Príbeh Jozefa Kubániho, známeho reportéra televízie JOJ, je mozaikou extrémnych zážitkov, osobných bojov a hlbokých rodinných vzťahov. Jeho život, často odohrávajúci sa na hranách extrémneho rizika v slovenských horách, je rovnako dramatický ako reportáže, ktoré prináša divákom. No za fasádou odvážneho dobrodruha sa skrýva aj človek, ktorý sa musel popasovať s vlastnými slabosťami a hľadať cestu späť k rodine.
Z Kysúc do hôr: Cesta za poslaním
Jozef Kubáni sa narodil v Čadci, no vyrastal v obci Skalité, na severe Slovenska. Jeho otec, Jozef Kubáni starší (76), spomína na syna ako na „vybiokno“, živé a neposedné dieťa, ktoré malo vždy niečo rozbité. Mama, učiteľka, ho viedla k literatúre, zatiaľ čo s otcom trávil čas v lesoch. Hoci otec pôvodne sníval, že jeho synovia sa stanú remeselníkmi, podobne ako jeho otec Tomáš, vychýrený stolár, Jozef si hľadal vlastnú cestu. Po gymnáziu v Čadci, kde sa v treťom ročníku „rozpustil“ a začal navštevovať krčmy, nasledovala vojenská služba a vystriedanie viacerých povolaní. Od výškových montáží a zvárania sa postupne dostal k rozhlasovému a televíznemu spravodajstvu. Jeho profesijná dráha však nabrala nový smer, keď sa zamiloval do ženy z Tatier a presťahoval sa do Popradu. Tatry sa stali jeho druhým domovom, miestom, kde sa cíti slobodný a sám sebou.
V Tatrách, ktoré dnes nazývajú aj „jeho“ horami, sa Jozef Kubáni pohybuje nielen po legálnych, ale aj nelegálnych chodníčkoch. Táto vášeň ho však už v minulosti priviedla do problémov. Od Slovenskej inšpekcie životného prostredia dostal pokutu za nakrúcanie na zľadovatenom Popradskom plese.
Reportér v extrémnych podmienkach: Hranice rizika
Kubáni je známy tým, že svoje reportáže neraz nakrúca v extrémnych podmienkach, pričom neraz riskuje vlastný život. Jeho odvaha a ochota skúšať veci na vlastnej koži mu priniesli popularitu a aj prestížne ocenenia. Sám však priznáva, že niektoré jeho „kúsky“ boli spôsobené skôr odvahou nevedomých, hoci niektoré veci robil cielene, aby prekonal vlastný strach.
Medzi najnebezpečnejšie zážitky patrí takmer utopenie v rieke Dunajec v roku 2005. Len vďaka odvážnemu poľskému rybárovi, ktorý ho vytiahol z ľadovej vody, nebola táto epizóda jeho poslednou. Po tomto incidente upadol na dvadsaťštyri hodín do bezvedomia. „V Dunajci to bol v podstate koniec. Ocitol som sa v kóme a šťastím bolo, že som sa prebral,“ spomína na dramatické chvíle.
Svoj život riskoval aj pri iných príležitostiach. Spolu s kamarátom, francúzskym automobilovým kaskadérom, vytvorili svetový rekord vo voľnom páde v aute, keď sa nechali vytiahnuť žeriavom do výšky 30 metrov a následne padali na štyri autá na zemi. Počas tohto experimentu si dochrámal členok. Zažil tiež nebezpečné situácie v cirkuse, kde sa mu riaditeľ s kamarátskym úmyslom hodil nože po obvode tela so zaviazanými očami, a dokonca sa hral s mladou levicou, ktorá ho pohryzla do zadku.
Napriek týmto adrenalínovým zážitkom, Kubáni zdôrazňuje, že najväčším nepriateľom v horách nie sú samotné hory, ale ľudia, ktorí sa v nich správajú nebezpečne. „Nie sú nebezpečné, len ľudia sa v nich občas nebezpečne správajú!“ tvrdí. Upozorňuje na nebezpečenstvo zlej predvídavosti, neskúsenosti a podcenenia meniaceho sa počasia.
Boj s alkoholom: Cesta z priepasti
Jozef Kubáni sa netají ani svojimi osobnými problémami, predovšetkým s alkoholom. V jednom momente jeho života sa alkohol stal dominantnou silou, ktorá ho priviedla na pokraj skazy. „Bol som jednoducho zbabelec,“ priznáva s odstupom času. „Skomplikoval som si život, vzťahy mi nevychádzali a namiesto toho, aby som problémy riešil, tak som začal piť.“
Jeho závislosť ho doviedla až do stavu, kedy bol bezdomovec, bez peňazí a pár nocí prespával v horách. „Všetko, bol som bezdomovec, nemal som peniaze, o všetko som prišiel,“ opisuje temné obdobie. Denne v priemere vypil liter vodky, čo viedlo k strate priateľov a k životu na hrane.
Nakoniec sa rozhodol vyhľadať pomoc a podstúpil liečbu v protialkoholickom zariadení. „Zo dňa na deň som prestal piť,“ hovorí. V zariadení tvrdo pracoval a začal si uvedomovať, ako ubližoval ľuďom. „Aký som bol neznesiteľný, smrdel som alkoholom a obviňoval som za svoje problémy celý svet, len nie seba, pretože prejavom alkoholikov je sebaľútosť,“ opisuje proces uvedomenia. Hoci cesta späť bola ťažká, dnes mu alkohol v akejkoľvek podobe smrdí.
Vzťahy s rodinou: Hľadanie zmierenia
Závislosť a s ňou spojené problémy mali hlboký dopad aj na jeho rodinné vzťahy. Jozef Kubáni má dvoch synov, Erika a Filipa, z dvoch vzťahov. S Erikom, synom z prvého manželstva s Emíliou, sa po dlhých desiatich rokoch opäť stretol. Toto stretnutie bolo pre neho významným krokom k uzmiereniu.
Jeho vzťah so synom Filipom, ktorého má s kolegyňou Zuzanou Pojedincovou, bol dlhé roky napätý. Otec Jozef Kubáni starší v minulosti vyjadroval smútok nad tým, že syna takmer desať rokov nevidel. „Nehovorili sme spolu päť rokov a tu nebol od manželkinho pohrebu, čo bolo v októbri 2005,“ spomínal pred rokmi. Hoci Filipov otec priznal, že sa mu nedarí niektoré veci urobiť tak, ako by chcel, vždy zdôrazňoval, že svojich synov má veľmi rád. V súčasnosti sa zdá, že sa ľady pomaly lámu. Sám Jozef Kubáni pred časom uviedol: „Myslím si, že sa to raz urovná. Časom sa všetko dá dohromady.“ Svojej knihe "Z Tatier Jožo Kubáni" venoval Erikovi a Filipovi, čo naznačuje jeho túžbu po zmierení.
Napriek komplikovaným vzťahom s časťou rodiny, jeho otec, napriek vlastným zdravotným problémom a ťažšiemu pohybu, pri synovi stál, keď sa rozhodol liečiť zo závislosti. Dokonca mu aj chorý posielal peniaze. „Aby som bol spravodlivý voči svojim ďalším synom, budem to považovať za splátku z dedičstva,“ uviedol v minulosti o synových dlhoch.
Zonácia nášho bohatstva | Filip Kuffa a Tamara Stohlová
Ocenenia a uznanie: Popularita a zodpovednosť
Jozef Kubáni získal viackrát prestížne ocenenie OTO ako najpopulárnejší televízny reportér. Tieto ocenenia považuje za vrchol hodnotenia svojej práce, hoci si uvedomuje, že ide skôr o popularitu ako o žurnalistiku. Prvé ocenenie OTO, ktoré získal krátko po návrate z protialkoholického liečenia, pre neho znamenalo mimoriadne veľa. „Bola to cena života, pretože po tých eskapádach, čo som zažil, som neveril, že by niekomu na mne ešte záležalo,“ uviedol.
Napriek popularite si Jozef Kubáni uvedomuje zodpovednosť, ktorá vyplýva z jeho profesie a z jeho životných skúseností. Jeho príbeh je svedectvom o tom, že aj tie najväčšie pády môžu viesť k novému začiatku, no cesta k nim je často dláždená bojom, sebapoznaním a túžbou po zmierení. Jeho život v Tatrách, medzi skalami a vrcholmi, mu prináša pokoj a energiu, ktoré potom dokáže pretaviť do silných a autentických reportáží, ktoré oslovujú divákov po celom Slovensku.