Záchranári a policajti v služobných autách, aj keď smerujú k zásahu alebo inej udalosti, majú rovnaké práva aj povinnosti ako ostatní účastníci cestnej premávky. Toto pravidlo platí aj v situáciách, kedy by sa mohlo zdať, že použitie výstražných znamení by bolo samozrejmosťou. Prípad policajnej nehody v Košiciach, ktorej účastníkom bola sanitka ponáhľajúca sa k pacientovi v bezvedomí, priniesol do popredia dôležité otázky týkajúce sa zodpovednosti a správneho používania výstražných znamení.
Nehoda sanitky: Zodpovednosť aj pri prednostnom práve
V spomínanom incidente pri predbiehaní osobného auta, ktoré odbočovalo, vodič sanitky strhol volant. V snahe zabrániť kolízii nabúral do jedného zaparkovaného auta a následne poškodil ďalšie štyri. Zranenia utrpeli dvaja ľudia. Záchranári v rámci vyšetrovania úzko spolupracujú s políciou a poskytujú jej všetky potrebné podklady.
Dopravný analytik Ján Bazovský, ktorý mal k nehode iba sprostredkované informácie, podotkol, že vodič sanitky sa venoval jazde a snažil sa nehode zabrániť. Avšak, podľa zákona o cestnej premávke, vodič vozidla s právom prednostnej jazdy musí dbať na potrebnú opatrnosť, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil. „Pravidlá platia jasne aj pre nich, ako pre všetkých iných vodičov, aj keď používa právo prednosti v jazde. Nesmie mať žiadne ‚klapky na očiach‘,“ zdôraznil Bazovský. V situáciách, kde ostatní vodiči nemôžu jednoznačne identifikovať prichádzajúce vozidlo, napríklad na križovatke v zastavanej lokalite, musia profesionálni vodiči s právom prednosti reagovať a niekedy dokonca križovatku prejsť krokom.
Vodič osobného automobilu v tomto prípade uviedol, že sanitka sa zjavila náhle a majáky zapla až vo chvíli, keď chcel odbočiť. Záchranári však polícii poskytli záznam z GPS zariadenia, ktorý preukázal, že posádka rýchlej lekárskej pomoci vyrážala zo svojej základne a po celú dobu jazdy mala zapnuté svetelné i zvukové výstražné znamenia. Hovorca Záchrannej služby Košice Viktor Wurm dodal, že vodič patrí medzi najskúsenejších zamestnancov, no napriek tomu bude dočasne vykonávať iba pracovné povinnosti v pozícii zdravotníckeho záchranára.
Všetky bližšie okolnosti nehody a miera zavinenia sú predmetom vyšetrovania. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová pripomenula, že vodič je pred odbočovaním a počas odbočovania povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy a nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním.
Aj vozidlo s právom prednosti môže byť na vine
Zapnuté výstražné znamenia neznamenajú imunitu po nehode. Prípad musí dôkladne prešetriť polícia. Ako poznamenal dopravný analytik, „Môže sa stať, že na vine je vozidlo, ktoré použilo jazdu s právom prednosti v jazde. Už bolo viac takých situácií. Sú však niektorí vodiči, ktorí to ‚rúbu hlava - nehlava‘, pretože majú majáky a môžu všetko. No nemôžu. Aj pre nich platí povinnosť počínať si mimoriadne opatrne.“ Zamestnanci na pozícii vodiča absolvujú pravidelný výcvik a preškoľovanie, čo považuje Záchranná služba Košice za dôležitú prioritu.
Označenie pomalých vozidiel a vlečených áut: Nejasnosti v predpisoch
Diskusia sa často otvára aj otázka správneho označenia pomalých alebo vlečených vozidiel. V zákone nie je striktne stanovené, ako má byť takéto vozidlo označené. Osvetlenie je upravené len za zníženej viditeľnosti. Dokonca v slovenskom zákone nie je ustanovená povinnosť umiestniť výstražný trojuholník na zadnú časť ťahaného vozidla, ako je to v Českej republike.
Jednou z možností je zapnutie výstražnej funkcie smerových svetiel pri ťahanom aute. Táto funkcia je lepšie a rýchlejšie viditeľná ako reflexný trojuholník, čo núti ostatných vodičov zvýšiť pozornosť a znížiť rýchlosť. Problém však nastáva pri odbočovaní alebo obchádzaní prekážky. Vtedy sú smerovky nefunkčné. Zákon pozná znamenia o zmene smeru jazdy rukou, no mnoho vodičov ich nepozná. Alternatívou je vypnúť pred križovatkou výstražné smerovky, zapnúť klasické znamenie o zmene smeru jazdy a potom opäť zapnúť výstražnú funkciu.
Druhá preferovaná možnosť je označenie len pasívne umiestneným trojuholníkom na zadnej časti bez funkcie výstražných smerových svetiel. Označenie len výstražným trojuholníkom však mnohí považujú za nedostatočné. V zákone je o umiestnení výstražného trojuholníka pri núdzovom státí jasne stanovené, že musí byť umiestnený vo vzdialenosti najmenej 50 m za vozidlom (na diaľnici 100 m). O označení vozidla pri vlečení však nie je nič uvedené.
Svetelná signalizácia a jej správne použitie
Správne používanie svetiel na vozidle je kľúčové pre bezpečnosť cestnej premávky. V posledných rokoch prešlo osvetlenie áut výrazným vývojom, od klasických halogénových žiaroviek až po moderné Full LED a laserové svetlomety. Aj keď sú moderné autá často vybavené automatickými svetlami, ich senzory nemusia vždy spoľahlivo rozpoznať skutočnú viditeľnosť.
Slovenskí motoristi často robia chybu, že počas zníženej viditeľnosti nechávajú na vozidlách zapnuté iba denné LED svietenie. To je však nedostatočné pri daždi, snežení alebo hmle. V takýchto prípadoch je povinnosťou vodiča manuálne zapnúť stretávacie, prípadne aj hmlové svetlá. Denné svietenie neaktivuje zadné svetlá, čím sa vozidlo stáva menej viditeľným pre ostatných.
Zákon o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. v § 34 ods. 1 uvádza, že vozidlo musí mať počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie. Za nezníženej viditeľnosti môžu byť namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak ich vozidlo má. Pojem „za nezníženej viditeľnosti“ je pritom kľúčový. Ak viditeľnosť klesne, je povinnosťou vodiča dbať na svietenie stretávacími, prípadne aj hmlovými svetlami.
Problémom môžu byť aj vozidlá s automatickým systémom osvetlenia, kde senzory nemusia spoľahlivo rozpoznať zhoršenú viditeľnosť a ponechávajú zapnuté iba denné svietenie. Za zníženej viditeľnosti je preto vodič povinný zapnúť stretávacie svetlá a prípadne aj tie hmlové manuálne. Rozdiel medzi denným osvetlením a stretávacími svetlami je za zníženej viditeľnosti kľúčový.
Hmlové svetlá: Kedy áno a kedy nie?
Používanie hmlových svetiel je špecifické. Predné a zadné hmlové svetlá sú určené na použitie iba za hmly, sneženia alebo za dažďa. Ich nesprávne použitie počas bežnej jazdy môže viesť k pokute a k oslneniu ostatných vodičov.
Vladimír sa pýtal, či má svietiť vzadu len ľavá hmlovka, alebo môžu svietiť obidve. Predpisy umožňujú obe možnosti. Ak je namontované len jedno, musí byť umiestnené na opačnej strane vozidla, ako je smer cestnej premávky. Z hľadiska bezpečnosti je lepšie, ak v čase hmly svietia dve hmlovky, pretože vodiči za vami ich skôr a lepšie uvidia.
Je dôležité si uvedomiť, že hmlovky by sa nemali zapínať počas bežnej jazdy za normálnej viditeľnosti. V prípade, že máte zapnuté zadné hmlovky a za vami nie je žiadne auto, je to v poriadku. Avšak, v momente, keď v spätnom zrkadle uvidíte vozidlo a je evidentné, že vás jeho vodič už vidí, odporúča sa zadné hmlovky vypnúť. Predídete tak oslneniu vodiča za vami.
Podobné pravidlo platí aj pre predné hmlové svetlá. Keď sa priblížite k inému autu natoľko, že vidíte jeho zadné svetlá, predné hmlovky vypnite. Využívanie diaľkových svetiel do hmly nie je vhodné, pretože samotné diaľkové svetlá dokážu viditeľnosť za hmly ešte zhoršiť.
Technická spôsobilosť a osvetlenie vozidla
Zákon tiež hovorí, že počas zníženej viditeľnosti nemôže vodič odstaviť auto na cestách I. triedy bez rozsvietených svetiel. V prípade, že sa na ceste za zníženej viditeľnosti objaví auto, ktorému nesvietia svetlá, je vhodné vodiča na tento fakt upozorniť. Zákon umožňuje použiť blikanie stretávacími alebo diaľkovými svetlami ako výstražné znamenie na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva.
Ak vodič počas jazdy zistí, že vozidlo nespĺňa ustanovené podmienky, je povinný chybu odstrániť na mieste. Ak to nie je možné, smie v jazde pokračovať primeranou rýchlosťou len do najbližšieho miesta, kde možno chybu odstrániť. Pri policajnej kontrole za vypálenú žiarovku by mal policajt požiadať o jej výmenu na mieste. Ak sa žiarovka vypálila počas jazdy, policajt by vám nemal dať pokutu, ale môže vás nepustiť ďalej, ak by usúdil, že nesvietiace svetlo by mohlo ohroziť bezpečnosť.
V neposlednom rade, svetlá nesmú byť zakryté ani nadmerne znečistené, najmä v zime, keď sneh a ľad pokryjú celé auto. Prvoradá je vždy bezpečnosť podľa hesla: vidieť a byť videný.