hlbší a často nám neumožňuje vidieť príčiny nášho utrpenia. Nevedomosť je tak základná, najhlbšia príčina utrpenia a bolesti. Nevieme, že keď opustíme svoj stred a priestor celistvosti, upadneme do pýchy. Pýcha je negatívna emócia a jej dôsledkom bude bolesť a utrpenie. Nevieš to, ignoruješ dôsledky. Ignoruješ ich, lebo o nich nevieš. Tu vidíme priamy súvis medzi nevedomosťou, pýchou a utrpením, kde nepochopenie vlastného stavu vedie k nechceným následkom.

Arogancia ako Dvojnásobná Ignorancia

Arogancia je v tomto kontexte definovaná ako ignorácia na druhú. Vedomá ignorácia je ignorácia na druhú. Síce vieš, ale napriek tomu ignoruješ. Tomu hovoríme arogancia. Kombinácia ignorácie a arogancie je smrteľný koktail. Zabije aj vola, nie je z toho výnimka. Stačí, aby si bola trpezlivá, dôsledky koktailu prídu, naozaj nie je z toho žiadna výnimka. Veď si uvedom tú negativitu - arogancia je ignorácia ignorácie. Keď ignoruješ nevedomosť, si arogantná. Arogancia teda predstavuje odmietanie nielen poznania, ale aj odmietanie uznania vlastnej nevedomosti. Je to stav, v ktorom si človek myslí, že vie, hoci nevie, a odmieta akúkoľvek možnosť, že by sa mýlil.

Zrkadlo Arogancie: Prejavy v Sebe a Vo Svete

Aroganciu však máme väčšinou v tieni. Ako sa naučím svoju aroganciu vidieť? Odpoveď leží v sebapozorovaní. Ty sa niekomu môžeš zdať arogantná, lebo on premieta do teba svoju aroganciu a naopak. Ty vidíš u niekoho aroganciu, pretože ju máš sama v sebe. Mali by sme vedieť preskúmať, či niekto arogantný je alebo si arogantná ty. Nástroj máš vo vete - arogancia je ignorácia ignorácie. Keď vedome nechceš vedieť, ignoruješ nevedomosť. To znamená, že odmietaš poznanie, nechceš poznať, odmietaš rásť, odmietaš sa zlepšovať, odmietaš byť celistvou bytosťou. Naopak, robíš všetko pre to, aby si chránila svoju uzavretosť, oddelenosť, nevedomosť. Poznáš to „sladká nevedomosť“ aký to blud!

Tento princíp „zrkadla“ je kľúčový. Často kritizujeme u druhých práve tie vlastnosti, ktoré máme nerozpoznané vo svojom vnútri. Ak znížime svoju aroganciu, budeme vidieť veci, ktoré si si doteraz neuvedomovali. Následkom toho znížime ignoráciu. Všetko toto automaticky podporuje dôveru. Zníženie ignorácie a arogancie znamená zvýšenie dôvery, to je výsledok tvojej práce na sebe. Akonáhle zvyšuješ dôveru, máš viac poznania, viac slobody, viac radosti a menej utrpenia. My hľadáme cestu von z kolesa samsáry, z kolesa útrpných a bolestných zrodení. Ak chceš z tohto kolesa vystúpiť, tu máš jednu z možných ciest. Je veľa ciest, táto je osvedčená tisíckami rokov a množstvom ľudí, ktorí ňou prešli. Chápeš tú kauzalitu? Otváraš kauzálnu úroveň bytia. Hľadaj teda u seba, uč sa rozpoznávať svoju aroganciu a ignoráciu bez ukazovania prstom, že to on je taký. Ako prvý krok pripusti, že arogantná si. Je to ťažké? Už to je známka arogancie. Nájdi momenty, keď máš strach vedieť. Koľko ľudí sa vyhýba odbornému vyšetreniu, boja sa čo ak sa dozvedia nepríjemnú pravdu o svojom zdraví. Tušia , že niečo nie je v poriadku, ale strach im našepkáva, uteč od toho, nechci to vedieť.

Cesta k Sebapoznaniu a Dôvere: Priznanie a Prijatie

Ignoráciu a aroganciu teda máme všetci v sebe? Áno. Pokiaľ nás ovláda strach a nedôvera, ich dôsledkom je ignorácia a arogancia. Nemôže sa stať, že by ju niekto v sebe neobjavil, že by si si ju neobjavila preto, že ju nemáš. Ak ju neobjavíš v sebe, tak preto, že si sa ešte nenaučila vidieť ju. Nemôžeš byť v pýche a nemať ignoráciu a aroganciu. To nie je možné, vždy tam je. Ak sa rozhodneš ísť z tmy do svetla, môžeš zámer vidieť zahrnúť do svojej raňajšej modlitby. Prečo raňajšej? Ráno sa nastavuješ na to, ako bude vyzerať celý deň. Ráno je zrodenie. Ak chceš deň prežiť zmysluplne, treba mať zmysluplné ráno. Určíš si ho myšlienkami. Aké sú hneď ráno tvoje myšlienky, taký bude chod tvojho dňa. Také budú ďalšie myšlienky, lebo si spustila kauzálny reťazec - príčina, následok, príčina, následok… Tvoje denné myslenie záleží od toho, akú kvalitu majú tvoje prvé ranné myšlienky, ako si ich nastavíš. Či budeš nastavená pre život, či pre smrť. Či sa sťažuješ, stonáš, nariekaš, že život je ťažký, že sa ti nič nechce, vtedy ideš s dôverou dole. Ranné rituály sú veľmi dôležité, lebo ritualizovaním zautomatizovávaš svoje zvyky. Keď máš automatické to, čo ťa udržiava v spojení, potom byť v spojení je pre teba omnoho ľahšie. Inak sa musíš kontrolovať a držíš si úzke hranice. Ranný rituál ťa udrží na ceste z energetickej úrovne do spirituálnej. Spirituálna úroveň predstavuje nehmotnú úroveň, teda potenciál všetkých možností. Z potenciálu sa zameraním tvojej pozornosti vytvárajú prvé atómy, kvantové častice energetického poľa a vytvára sa reťazec - prúd energie. Buď expanzie, alebo kompresie. Buď na ženskej polarite, alebo mužskej, ak si pokročilá - obe polarity budú v spolupráci. Ony sú od začiatku nastavené na spoluprácu, no nie sme si ju schopní veľakrát uvedomiť. Buď si uvedomuješ jeden koniec polarity, napríklad ženský, alebo druhý - mužský. Práve preto sa v tejto sfére rodíme aj ako ženy, aj ako muži, a máš to v tele rozpoznať.

Otázka - čo mi to život priniesol - je skvelá. Je to tvoj život a ty si si ho vytvorila, čiže sa pokojne môžeš opýtať: čo som si to navarila? Čo som si to vyrobila. Ako som si to urobila, že práve toto sa mi deje v mojom živote? To znamená, že sa pýtaš na ignoráciu - veď nevieš. Ignorácia je nevedomosť. Ty vlastne hovoríš, že nevieš, ako si si to vytvorila, hoci si tvorca, ktorý to vytvoril? Je to predsa v tvojom živote. Čiže na čo ťa otázka upozorňuje? Na tvoju ignoráciu. A celkom láskavým spôsobom. Nevieš totiž, ako si sa dostala k arogancii, hoci ju vnímaš okolo seba. To nevieš. Racionálne si však vieš vysvetliť, prečo sa to deje, ale to nie je kauzalita, to sú len dôsledky príčin a následkov. Vieš, aké sily sú v pozadí? Vieš-nevieš? Priznaj, ak nevieš, lebo priznanie je oslobodzujúce a vtedy rozpoznáš ignoráciu. Kým popieraš, nevidíš ju. Pre ego je ťažké priznať nevedomosť. Všímaj si, ako ťažko je pre ego povedať - áno, neviem. Až keď vieš, že nevieš, môžeš sa posunúť ďalej. Najprv musíš prijať, že nevieš, potom môžeš stav meniť. Kým budeš bádať po príčine, ale nepriznáš, že nevieš, tak ani nevieš, čo bádaš. Vtedy je to veľmi ťažké a dlhé bádanie, lebo tancuješ „riťuálne“ tance namiesto toho, aby si povedala - áno, toto neviem. Koľko ľudí má problém priznať, že nevie! Máme v sebe vzorec z detstva, lebo otec, rodičia čakali, že všetko vieme, sme dokonalí a jednotka. Aká hanba, že nevieš a bola si vystavená na hanbu! To je vzorec. Za nevedomosť sme boli trestaní. Za nepriznaním, že neviem, je vždy strach. Vždy je za tým nejaký strach.

Teraz však neriešime, prečo máme strachy. Riešime, čo sa nám udialo, keď sme sa stretli s niekým arogantným. Riešime, že naše frekvencie a jeho sú podobné, lebo inak by sme sa nemohli vidieť a stretnúť. Ak chceme rozpoznať pravdu, nemôžeme hrať tieto tance, lebo sa ju nedozvieme. Musíme priznať - áno, neviem, aký reťazec kauzalít ma priviedol do situácie, ktorá mi ukazuje silné zrkadlo arogancie a ignorácie. Ak to povieme, cez techniku prijatia, ktorú už poznáme, prijmeme aj svoju nevedomosť. Prijmeme aj svoju ignoráciu. Prijmeme aj svoju aroganciu. Kým ich neprijmeme, nemôžeme ich zmeniť. To je základná poučka - to, čo si neprijala, nemôžeš zmeniť. Budeme síce vedieť - aha, všetci máme aroganciu, ale ty tú svoju neuvidíš. Na to, aby sme vedeli svoju aroganciu v sebe uchopiť, vzali ju do svojich rúk a milovali ju, musíme ju chcieť mať za svoju. Je tvoja. Až vtedy sa môže rozpustiť a zmeniť. Kým ju nechceš, tak len vytváraš ďalšiu úroveň odporu a pýchy. To je ignorácia.

Princípy Vedomého Života: Pozorovateľ, Nereagovanie a Polarita

V spojení s Buddhovým príbehom, rady troch mužov, o ktorých sa píše, získavajú obrovský význam, pretože všetky v sebe nesú jedného spoločného menovateľa: vedomie. Prvá rada znela: ” Prečo sa dívaš na situáciu ako keby ťa tá situácia tvorila? Je to len situácia. Je to ako film. A ty sa predsa nenecháš vtiahnuť do deja filmu. Prišlo by ti to hlúpe. Tak to nerob ani v živote. Ak sa ocitneš v akejkoľvek situácii, predstav si, že si iba v kine. A tak ako v istom momente film začne, tak aj v istom momente film skončí. Je to prosto prirodzený vývoj.” Schopnosť „nereagovať“ je dôležitá. No vstúpiť trebárs do debaty a zachovať si odstup je už úplne niečo iné. A toto je presne tá prvá rada. Treba vedieť, ako v tej ktorej situácii reagovať. Teda lepšie nereagovať. V Indii na toto majú svoj výraz, činný v nečinnosti. Byť pozorovateľom vo vlastnom živote je asi to najzákladnejšie čo by sme mali vedomo prijať. Prosto sa nenechať povláčiť situáciou.

Druhá rada sa spája s otázkou: „Prečo si myslieť, že prekážame? Stačí predsa len poodstúpiť a vedomo sa rozhodnúť.“ V klasickej scéne, keď nás „niekto“ naštartuje, je priam nutné troška poodstúpiť a zistiť, či nám tá situácia, či tá osoba, ktorá zdanlivo to naštartovanie vyvolala, za to stojí. Nie v zmysle, nestojíš mi za to. Si hlupák, či si mudrc. Nie! Takýto postoj je už triedenie, hodnotenie a to nikdy neprinesie žiaden osoh. Ide o vedomé rozhodnutie postaviť sa k situácii čelom, ale zároveň akoby sme boli len diváci v kine a sledovali film na plátne. Tam by sme predsa nehrešili herca za to, aký je to blázon, keď to a to hovorí. Tam akosi prirodzene chápeme, že je to len úloha. Je to len sen. Tam chápeme, že si ten herec iba robí to, čo mu predpísal scenárista. Jeho úloha nemá v reálnom živote s ním nič spoločné. Tak prečo potom nereagovať aj v reálnom živote na všetky situácie, či životné lekcie len ako na príbeh? Je to predsa tak jednoduché. Nereagovať v situáciách pod vplyvom emócií je dosť dôležité. Všetko je len prostá energia. A ak emócii pridelíme istú energiu, dáme tomu moc a silu, ktorá sa v konečnom dôsledku vráti znova len len k nám. Toto ale predsa vôbec neznamená, že nemáme reagovať. Práve naopak. Povedať si k tomu svoje vnímanie je dôležité, ale netreba to prežívať viac ako je to potrebné. Prosto stačí iba poodstúpiť a VEDOMO sa rozhodnúť. Ak sa vedomo rozhodneme, ako sa k danej veci postavíme, bude priebeh akýsi voľnejší, ľahší, lebo emócia nás nevyčerpá, no môže nám pomôcť pochopiť, že je to len a len obyčajný príbeh.

Tretia rada, ktorá rezonovala s Buddhovým príbehom, znie: „Nemusím veriť v existenciu. Stačí, že ona verí vo mňa.” Nemusíme hľadať liek na každú svoju akože temnú stránku. Pretože tak ako reálne nejde vyliečiť všetky choroby, tak reálne nejde poraziť, ( v zmysle potlačiť, zničiť, udupať ) nič, čo nás tvorí. Preto nejde vlastne nič potlačiť. Bojujeme sami so sebou a potláčame a snažíme sa pretvárať, čo sa len dá. No reálne sa to nedá. Boh predsa dobre vie, kto sme a predsa v nás verí. Neprestajne, neustále, verí, že iba pochopíme, že je. A ako? Len tak, že sme my. A ako sa dá prijať sám seba, keď sú občas chvíle, keď by sme sa najradšej nevideli? Iba sa stať obyčajným pozorovateľom samého seba. A až potom pochopíme, že toto všetko, čo sa okolo nás deje, je len dej filmu, cirkus, či príbeh, ktorý ale môžeme ovplyvňovať. A to práve len a len z pozície Pozorovateľa. Jediným reálnym liekom na všetko je naozaj prebudiť sa. Stať sa vedomým. A síce. Naplno prijať, že nik iný nám nič zlé nerobí. Všetko, čo nás tvorí, tvorí nás. A teda aj za zdanlivo nevinnou situáciou, keď nás niekto naštartuje, stojíme vlastne len a len my sami. Nik iný za toto nemôže. Nik iný nie je zodpovedný. Len a len my sami.

Čo potrebujem ako žena rozpoznať? Máme plnohodnotne rozpoznať ženskú polaritu. Ak odmietame svoju vnútornú ženu a tlačíme sa do mužského priestoru, nemôžeme svoju polaritu spoznať v spolupráci. V tomto živote sme však dostali šancu spoznať, čo je žena. Preto, ak procesu hovoríme áno, rozpoznáme to. Máme vybavené. Potom rozpoznáme druhú polaritu, keď budeme muž alebo sme ním boli. Keď budeme vedieť obe, dokážeme ich spojiť, sme v energetickej harmónii. Ak sme len na jednej strane, sme čierny mág, ktorý je sebecký, ignorantský, arogantný, ignorujúci, a preto všetko len pre seba a svoj prospech. Môžeme sa stať aj bielym mágom, ak sme rozvinuli silu súcitu a konali nesebecké skutky. Biely bojuje s čiernymi, lebo ich považujú za nepriateľov a zlo. A tak vzniká frekvenčná sféra - kolobeh, večný boj dobra so zlom. Sféra večného boja. Čierny bojujú za svoje výhody, biely zas za lepší svet. Obaja však bojujú. Tam niet víťaza. Je to sféra, ktorú sa dá len prerásť, zväčšiť sa, vystúpiť z nej, nie odísť z nej. Potrebujeme sa zväčšiť, aby sme boli v širšom frekvenčnom pásme, ako je úzka frekvencia, v ktorej prebieha boj. Ak ju prekročíme, porozumieme jednote protikladov. Oni nebojujú spolu, ale sa vzájomne podporujú a neustále jedno mení druhé. Keď toto pochopíme, naše vedomie sa rozšírilo a utíši sa večný boj protikladov v nás. Ako spoznáme, že večný boj v nás ustal? Hemisféry prestanú bojovať o nadvládu. Prvýkrát zažijeme harmonický vzťah, v ktorom jedno podporuje druhé. Jeden svieti, druhý chráni. Fyzicky to potom môžeme zažiť v krásnom partnerskom vzťahu. Keď si to zažijeme, môžeme pokračovať v ďalšej sfére, v ktorej už nepotrebujeme vonkajšieho partnera, lebo obe hemisféry máme v sebe spojené. Ideme do anjelskej frekvenčnej sféry, do jemnohmotných energií, v ktorej síce máme hrubohmotné telo, ale je jemnejšie. Tieto telá sa nepotrebujú páriť a rozmnožovať sa vzájomným oplodňovaním. Hermafroditi.

Transformácia a Súcit: Prekonanie Boja

Prestaňme sa navzájom obviňovať z arogancie, prijmime a rozpoznajme každý tú svoju. Potom prejde transformáciou celá naša osobnosť. Urobme to teraz. S ignoráciou toho druhého treba súcitiť. Súcitiť s aroganciou druhého ako slabosťou. Dokážeme to však len vtedy, keď milujeme svoju aroganciu. Kým svoju nerozpoznáme, nedokážeme nijako súcitiť s aroganciou druhého, ani s ním samým. Môžeme ho len odmietať, pohŕdať ním, alebo maximálne ho ľutovať. Len prostredníctvom hlbokého sebapoznania a prijatia vlastných tieňov môžeme skutočne pochopiť a reagovať súcitne na ignoranciu a aroganciu, ktoré sa prejavujú v našom okolí i vo svete. To je cesta k prebudeniu a k vyššej forme vedomia, kde sa prestaneme cítiť ako obete vonkajších okolností a začneme vedome tvoriť svoju realitu.

tags: #ignoracia #muza #osho