V minulosti zohrávala v živote našich predkov mágia veľmi dôležitú úlohu. Bola súčasťou duchovného života, ktorého bola ale temnou stránkou. Čierna mágia zahŕňala v sebe ako kresťanské, tak aj predkresťanské prvky, ktoré vytvárali komplexný systém viery v nadprirodzené pôsobenie na ľudský osud. Predstavy našich predkov mali širokú škálu - POROBENIE (poslúženie, poškodenie, začarovanie, čary…), URIEKNUTIE (urečenie, zočina, zlé oko, zočenie, z očú, úrek…), MORENIE, KLIATBA či PREKLIATIE. Mnohé z toho sa zachovalo v povedomí ľudí dodnes, pričom tieto koncepty často slúžia ako vysvetlenie pre nevysvetliteľné nešťastia. Často krát sa v živote dejú zlé veci jedna za druhou. Niekedy sú to naozaj vážne veci (úmrtia, nehody, úrazy, choroby…), inokedy veci jednoduchšie, kedy sa človeku len (!) nedarí. Vtedy sa má tendenciu každý človek pýtať, či to niečo neznamená?
Psychologické mechanizmy viery a sila negatívneho očakávania
Veriaci katolík v takýchto situáciách vidí trest Boží a svoje splácanie chýb a prehreškov, či Božiu skúšku. Iní hľadajú príčinu v náhode a kauzalite fyzikálneho diania, ale nájdu sa aj takí, a nie je ich málo, ktorí sú presvedčení, že je to výsledok temných síl im adresovaných. Pomsta suseda, kolegyne, príbuzného sa v ich očiach materializuje cez magické úkony. Má človek psychickú schopnosť presvedčiť sám seba, že ho uriekli aj keď sa tak nestalo? Presvedčiť sám seba do takej miery, že si sám privodí chorobu až smrť? Áno, má. Hovorí sa tomu “nocebo efekt” a ide o opak “placebo efektu”. Vedci skúmajúci tieto javy tvrdia, že na tomto princípe pracuje aj voo-doo. Človek musí veriť, že ho niekto začaroval, aby to malo účinok. Ľudská vôľa má naozaj veľké kapacity svojho pôsobenia a samotné chcenie, či súhlas, nedozierne následky na realitu. V podstate ide o vplyv ducha/vedomia na hmotu, jej priame ovplyvňovanie. Z pohľadu duchovna teda naozaj ide o tajomný duchovný princíp (lebo veda samotný placebo/nocebo efekt nevie vysvetliť, len definovať).
Jeho spúšťač je neznámy, čo otvára dvere pre rôzne interpretácie. Veda verí v neznáme mechanizmy nášho mozgu, mysticky založení ľudia vnímajú pôvod jednoznačne v magickom, nemateriálnom pôsobení jednej bytosti na bytosť druhú. Chápu ho ako boj dvoch duchovných entít, či boj v rovine ducha/myšlienky/vedomia - boj medzi dobrom a zlom. Aj jedno aj druhé má tú istú podstatu. Vždy ide o “prácu” ducha/vedomia s jedinou výnimkou - veda pripúšťa len vplyv na vlastnú osobu, náboženstvo dáva priestor priamemu ovplyvňovaniu druhou osobou, bez spomínaného súhlasu či viery v to, že by mu mohlo byť ublížené. Ani jedno ani druhé nemožno dokázať, je dokonca možné, že obe strany jednu vec len nazývajú rozličnými termínmi. Je možné, že obe strany pracujú len s určitým kontextom, kde subjektívna realita jednotlivca určuje výsledný efekt.
Síla placebo efektu - Emma Bryce
Fenomén odrábania a limity vedeckého vysvetlenia
Podobne sú vysvetľované aj odrobenia, kedy mág/veštec/liečiteľ “odrába” len “akoby” a všetko ostatné sa deje len v hlave postihnutého. Ak by totiž postihnutý veril, že si to dokáže sám, stalo by sa tak. Ďalším uhlíkom do ohňa je, že mnoho liečiteľov učí, že akýkoľvek druh zlorečenia si každý dokáže odstrániť sám s pomocou Božou a odvolávajú sa pritom na Evanjeliá a Ježišovo učenie (“…tvoja viera ťa uzdravila…”; “…budú vyháňať zlých duchov…”…). Poznám ale prípady, kedy po “odrobení” skutočne došlo k zlepšeniu a to aj vtedy, keď postihnutý neveril v úspech, či dokonca o úkone nevedel(!), že sa koná. V takýchto prípadoch veda svojimi vysvetleniami zlyháva. Ale aby niekto nepovedal, že som zaujatá, poznám aj prípady, kedy “odrobenie” nepomohlo a to ani v prípade viery v zlepšenie. Čo za mechanizmy tu teda pracujú?
Chápe veda vplyv ducha na hmotu inak? Človek si len pomyslí, že chce kopnúť do lopty a jeho myšlienky spôsobia, že zodvihne nohu, kopne do lopty, udelí jej energiu a tá letí vzduchom. Nikto na svete nevie vysvetliť príčinu ako k tomu dôjde. Veda dokáže vysvetliť priebeh deja na základe fyzikálnych zákonov a biochemických procesov v mozgu, ale nevie povedať ako dôjde k tom, že sa myšlienka realizuje v priestore pohnutím nohy. Ten okamih, ktorý to spúšťa, je neznámy. Neurofyziológ vám vysvetlí proces prenosu elektrického náboja cez synapsy, ako aj vazikulárny transport katiónov kalcia (nobelovka za biológiu za rok 2013), ale nevie čo to spôsobuje, prečo sa tak deje, nepozná počiatočný hybný prvok, to, čo chémiu v mozgu spustí. A tou je jednoznačne myšlienka, obyčajné chcenie, ktoré nemá s hmotou nič spoločné.
Tajomstvo vedomia a kognitívne ilúzie jasnovidectva
Čo teda myšlienka je? Ako vzniká vedomie je neznáme aj pre vedu. Energia je chápaná ako príčina hmoty. Keď dokáže myšlienka postaviť dom, možno dokáže dom aj zbúrať… Mohol by byť Boh vedec? Dali ste si niekedy veštiť z karát, alebo čítať z ruky? Vedecky založení ľudia tvrdia, že jasnovidci sú len dobrí psychológovia a nemalo by sa im veriť, lebo vám povedia len to, čo počuť chcete. Mnohí ste sa určite s touto realitou stretli aj priamo vo vašom meste na ulici. Zastaví vás pani, spýta sa vás na presný čas, alebo smer, ktorým je nejaká inštitúcia, aby mohla začať rozhovor a potom vás zahrnie informáciami o tom, čo vás čaká. V skutočnosti ale strieľa naslepo. Z diaľky si vás ohodnotí, zaradí do určitej kategórie (mladá žena, stará žena, muž s vnukom a pod.) a využije informácie získané pozorovaním (tzv. Barnumov efekt). Ak potom v rozhovore potvrdíte niektorú z jej hypotéz, hoci aj nevedomky, stávate sa ústretovejší a otvorenejší jej kvázi veštbám.
Predpovedá zásadne pravdepodobné, takže starej žene nebude rozprávať o vydaji a šťastnej rodine, ale sa jej opýta, akoby s istotou či nie je vdova (pravdepodobne je), či nemá náhodou problémy s nohami (spadnutá klenba s následnou artrózou, problémy s bedrovým kĺbom, kolenom a pod. - to sú choroby, na ktoré trpí väčšina z nás a často aj mladšie ročníky) a obeť je chytená! Mladej slečne porozpráva o blížiacej sa svadbe a úžasných deťoch, pretože je predpoklad, že každá mladá žena sa raz vydá a porodí. Ak sa v niečom čo povie zmýli a vy na to upozorníte, omyl buď zahovorí, alebo použije tzv. “retrofitting”, tj. “spätné napasovanie”, tzn., že novú informáciu vsunie do vami vysloveného argumentu, takže nakoniec predsa len naletíte. Horšie je, ak chce za to peniaze… Do karát hrá týmto ľuďom aj pojem “selektívna pamäť”. Radi si pamätáme len to, čo chceme. Je to aj o tom, že si zo slov takejto akoby veštice vyberieme len to, čo nám pasuje, čo chceme počuť a ostatné pre svoje vedomie zneviditeľníme. Ľudská myseľ ľahko dokáže oklamať aj samú seba. Sú to tzv. “klamy v uvažovaní” - kognitívne ilúzie.
Štatistika jasnovidectva a kvantová náhoda
Znamená to, že v množine takto falošných jasnovidcov naozaj nie je žiadny pravý? Žiadneho pravého som nestretla, ale urobila som si mini štatistiku so zopár “jasnovidcami”, či hovoria pravdu. To, čo je v mojom živote ako realita a čo som im zatajila mi všetci tvrdili, že nie je a to, čo v mojom živote nie je, vraj existuje. Avšak cez to všetko sa nám občas dejú v živote čudné veci. Spontánne sa rozhodneme z nejakého miesta odísť a keď to urobíme, na mieste, kde sme stáli sa udeje nehoda. Zákon pravdepodobnosti? Fyzik by povedal, že áno. Kvantový fyzik by vám dokonca presvedčivo vysvetlil ako mohol čistou náhodou vzniknúť vesmír z ničoho. Ako máme v priestore na začiatku jednu časticu, potom zrazu z ničoho nič tri a o chvíľu už opäť len jednu a všetky fyzikálne zákony to potvrdzujú. Kvantová fyzika dokonca pripúšťa existenciu jednej častice na viacerých miestach súčasne.
Mnohé veci v ľudskom živote dokáže ľudská myseľ predpovedať. Dokážeme už na základe poznaného, vydedukovať pravdepodobné. Niekedy sú splnené prognózy tak intenzívne, že hovoríme o šiestom zmysle. Väčšina takýchto prípadov sa ale dá naozaj vedecky vysvetliť. Existuje však malé percento príhod, ktoré sa vymykajú zo vzorca a ktoré sa nemali o čo v minulosti oprieť, aby mohli byť úspešne prognózované. Žiadny zákon pravdepodobnosti a kauzality, by to nemohol spôsobiť, podobne ako žena nemôže otehotnieť bez mužskej spermie. Tieto anomálie nás nútia prehodnocovať naše chápanie času a priestoru, kde lineárna príčinnosť prestáva byť jedinou určujúcou silou.
Archetypálne zlo a korene démonológie
Slovo DÉMON radíme medzi archetypálne pojmy, to znamená, že sú vo svojom významovom základe spoločné pre všetky kultúry, podobne ako Boh, otec, matka, zem, svetlo, tma, cesta a pod. V kresťanskej filozofii ide o duchovnú bytosť zlého temného charakteru, ktorej úlohou je škodiť ľudstvu. Ide o nízku úroveň bytia, podriadenú Satanovi, ktorý je vnímaný ako vládca všetkých zlých duchov. Židovská viera v zlé sily pramení vo viere v tzv. “druhú stranu” (Sitra achra), ktorá je opakom dobra a svetla a je vnímaná skôr ako vyrovnávací element, než ako osobné zlo. Samozrejme pod vplyvom Chaldeje (Babylon), Perzie, gréckej kultúry, neskôr paradoxne aj kresťanov (stredovek), sa židovská mystika obohatila o prítomnosť zlých duchov, ktoré ale pôvodne v judaizme nemali miesto.
Dobro a zlo je chápané ako dve rôzne a protikladné polarity jednej a tej istej energie (tiež žena/muž; svetlo/tma a pod.). Zlý pud (jecer ha-ra) a dobrý pud (jecer ha-tov) má každý človek a cieľom človeka je zlý pud držať pod kontrolou, ale nie ho úplne vylúčiť, lebo bez neho nie je možný život, ako učí Talmud - snaha o prestíž vedie človeka vo vývoji stále vyššie a bez nej by stagnoval. Nebol by schopný nič vybudovať, ani splodiť deti, ani objavovať svet… Pôvodné učenie o démonoch v starovekom svete (Sumer, Akkad, Babylon, Egypt…) bolo založené na odsledovaní javov v prírode, kedy ľudia podvedome hľadali význam negatívne vnímaných vecí ako záplavy, choroby, nehody, požiare a pod. Tieto boli z časti vnímané ako Božie tresty, z časti ako vplyv démonov, pred ktorými sa bolo treba chrániť. Vznikla ľudová viera zariekavania zlých duchov, ich vyháňanie a odoháňanie za pomoci amuletov, magických formulí, vydymovania, alebo používania Božieho mena, cirkevných obradov, svätenej vody, kríža a pod.
Psychopatológia ako moderná tvár posadnutosti
Starovek aj stredovek bol bohatý na ľudí posadnutých démonmi, avšak od 17. stor. n. l., odkedy dokáže ľudstvo diagnostikovať psychické ochorenia, počet prípadov spomínanej posadnutosti diablom, zlým duchom a podobne, prudko klesla. Posadnutí jedinci sú často mladí ľudia v období dospievania, emocionálne narušení, schopní dokázať obalamútiť svoje okolie, ktoré je dôverčivé a naviac ovplyvnené náboženskou vierou. Často ide o mladých ľudí s prejavmi hystérie, epilepsie, mánie či disociatívnej poruchy osobnosti, ktorá sa prejavuje práve zámenou identity, takže dotyčný sa cíti byť napr. démonom. V disociatívnom stave sa totiž vedomie človeka dokáže vzdialiť realite a dochádza k nemu obyčajne pri monotónnych rutinných prácach, ale aj pri oddychovaní.
Ide o tzv. “denné snívanie”, kedy sa obrazy z podvedomia, ktoré by za iných okolností mozog odľahčili, podobne ako sen pri klasickom spánku, zdajú skutočné. Podobné stavy môže vyvolať aj strata blízkej osoby (registrované u vdovcov a vdov), či u sugestibilných ľudí v prostredí, o ktorom veria, že v ňom napr. straší. Dôvodom môže byť aj fyzická či psychická únava, či dlhodobý nedostatok vonkajších vnemov, napr. dlhodobé ticho a tma - aj keď niektoré výskumy potvrdzujú pozitívny vplyv dlhého pobytu v tme na ozdravenie ľudskej mysle, ktoré k nám prišlo od ázijských národov. Jeho pozitívny vplyv sa vraj prenáša aj do fyzickej roviny. U pacientov liečených na spomínané choroby príznaky ustupujú, čím je skutočnosť halucinácií ako niečoho reálneho spochybnená. Pri začínajúcich chorobách, v prostredí ovplyvnenom určitým druhom ideológie, sú príznaky chorôb prehliadané, alebo zamieňané za vplyv temných síl. Často krát sa v minulosti, a to aj v 20. stor. n. l. tým pádom pacientom liečba zamedzila. A “obeť” nakoniec zomrela vysilením z rituálov vyháňania, následkom dehydratácie a absencie spánku. Dodatočne boli takéto prípady objasnené ako zbytočné úmrtia neliečených pacientov.
Hlasy v hlave a hypnagogické stavy
Nie vždy sa stav mysle charakterizuje ako posadnutosť démonom, sú prípady, kedy “obeť” s démonmi komunikuje, či už úmyselne (čierna mágia) alebo vynútene (schizofrénia). V obidvoch prípadoch ide o poruchu psychiky. Niekedy ľahšiu, inokedy patologickú. Postihnutí to opisujú ako nutkavé cudzie hlasy v hlave, ktorým sa nedokážu ubrániť. Pri podávaní adekvátnych liečiv hlasy ustupujú. Keby boli skutočné, asi by sa tak nestalo. Aj zdravému človeku, bez príznakov psychického ochorenia sa môže stať, že večer v kľude pred zaspávaním počuje v hlave cudzí hlas. Ide o tzv. hypnagogické halucinácie, kedy bdelé vedomie ešte doznieva bez rozlíšenia od reality.
Vzhľadom na to, že ľudská myseľ a mozog je jedna obrovská neprebádaná krajina, netrúfam si jednoznačne povedať, aj keď som skôr vedecky založená, že veda dáva absolútnu pravdu. Veda síce dáva možnosť potvrdenia pri opätovných pokusoch toho istého charakteru, až sa tieto stanú absolútne platné, no definitívne výsledky v niektorých prípadoch nie je schopná zaistiť. Je možné, že máme v mozgu nejaký katalyzátor, uvoľňovaný podľa neznámych vzorcov a pravidiel, ktorý umožňuje za určitých predpokladaných podmienok vidieť a počuť reality, ktoré sa bežne zdajú nedostupné a vo zvláštnych stavoch mysle (hypnagogické halucinácie, disociatívny stav v čase oddychu apod.), či fyziologickej nerovnováhy (patologické choroby) sa ich prístupnosť obnovuje - akoby omylom?
Anubis a digitálne zaťaženie: Metafora neviditeľného boja
V modernom svete sa boj medzi "legitímnym" a "škodlivým" presúva aj do digitálnej sféry, kde systémy ako Anubis predstavujú novú formu ochrany pred neviditeľnými entitami. Please note that Anubis requires the use of modern JavaScript features that plugins like JShelter will disable. The idea is that at individual scales the additional load is ignorable, but at mass scraper levels it adds up and makes scraping much more expensive. Ultimately, this is a placeholder solution so that more time can be spent on fingerprinting and identifying headless browsers (EG: via how they do font rendering) so that the challenge proof of work page doesn't need to be presented to users that are much more likely to be legitimate.
Tento technologický prístup zrkadlí starodávne rituály - vytvorenie bariéry, ktorá je pre jednotlivca takmer nepostrehnuteľná, no pre masové útoky (digitálnych démonov v podobe botov) sa stáva neprekonateľnou prekážkou. Identifikácia cez font rendering je digitálnym ekvivalentom rozpoznávania "podpisu duše" v ezoterických náukách. Ak systém identifikuje nepriateľa, zaťaží ho prácou, ktorá ho má odradiť, podobne ako sa v ľudovej mágii verilo, že sypanie maku pred prah domu zamestná zlého ducha jeho počítaním.
Premenlivosť pravdy v kozmickom čase
Súčasné poznanie fyzikálnych zákonov nasvedčuje o niekdajšom Veľkom Tresku, ktorý spôsobil počiatok existencie vesmíru. Fluktuácia priestoru definuje jeho tvar na plochý (mohol by byť ešte otvorený alebo uzavretý). Kozmológia disponuje aj kozmologickou konštantou, ale v určitom okamihu rozpínania vesmíru v ďalekej budúcnosti, budú galaxie od seba tak vzdialené, že ak vtedy bude ešte niekde existovať nejaká vyspelá civilizácia, ktorá nebude disponovať poznatkami o vývoji a stave vesmíru, ktoré máme napr. teraz my v tomto konkrétnom reálnom čase, nebudú mať možnosť odpozorovať dôkazy o teraz jasne podloženom Veľkom Tresku, ani o zakrivení priestoru, spomenutých fluktuáciách a ani o tom, že sa vesmír rozpína, lebo nebude vidieť nič, čo by sa od nich vzďaľovalo - obloha bude úplne prázdna, bez hviezd a galaxií.
V tom čase bude hypotetická civilizácia veriť napr. v statický vesmír, tak ako ho kedysi načrtol Einstein, ktorý obsahuje len tú jednu jedinú ich planétu. V hypotetickej škole sa budú vyučovať úplne iné fyzikálne zákony vesmíru a astronómia nebude existovať vôbec, lebo nebude čo pozorovať. A teraz sa rozhodnite čo je pravda! To, čo vie veda postulovať dnes, alebo to, čo by veda postulovala o 2 mld. rokov? Ľudský mozog má evolúciou vštepený sklon vyhľadávať a vnímať obrazy a súvislosti na základe už poznaného. Nepoznané si obyčajne vykladá nesprávne. Nájsť pravdu však nie je vždy ľahké. Je možné, že schizofrenik a všetci ostatní s psychickými poruchami, alebo aj psychicky zdraví, len v určitých stavoch mysle sa nachádzajúci, predsa len počujú a vnímajú realitu, ktorú my ostatní kvôli našej "normálnosti" nevidíme?
Hypotéza psychickej energie a psychónov
Alternatívna medicína a paranormálne schopnosti bývajú často z logických dôvodov vedcami odmietané. Psychotronici s obľubou hovoria o práci s energiami, kdežto fyzika nie je schopná oddeliť energiu od hmoty, lebo energia je vždy produkovaná hmotou a teda aj také niečo ako jasnovidectvo, by muselo byť podľa nich opreté o nejaký hmotný prejav. Existujú nefyzikálne hypotézy predpokladajúce existenciu hypotetických exotických častíc ako napr. psychón a mentión. Tvorcom tejto hypotézy je F. Kahuda, ktorý vypracoval hypotézu psychickej energie, ktorú spája s teóriou už spomínaných častíc.
Hypotéza okrem častíc predpokladá existenciu mozgovej štruktúry nazývanej TEMPOR, niečo ako časového orgánu, minimálne oblasti spájajúcej sa s vnímaním času nadlineárne, tzn., že čas nie je týmto orgánom za určitých okolností vnímaný len ako postupnosť okamihov, ale ako celistvé pole. Ak by takýto orgán existoval, "mágia" by sa stala len ďalšou vetvou fyziky, ktorú sme doposiaľ nedokázali prístrojovo zachytiť. Všetky tieto javy, od starovekého urieknutia až po moderné teórie o mentiónoch, naznačujú, že hranica medzi zlom, nadprirodzenom a neobjavenou vedou je oveľa tenšia, než sme ochotní si pripustiť. Ľudská myseľ tak zostáva poslednou neodkrytou hranicou, kde sa viera stretáva s biológiou a kde neviditeľné sily ducha neustále formujú našu hmatateľnú realitu.
tags: #magia #zlo #paranormalne #javy