Vzťah medzi okultizmom, spiritualitou a mocenskými štruktúrami je témou, ktorá fascinuje a zároveň znepokojuje ľudstvo po stáročia. Obzvlášť v turbulentných obdobiach, akým bola prvá a druhá svetová vojna, sa tieto javy stávali predmetom záujmu nielen jednotlivcov, ale aj celých ideológií a režimov. Nacistické Nemecko, napriek svojej technologickej vyspelosti a snahe o racionálne usporiadanie spoločnosti, vykazovalo prekvapivú a hlbokú fascináciu okultnými praktikami, mystickými rituálmi a pseudovedeckými teóriami. Tento článok sa ponorí do temných vôd nacistického okultizmu, preskúma jeho vplyv na politické rozhodnutia a pokúsi sa odhaliť, aké sily sa skrývali za fasádou totalitného režimu počas svetovej vojny.
Hitler a Náboženstvo: Komplexný Vzťah
Adolf Hitler, podobne ako 90 percent rakúskej populácie, bol krátko po narodení v roku 1889 pokrstený v rímskokatolíckej cirkvi. Jeho matka Klára bola zbožná katolíčka a pravidelne sa zúčastňovala na bohoslužbách a sviatostnom živote. Iný prípad bol Hitlerov voľnomyšlienkársky otec - Alois, ktorý prechovával voči cirkvi skôr antiklerikálny postoj. Jediný záznam o tom, že Hitler sa zúčastnil omše pochádza už z obdobia jeho vládnutia. V roku 1935 zomrel poľský maršál Józef Pilsudski a v Berlíne sa konala na jeho počesť zádušná omša, na ktorej bol prítomný aj samotný Hitler.
Hitler najmä v začiatkoch svojej politickej kariéry vykazoval isté sympatie voči kresťanstvu. Napríklad počas jedného prejavu v apríli 1922 vyhlásil Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Bola to reakcia na obvinenia istého bavorského politika, ktorý rozširoval fámy o tom, že Hitler nie je kresťan. Hitlerovo chápanie osoby Ježiša Krista však bolo veľmi zvláštne. Podľa neho bol Ježiš árijským bojovníkom proti židovskej elite. Jeho najobľúbenejším biblickým príbehom je pasáž, v ktorej Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. Hitler bol zjavne motívom Ježiša ako bojovníka proti židovstvu zaujatý. Hitler napríklad popieral Ježišovo panenské počatie, Ježiš bol údajne synom rímskeho vojaka. Hitler z pochopiteľných dôvodov odmietal Starý zákon a Pavlove listy. Svätého Pavla vnímal ako pochybného židovského rabína, ktorý prekrútil pôvodnú zvesť Ježiša Krista. Pre Hitlera bolo toto „Pavlovo kresťanstvo“ iba predĺženou rukou judaizmu.
Kniha Mein Kampf (Môj boj) je mixom Hitlerovej autobiografie a jeho náhľadov na svet. Hitler túto knihu napísal počas obdobia, ktoré strávil vo väzení po neúspešnom protivládnom puči v roku 1923. Menej známou skutočnosťou je to, že na napísaní tejto knihy sa podieľal aj Bernhard Stempfle, katolícky kňaz, ktorý bol nacistami neskôr zavraždený v koncentračnom tábore Dachau. Kniha Môj boj obsahuje zopár odkazov na kresťanstvo. Hitler napríklad uvádza, ako bojom proti židom vykonáva dielo Pána.
Weikart vysvetľuje, že Hitlerov antisemitizmus nemal primárne náboženské korene, ale sekulárne. Hitler sa viackrát odvoláva na Boha, ktorého vníma ako Prozreteľnosť, Stvoriteľa alebo Pána. Slovo Prozreteľnosť bolo diktátorovi zrejme osobitne blízke, keďže ho spomenul aj po neúspešnom atentáte z 20. júla 1944.
Autentickejší pohľad na Hitlerov vzťah ku kresťanstvu dáva jeho blízky spolupracovník Goebbels. Jeho denník poskytuje cenný náhľad do Hitlerovho sveta. V decembri 1939 Goebbels napísal: „Vodca je síce hlboko náboženská osobnosť, no nenávidí kresťanstvo.“
Goebbelsove slová o Hitlerovom antikresťanskom prístupe potvrdzuje aj britský historik Alan Bullock, autor prvej komplexnej biografie o nemeckom vodcovi - Hitler: A Study in Tyranny z roku 1952. Bullock píše: „V Hitlerových očiach bolo kresťanstvo náboženstvom dobrým iba pre otrokov; nenávidel najmä kresťanskú morálku.“ Hitlerov skutočný postoj ku kresťanstvu a k cirkvám bol skôr pragmatický a vypočítavý. Napriek tomu zjavne vedel na niektorých vrcholných cirkevných predstaviteľov urobiť dojem, že je to práve on, kto chráni západ pred zhubným komunizmom a ostatnými nepriateľmi. Známym príkladom je osobné stretnutie Hitlera s kardinálom Michaelom von Faulhaberom, mníchovským arcibiskupom v roku 1936.
Iného názoru je historik Laurence Ress: „Hitlerov verejný vzťah ku kresťanstvu - a celkovo jeho vzťah k náboženstvu - bol oportunistický.“ Jedným z najviac diskutovaných bodov ohľadom vzťahu Hitlera a náboženstva je ten, aký bol jeho postoj k ateizmu. Je pomerne ľahké myslieť si, že Hitler bol ateistom, keďže mal na svedomí milióny mŕtvych podobne ako ateistické marxistické režimy pod vedením Stalina, Pol Pota alebo Mao-ce Tunga. V skutočnosti však Hitler veľmi pravdepodobne nebol ateistom, podobne ako nacizmus nebol ateistický v zmysle tzv. anti-náboženského postoja. Nacizmus možno chápať skôr ako protikresťanskú ideológiu postavenú na zvrátenej pseudovedeckej rasovej teórii.
Keď Hitler hovoril o Bohu, mal na mysli skôr Boha, ktorý je blízky panteizmu. Panteizmus v princípe stotožňuje Boha so svetom, Boh je neosobný a skôr pripomína prírodnú silu ako Stvoriteľa, ktorý sa stará o svet alebo osobne zasahuje do dejín človeka. Boh je všade a vo všetkom. Hitler nebol ani kresťanom, ale ani ateistom. V náboženskej oblasti zastával zvláštne názory blízke panteizmu, ktoré boli zmiešané s prekrúteným kresťanstvom. Hitler v konečnom dôsledku veril hlavne v seba a vo svoju misiu v dejinách ľudstva. Alan Bullock poznamenal, že Hitler si osvojil pohľad na dejiny, v ktorých mali vybraní hrdinovia celkom výnimočné postavenie a pre ktorých neplatili pravidlá konvenčnej morálky.
Okultizmus v Nacistickom Nemecku: Od Mytológie k Ideológii
Hoci niektorí vysokí nacistickí pohlavári ako Heinrich Himmler alebo Rudolf Hess inklinovali k okultizmu a astrológii, Hitler tým taký nadšený nebol a na okultizmus skôr pozeral s nedôverou. Dôkazom toho je aj Hitlerov prejav v Norimbergu z roku 1938, v ktorom odmietol okultizmus a návrat k starým germánskym božstvám. Veľavravný je aj prípad Hitlerovho zástupcu Hessa, ktorý v roku 1941 odletel do Škótska, aby s Angličanmi vyjednal mier. Hess bol členom okultnej spoločnosti Thule a vyznávačom mysticizmu. Aj preto bol pri jeho výsluchoch v londýnskom Toweri prítomný najslávnejší britský mág Aleister Crowley. Britské tajné služby však neverili Crowleyho lojalite a súkromný rozhovor ezoterikov sa nekonal.
Vznik nacistickej ideológie bol úzko spätý s rôznymi okultnými a ezoterickými spoločenstvami, ktoré sa formovali už na konci 19. a začiatkom 20. storočia v Rakúsku a Nemecku. Jednou z najvplyvnejších bola Spoločnosť Thule, založená v roku 1918 Adamom Rudolfom Glaureom, Guidom von Listom a Jogom Lanzom von Liebenfelsom. Táto spoločnosť, zahalená rúškom tajomstva, presadzovala rasistické, antisemitské a pangermánske tézy, pričom sa koncipovala ako okultistická. Zakladatelia sa zaoberali germánskym stredovekom a vierou v silu Vril - všadeprítomnú energiu, ktorú možno ovládať pomocou kúzelnej paličky. Prikladali tiež obzvláštnu silu runám, predovšetkým svastike - hákovému krížu, ktorý považovali za odveký symbol Árijcov.
Mýtus o bájnej severskej zemi Ultima Thule, stelesňujúcej pozemský raj, odštartoval proces založenia Spoločnosti Thule. Podľa tohto mýtu v krajine podobnej Atlantíde žili pred státisícami rokov nadradení ľudia, Árijci s čistou krvou. Táto obrovská potopa, vraj neporovnateľne väčšia než tá za čias Noeho, prišla kvôli tomu, že rasa nadprirodzených bytostí upadla do hriechu a nerestí tým, že sa telesne stýkala so smrteľníkmi. Podľa nemeckých nacionalistov prežila túto potopu kasta árijských kňazov únikom na člnoch. Na základe tohto mýtu bola Spoločnosť Thule založená ako protiváha proti domnelému medzinárodnému židovskému sprisahaniu.
Najznámejším popredným nacistickým okultistom bol veliteľ jednotiek SS a minister vnútra Heinrich Himmler. Ten okultistickým praktikám, mágii a čarodejníctvu a všeobecne mystike doslova prepadol, hoci nepatril k oficiálnym členom Spoločnosti Thule. Veril, že je prevtelením zakladateľa stredovekého nemeckého štátu Henricha I. Vtáčnika. Fanatický rasista dal vybudovať na hrade Wewelsburg v Severnom Porýní-Vestfálsku mystické sídlo SS, v ktorom zhromaždil množstvo alchymistických dokumentov a kníh o mágii. Himmler tiež inšpiroval istá kniha vtedy 28-ročného autora Otta Rahna, Križiacke výpravy proti Svätému grálu. Rahn bol pozvaný do Berlína a stal sa členom úzkeho tímu Himmlerových spolupracovníkov. Následne bol poverený výpravou, ktorá však nebola do Francúzska pre Svätý grál, ale do severských štátov, na Island a do Grónska, s cieľom nájsť dôkazy existencie obyvateľov starej Atlantídy. Expedícia bola neúspešná.
Potom sa pozornosť zamerala na Tibet, kde bol výskumom poverený Ernst Schäfer. Mal tu taktiež hľadať pozostatky obyvateľov zo starej Atlantídy. Všetci členovia expedície boli členovia SS. Jednou z hlavných úloh bolo tiež skúmanie a meranie fyziologických rysov Tibeťanov. Premerali lebky asi 300 dobrovoľníkom a získané údaje neskôr porovnávali s údajmi väzňov koncentračných táborov. Súčasťou expedície boli aj príslušníci špeciálnych služieb ríše, odborníci na radary, aby zlepšili spojenie so svojím partnerom Japonskom. Nesmeli zabudnúť na mystikov, ktorí sa zmocnili stoviek tibetských duchovných spisov s napojením na SS a Ahnenerbe. Ahnenerbe, Výskumná spoločnosť nemeckého dedičstva predkov, mala za úlohu dokázať nacistickú rasovú teóriu o pôvode a nadradenosti Árijcov a pravdivosť mýtu o raji na Zemi - Thule.
Karl Maria Wiligut (1866-1946), takzvaný Himmlerův Rasputin, mal obrovský vplyv na vysokých nacistických dôstojníkov. Bol známy ako vynikajúci odborník na poli čiernej mágie. Sám o sebe prehlasoval, že je jedným z vyvolených a že jeho pôvod siaha až k Atlantíde. Tvrdil tiež, že má nadprirodzené schopnosti a dokáže si vybaviť prehistorické udalosti, ktoré jeho predkovia zažili. Himmlerovi údajne často ukazoval bývalé posvätné miesta, árijskej super rasy, dodával SS patričné symboly a oživil staré keltské runy. Tiež navrhol strieborné prstene, ktoré nosili predáci SS. V roku 1935 začlenil Himmler tzv. Ahnenerbe do svojho osobného štábu. Časom sa Ahnenerbe značne rozrástol a v roku 1940 mal už 46 oddelení. Až 19 z týchto úsekov viedli profesori a na čele ďalších devätnástich stáli osoby s doktorátom.
Himmler bol tiež zástancom založenia špeciálnej čarodejníckej divízie SS. Dal jej jedinú úlohu, a to dokázať, že čarodejnice naozaj existovali. Podľa neho čarodejnice predstavovali veľmi múdre ženy patriace medzi nadľudí, ktorým sa podarilo naplno osvojiť si magické sily.
Okultizmus a Vojnové Zločiny: Holokaust ako Rituál?
Nacistické (nielen) vyhladzovacie tábory sú premietnutím vzorca dravcov do vonkajšej roviny. Masívne splynovanie v koncentračných táboroch je možné interpretovať aj ako horibilný akt čiernej mágie, zameraný na vytváranie gigantických vĺn životnej energie. Termín holokaust pochádza z pôvodného grécko-latinského slova, ktorého význam bol zápalná obeta. Existuje tiež teória, podľa ktorej pri použití čiernej mágie na spojenie sa s duchmi, démonmi či diablom je potrebné tzv. médium, človek, ktorý sa dostane do tranzu a temné sily prostredníctvom neho hovoria. Adolf Hitler bol údajne takýmto médiom, avšak aby médium fungovalo dobre, nesmelo jesť mäso.
Vraždenie židov si okultisti v nacistickom Nemecku často ospravedlňovali tým, že holokaust je nutná obeť na počesť nadprirodzených síl. Nacistická ideológia plná nenávisti a pocitov nadradenosti je vybudovaná na mixe veľkého množstva mýtov, náboženstiev a kultov, často si aj odporujúcich.
Jedným z najmysterióznejších objavov 20. storočia boli tzv. Kryštálové lebky. Našli sa v Strednej Amerike počas expedície známeho anglického archeológa Alberta Mitchellaa boli umiestnené v Brazílskom múzeu. Neskôr, v roku 1943 boli počas neúspešného pokusu o vlámanie do priestorov tohto múzea zadržaní agenti Ahnenerbe. Počas vyšetrovania uviedli, že do Strednej Ameriky boli vyslaní so špeciálnou úlohou: získať kryštálové lebky. Nacisti verili, že poznatky árijských predkov im umožnia stvoriť nadľudí a podrobiť si ostatné ľudské bytosti. Niektorí odborníci tvrdia, že tieto kryštálové lebky boli vyrobené v Atlantíde. Keby to tak skutočne bolo, je úplne jasné, prečo sa SS o ne zaujímala.
Dlhá ruka Okultizmu: Od Staroveku po Nacizmus
Mágia ako aj okultizmus sú v našej spoločnosti prítomné od nepamäti. Ľudia im po celom svete v rôznych štádiách vývoja spoločnosti pripisovali rôzne veľký význam. A tak sa tieto javy viac či menej, priamo či nepriamo preukázateľne podieľali na utváraní spoločnosti ako aj na jej riadení, keďže sa často prepletali a spájali s vládnucimi vrstvami. Toto všetko sa dialo naprieč celou ľudskou históriou bez ohľadu na časové obdobie či geografickú polohu a deje sa to až dodnes.
Jadrom práce je zameranie sa na vplyv týchto javov a to najmä na nacistické Nemecko, ktoré bolo vo svojej dobe pravdepodobne najtechnologickejším národom a štátom a zároveň jej najvyšší predstavitelia prepadli spomedzi všetkých najviac práve spomenutému okultizmu. To, že na politiku vplývajú jednotlivé náboženstvá je v dnešnej dobe nespochybniteľné. V praxi malo náboženstvo vždy mocný vplyv na politické správanie a identitu.
Príchodom prvých veľkých civilizácií sa systém rozvinul a zdokonalil. Spomeňme napríklad staroveký Egypt, kde mala mágia silné postavenie a egyptský okultizmus je doteraz populárny aj v modernom svete. Egyptská mágia ako aj väčšina iných bola spojená s náboženstvom. Podobne ako v Egypte sa tak dialo aj v ostatných veľkých známych starovekých ríšach. Tieto ako aj ostatné neskôr prebrala grécka kultúra, kde sú dodnes známe početné mestá kde sídlili legendárne najväčšie veštiarne staroveku a od nich následne Rímska ríša, kde mali taktiež silné zastúpenie. Tu však postupne stratili na sile a mali oveľa menší vplyv na riadenie štátu. Viac sa začalo dbať na logiku a pragmatické zmýšľanie a politika sa od náboženstva či mágie viac oddelila.
Dôkazom takejto teórie by mohlo byť obdobie stredoveku, ktoré po rozpade Rímskej ríše nastalo. Toto obdobie sa často nazýva ako doba temna. Sprevádza ho zníženie civilizačnej úrovne a zároveň zvýšenie vplyvu náboženstva a rôznych povier na riadenie štátu. S ranným stredovekom nastáva obdobie hľadania Svätého grálu, Archy zmluvy, čarodejníc, upírov a vlkodlakov ale aj hradných čarodejov, ktorí sa neskôr šikovne pretransformovali na hradných alchymistov. Spomeňme ešte napríklad legendárneho kráľa Artuša, ktorý sa riadil múdrymi radami svojho kúzelníka, druida Merlina. Mágia ako aj okultizmus či kúzla boli prenechané monopolne do sféry kresťanskej cirkvi, ktorá na ne uvalila zákaz, pričom boli považované za najväčšie hriechy.
Napriek tomu, niektorí panovníci si často nechávali veštiť a časom sa tiež rozmohla alchýmia, kde každý lepší a bohatší kráľovský dvor vlastnil hneď niekoľkých. Odpoveď by bola, že pravdepodobne určite nie priamo avšak nepriamo áno. Doslova rajom stredovekých alchymistov bol Pražský dvor cisára Rudolfa II., ktorý bol preto občas tiež prezývaný kniežaťom alchymistov. Okrem mnohých podvodníkov tu pôsobilo tiež mnoho skutočných zasvätencov. Množstvo alchymistov pôsobilo tiež na dvore českého šľachtica Viliama z Rožmbergu, ktorý dal zriadiť hneď niekoľko laboratórií alchýmie. Že vtedajší cisár Rudolf II. veril na účinnosť týchto stredovekých vedcov je dokázateľné nie len z dôvodu ich množstva, ktorým sa obklopoval. Asi najlepším dôkazom, že veril je jeho samotná smrť. Odmietol sa totiž riadiť lekármi odporúčanou liečbou, pretože veril proroctvu podľa ktorého zomrie na mŕtvicu.
Podobne ako alchýmia dala za vznik chémii a iným vedám, astronómia sa tiež vyvinula podobne a to z veštenia a vykladania hviezd. Mala veľký význam čo do politického vplyvu najmä v ranných civilizáciách. Spomeňme napríklad ríše strednej Ameriky, kde bol panovník väčšinou len bábkou v rukách kňazov. A to práve a vďaka rozvinutej astronómii. Nikto nemohol pochybovať o tom, že kňazi nedisponujú magickými schopnosťami, keď dokázali úplne presne predpovedať zatmenie slnka či iné prírodné javy.
Prebudenie Okultizmu v Novoveku a Jeho Nacistická Inkarnácia
Nástupom novoveku a postupným potlačením postavenia cirkvi v spoločnosti do úzadia svet zaznamenal určité zmeny. Treba spomenúť, že v tejto dobe bolo všetko zakázané veľmi príťažlivé a zaujímavé. Bola tu obrovská túžba po poznaní a pochopiteľne sa preto mnoho ľudí vrátilo k štúdiu starých textov o čarodejníctve a okultizme. Poznať záhadné bolo heslom novoveku a keďže tu zrazu nebola cirkev, ktorá by tomu mohla účinne zabrániť, dialo sa tak na všetkých možných úrovniach. Každému je dnes asi známy ruský pop Rasputin. Tento tajuplný muž aj po storočí udivuje ľudí, ktorí mu pripisujú nadprirodzenú moc. Tento muž svojimi či už nadprirodzenými schopnosťami, šťastím alebo vlastnosťami schopného psychológa získal priazeň na cárskom ruskom dvore. Ku koncu bol údajne jeho vplyv na cárovnú až taký veľký, že sa celkom riadila jeho radami. Tento spiritualista tak nepriamo ovplyvňoval politiku najväčšieho štátu sveta. Dialo sa tak až do jeho zavraždenia, ktoré samo o sebe nesie záhadné prvky. Na jeho usmrtenie ho údajne bolo nutné najskôr otráviť, následne postreliť a keď ani to nestačilo, musel byť ešte pobodaný.
Pravdepodobne najviac v modernej histórii ľudstva sa okultizmom a jemu blízkymi kategóriami zaoberalo nacistické Nemecko. Spoločnosť Thule bola ustanovená ako odnož spoločnosti Germanenorde. Zakladateľom spoločnosti bol profesor Rudolf von Sebottendorf. Do spoločnosti vstupovali predovšetkým ľudia z vyšších kruhov - šľachta, podnikatelia, právnici, lekári, sudcovia, politickí aktivisti a neskôr hlavne vysokí predstavitelia vládnucej NSDAP a nacistického Nemecka celkovo. Členstvo samotného Adolfa Hitlera nebolo nikdy dokázané, pravdepodobne však bol ovplyvňovaný antisemitickými tézami a okultnými teóriami tohto spoločenstva. Členom bol napríklad Rudolf Hess, jedna z najbližších Hitlerových osôb. Samotné slovo Thule znamená bájny severský ostrov, ktorý je tiež známy pod názvom Hyperborea.
V súčasnosti sa v rámci Thule objavujú aj domienky, že Hitler za pomoci tejto okultistickej spoločnosti pátral po knižke Necronomicon a údajne ju aj našiel. Má sa jednať o knihu čiernej mágie, ktorá mala zapríčiniť vzostup ako aj pád Tretej ríše. Nemecká spoločnosť pre výskum mystických náuk, ktorá vznikla v r. 1908, niesla názov Vril-Gesellschaft. Vril-Gesellschaft sa zaoberala štúdiom prastarých nemeckých legiend, ktoré hovorili o mimozemskej civilizácii, ktorá mala obývať Zem v dávnych dobách a vládnuť nadprirodzenou silou menom Vril.
Po anšluse Rakúska nechal Hitler z múzea Hofburg preniesť kópiu sv. Longina - relikviu, ktorá podľa mýtov mala prebodnúť Ježiša Krista a svojmu majiteľovi nakloní osud na jeho stranu a dodá mu nadprirodzené schopnosti. Pre okultistov mala nevýslovnú hodnotu. Po vzore Rudolfa Hessa sa stal vegetariánom. V neposlednom rade je to jeho viera, že ho vedie sama Prozreteľnosť, aby ustanovil nový svetový poriadok.
V roku 1938 sa majiteľom kópie stáva Adolf Hitler. Po vojne sa kópia vracia naspäť do Hofburgu. Mnohí vrcholoví predstavitelia nacistickej ríše, medzi nimi aj samotný Adolf Hitler, boli vegetariánmi. Na jednej strane to súvisí s mytológiou nadradenej rasy, ktorá priniesla teóriu o tom, že pôvodne boli templári čistí, pričom k ich čiastočnej degenerácii došlo práve zmiešaním sa s inými rasami a začatím konzumácie mäsa. Existuje však aj ďalšia teória, podľa ktorej pri použití čiernej mágie na spojenie sa s duchmi, démonmi či diablom je potrebné tzv. médium, človek, ktorý sa dostane do tranzu a temné sily prostredníctvom neho hovoria. Adolf Hitler bol údajne takýmto médiom, avšak aby médium fungovalo dobre, nesmelo jesť mäso.
V súčasnom svete a taktiež v politike môže stále pretrvávať, avšak pôsobí skryto. Kniha sa primárne sústredí na veľmi nevšedné, ale doposiaľ naskrz prehliadané životné osudy dvoch pražských hermetikov, Jána Kefera a Jiřího Arvéda Smíchovského, na pozadí ich vzťahu k okultizmu a nacizmu. Okrem vykreslenia týchto dvoch osobností, ktoré spájali vášeň pre okultné náuky a rozdeľovali vzťah k nacistickému režimu, sa autorka venuje takmer neznámej nacistickej akcii proti okultistom, ktorá prebehla na území protektorátu počas druhej svetovej vojny. Hoci sa jedná o literatúru faktu podloženú nielen mnohými dobovými prameňmi, môžu niektoré pasáže knihy znieť čitateľom až neuveriteľne.
Záver: Temné Sily v Moderných Dejinách
Väčšina ľudí v dnešnej dobe si myslí, že sme už príliš moderní na reálne uvažovanie o existencii mágie či okultizmu. Avšak aj dnes je stále vidieť, že lipneme na rôznych poverách a strachu z neznámeho. Téma okultizmu je tu s nami stále a nevymizla ani po porážke nacizmu a po ukončení druhej svetovej vojny. Existuje tiež teória, že Hitler vpadol do Rakúska kvôli Longinovej kopii - kópii osudu. Názvom Longinova kopia je označovaná kopia, ktorou údajne rímsky vojak Longinus prebodol bok ukrižovaného Ježiša Krista a tak ho zbavil utrpenia. Podľa mytológie, ten kto je vlastníkom kópie a je oboznámený s jej silou, má tak vo svojich rukách moc tohto sveta. V minulosti boli vlastníkmi tejto kópie cisár Konštantín, Karol Veľký, Fridrich I. Barbarossa, Karol IV., Žigmund Luxemburský. Existujú tiež dohady, že vlastníkmi boli aj Rudolf II., ktorý sa pomiatol a následne jeho brat Matej. Časom bola kópia uložená do Viedne v Hofburgu. V tomto čase sa však už presne nevie, či sa jedná o pravú alebo falošnú kópiu.
Po skončení vojny väčšina členov Ahnenerbe zmizla bez stopy. Je viac menej nemožné zistiť a odlíšiť pravdu od nepravdy, špekulácií a legiend. Isté však je, že okultizmus a spomenuté skutočnosti pomerne veľkou mierou prispeli k budovaniu nacistického Nemecka. Prastarí boli, sú a budú. Nie v priestoroch nám známych, ale medzi nimi. Chodia ticho, prvotne bezrozmerní a pre nás neviditeľní. Človek teraz vládne tam, kde kedysi vládli oni. Oni budú čoskoro vládnuť tam, kde človek vládne teraz. Čakajú trpezliví a mocní, pretože tu budú vládnuť znovu. Už pred sto rokmi upozorňoval na kulty, ktoré paktujú s temnými entitami a usilujú o ich vpustenie do nášho univerza. Carlos Castaneda píše, že títo dravci sa živia požieraním ľudskej energie a sú záhadným spôsobom prepojení s ľudskou mysľou. Emil Páleš poznamenáva, že sú to démonické sily, ktoré sa snažia zmocniť vyšších duchovných schopností človeka a podriadiť ich svojmu cieľu. Inšpirujú celé ideológie a svetové hnutia, v ktorých obetujú milióny ľudských bytostí, len aby sa z ich krvi uvoľňovali étery, na ktorých parazitujú. Nacistické vyhladzovacie tábory sú premietnutím vzorca dravcov do vonkajšej roviny.
tags: #okultizmus #pocas #svetovej #vojny