V srdci starovekého Grécka, kde sa mýty a realita prelínajú, existovala skupina božských bytostí, ktoré po stáročia formovali a inšpirovali ľudskú tvorivosť. Tieto bytosti, známe ako Múzy, boli bohyňami umenia, vied a múzických inšpirácií. Ich vplyv siahal od epických básní až po najzložitejšie vedecké objavy, a ich kult sa šíril po celom antickom svete.
Pôvod a Ranné Uctievanie
Pôvod Múz je zahalený tajomstvom, svedectvo o ich nejasnom, ale starodávnom pôvode. Tradične sa uvádza, že sa zrodili v Pierii na úpätí majestátneho vrchu Olymp. Ich hlavným centrom kultu sa stala hora Helicon v Boeotii, kde sa nachádzali svätyne a miesta venované ich uctievaniu. O ich rannom kulte sa vie len málo, ale je známe, že festival v Thespiae, neďaleko Heliconu, ktorý sa konal každé štyri roky, zahŕňal súťaž známu ako "Múzia". Táto súťaž bola pravdepodobne, alebo aspoň spočiatku, zameraná na spev a hudbu, čo naznačuje ich skoré spojenie s hudobným umením.
Pravdepodobne boli Múzy pôvodne patrónkami básnikov, ktorí v ranom období fungovali aj ako hudobníci, poskytujúc vlastný sprievod. Postupom času sa však ich vplyv rozšíril a začali byť spájané so všetkými slobodnými umeniami a vedami. Toto rozšírenie viedlo k ich spojeniu s inštitúciami ako múzeum (Myš, sídlo múz) v egyptskej Alexandrii, ktoré sa stali centrami poznania a umenia.
Inšpiratívne múzy gréckej mytológie
Hesiodov Zoznam a Systematizácia
Už v Homérovej Odyssey sa spomína deväť Múz, a Homér sám vyvolával buď jednu Múzu, alebo Múzy kolektívne. Predpokladá sa, že Múzy boli pôvodne jednou z tých nejasných zbierok božstiev, nediferencovaných v rámci skupiny, ktoré sú charakteristické pre určité, pravdepodobne rané vrstvy gréckeho náboženstva.
Systematizácia a rozlíšenie jednotlivých Múz je však záležitosťou neskoršieho obdobia, datovaného do 8. storočia pred naším letopočtom. Básnik Hesiod vo svojej básni Teogónia prvýkrát vymenoval mená deviatich Múz: Kalliopé, Clio, Euterpé, Erato, Melpomené, Polymnia (alebo Polyhymnia), Thália, Terpsichoré a Uránia. Hesiod tiež určil ich pôvod: ich otcom bol najvyšší boh Zeus a matkou Mnemosyné, bohyňa pamäti. Tento zoznam sa stal kanonickým, hoci nebol jediným. V Delfách a Sicyone existovali tradície o troch Múzach, pričom jedna z nich niesla vymyslené meno Polymatheia (Mnoho učenia).
Hesiodove mená majú hlboký význam. Kalliopé znamená "nádherný hlas", Clio "hlásateľka", Euterpé "príjemná", Thália "kvitnúca" alebo "bujná", Melpomené "speváčka", Erato "krásna", Polymnia "mnohých hymnov", Uránia "nebeská" a Terpsichoré "radosť v tanci". Toto pomenovanie odráža ich špecializáciu a úlohy v oblasti umenia a vied.
Životný Štýl a Spojenie s Bohmi
Napriek tomu, že sa o Múzach často hovorí ako o pannách, v mýtických rozprávaniach sa objavujú aj ako matky slávnych synov, ako napríklad Orfea, Resa či Eumolpa. Tieto postavy boli spojené s poéziou, piesňou, alebo s regiónom Trácie a jej susednými oblasťami. Tieto príbehy sú však často druhoradé a súvisia s pôvodnou nejasnou a bezmennou skupinou božstiev. Mytologické detaily nie sú vždy konzistentné, napríklad Terpsichoré je rôznymi autormi pomenovaná ako matka viacerých rôznych mužov, a Orfeus, hoci je všeobecne nazývaný synom Kalliopé, je príležitostne pripisovaný Polymnii.
Múzy boli považované za obyvateľky hory Parnassos a niekedy sa uvádza, že im Zeus daroval okrídleného koňa Pegasa na ich cesty. Iné tradície ich umiestňujú na horu Helicon, kde tvorili spevácky zbor boha Apolóna. Je zrejmé, že Múzy boli v gréckej mytológii považované za zdroj inšpirácie pre oblasti, ktoré boli pre Grékov zásadné, ako napríklad umenie a exaktné vedy.
Niektorí odborníci poukazujú na to, že v gréckej mytológii neexistuje osobitná múza pre vizuálne umenie, ako je maľba, architektúra alebo sochárstvo. Učenci gréckej kultúry tvrdia, že to je kvôli skutočnosti, že v gréckej tradícii bol osobitný význam prikladaný prejavom, ktoré boli spojené s časom, pretože v okamihu sa všetko mení a rozvíja.
Vzhľadom na ich spojenie s hudbou, tradícia uvádza, že deväť Múz bolo súčasťou družiny Apolóna, boha hudby, a že sa často objavovali na sviatkoch bohov, aby spievali rôzne piesne. Ich prvou piesňou bola oslava bohov, keď v divokej a transcendentálnej bitke porazili Titánov.
Jednotlivé Múzy a Ich Atribúty
Hesiodove mená Múz sa stali základom pre ich neskoršiu ikonografiu a atribúty, ktoré sa často objavovali v sochárstve a maľbe. Tieto atribúty pomáhali identifikovať jednotlivé Múzy a ich špecializáciu.
Kalliopé: Najstaršia a najvýznamnejšia z Múz, múza epickej poézie a výrečnosti. Je známa svojim krásnym hlasom a často je zobrazovaná so štýlusom a tabuľkou na písanie, alebo s epickou básňou. Jej preferovanie v gréckom svete odráža význam, ktorý sa prikladal epickej poézii. V niektorých tradíciách je považovaná za matku Korybantov alebo Hymenaea. Sochy ju niekedy zobrazujú s lýrou a plektrom.
Clio: Múza histórie a filozofie. Je často zobrazovaná ako mladá žena s otvoreným zvitkom, symbolizujúcim písanie dejín, a niekedy aj s trúbkou, ako darca cti. Niektoré reprezentácie zahŕňajú zemeguľu a symboliku času, čo naznačuje, že história je neustále sa vyvíjajúca a univerzálna. V rímskej tradícii je známa ako Kleió.
Euterpé: Múza hudby a lyriky. Je známa ako tá, ktorá vynašla flautu, a preto je obvykle zobrazovaná s dvojitou alebo jednoduchou flautou. Jej meno znamená "veľmi pekné" alebo "dobré fandenie". Niektorí mytografi pripisujú vynález aulosu Aténe, ale Euterpé zostáva ochrankyňou flutistov. Je tiež spájaná so synom Resom.
Erato: Múza ľúbostnej a lyrickej poézie. Jej meno odkazuje na "milujúcu". V reprezentáciách má zvyčajne na hlave veniec z ruží a drží citer alebo lýru. Niekedy je spojená so šípkou, čo ju spája s Erosom.
Melpomené: Pôvodne múza piesne, neskôr sa stala múzou tragédie. Jej meno znamená "melodická". Je zobrazovaná s tragickou maskou, korunou a často s mečom. Je múzou divadla a tragédie, ktorá bola v Grécku obľúbeným žánrom. Niektorí ju vidia ako obraz frustrácie, symbolizujúci drámu mať všetko a predsa nebyť šťastný.
Polymnia (Polyhymnia): Múza rétoriky, pantomímy, lyrickej a posvätnej poézie. Je zobrazovaná s vážnym a meditatívnym gestom, často s hudobným nástrojom ako organ, alebo s prstom na perách. Niekedy nosí závoj, symbolizujúci jej posvätnú povahu. V niektorých mýtoch sa uvádza, že učila mužov poľnohospodárstvu.
Thália: Múza komédie a bukolickej poézie. Jej meno znamená "kvitnúce" alebo "bohaté slávnosti". Je zobrazovaná s komickou maskou, pastierskym personálom a vencom z brečtanu alebo divokých kvetov. V niektorých mýtoch predsedá banketom a oslavám, symbolizujúc hojnosť.
Terpsichoré: Múza tanca, zborovej poézie a zborov. Je zobrazovaná ako mladá, agilná a štíhla postava, zvyčajne s lýrou a girlandou. V niektorých tradíciách je matkou Sirén.
Uránia: Múza astronómie a astrológie. Je známa ako najmladšia z Múz. Je zobrazovaná v modrých šatách symbolizujúcich oblohu, s zemeguľou a kompasom. Jej hlava je často korunovaná hviezdami. Je považovaná za zdroj inšpirácie pre astronómov a astrológov a niekedy aj za múzu matematiky a exaktných vied.
Múzy vo Výtvarnom Umení a Literatúre
Sochy Múz boli obľúbenou výzdobou v galériách a verejných priestoroch, pričom sochári im dávali rôzne atribúty, ako lýra alebo zvitok. Toto prispievalo k fantazijnej distribúcii jednotlivých Múz medzi rôzne umenia a vedy, najmä v rímskych časoch.
Obraz "Múza: História" od Jeana-Baptiste Camille Corota, vytvorený okolo roku 1865, je príkladom neskoršieho umeleckého stvárnenia Múz. V tomto prípade Corot pristúpil k Múzam inak, než bolo dovtedy zvykom.
Napriek tomu, že okolo Múz neexistujú výnimočne dramatické príbehy, boli po celé stáročia veľmi populárne. Ich spojenie s božským pôvodom, ako dcéry Dia a Mnémosyné, a ich úloha ako zdrojov inšpirácie, ich urobili neodmysliteľnou súčasťou antickej kultúry a ich vplyv pretrváva dodnes. Ich odkaz žije v umení, literatúre a našom neustálom hľadaní poznania a krásy.