Parížska katedrála Notre-Dame, majstrovské dielo gotickej architektúry a srdce francúzskej histórie a kultúry, sa po ničivom požiari opäť otvorila svetu. Jej znovuotvorenie nie je len návratom k minulosti, ale aj mocným symbolom nádeje, obnovy a nezdolného ducha, ktorý rezonuje s adventným posolstvom prípravy cesty Pánovi. Príbeh katedrály, jej obnova a jej najcennejšie relikvie, ako napríklad Tŕňová koruna, nám ponúkajú hlboké zamyslenie nad vierou, spoločenstvom a zmyslom života.
Katedrála ako symbol spoločenstva a komunikačných ciest
Slovo "komunikácia" pochádza z latinčiny a znamená spoločenstvo. V kontexte Adventu, keď sa pripravujeme na príchod Pána, je táto myšlienka mimoriadne aktuálna. Dokončenie električkovej trate v bratislavskej Petržalke, podobne ako dlho očakávané dokončenie diaľnic na Slovensku, môže slúžiť ako silný symbol tohtoročného Adventu. Cesty, ktoré budujeme, symbolizujú aj naše úsilie o obnovenie spoločenstva s Bohom i navzájom. Evanjelium nás pozýva: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!" Toto posolstvo je výzvou k tomu, aby sme vyplnili nerovnosti, zrovnali kopce a napravili to, čo je krivé a hrboľaté, aby sa naše životy stali hladkými a dobre zjazdniteľnými cestami k Bohu a k sebe navzájom.
Spoločnosť sa v súčasnosti atomizuje a rozpadáva. Spoločenské tkanivo, ktoré nás spája, má nielen diery, ale sa doslova rozpadáva. Pápež František alarmujúco hovorí, že „súčasný svetový systém je neudržateľný“. Prežívame to na všetkých úrovniach života - v rodinnom živote, v medziľudských vzťahoch, v politike, ekonomike, ekológii i kultúre. Potrebujeme obrátenie, teda vytváranie ciest a komunikačných kanálov, aby sme sa navzájom prepojili a mohli tvoriť fungujúci organizmus. Potrebujeme pripravovať cesty a komunikáciu medzi ľuďmi, medzi človekom a prírodou, medzi kultúrami a národmi, medzi krajinami a medzi ľuďmi rozličných náboženstiev.
Najmocnejším staviteľom komunikácií, ciest a prepojení je Boh. Kristus je pravý pontifex, staviteľ komunikačných prepojení medzi Bohom a ľuďmi. Potrebujeme objaviť, že v ňom je prazdroj a prapôvod komunikácie, ktorá prepája všetko v tomto svete a robí z neho živý organizmus. Ak sa odvraciame od neho, ak sa rozpadnú cesty vedúce k nemu, rozpadajú sa aj ostatné cesty a komunikačné kanály. Tieto Vianoce sa začne Jubilejný rok Nádeje. Boh ponúka ľudstvu vždy novú nádej, uistenie o svojej blízkosti, o tom, že cesty a komunikácie sa dajú znovu vytvoriť, že svet sa môže opäť stať fungujúcim a prepojeným organizmom.
Čo je advent? | GotQuestions.org
Notre Dame: Prorocké znamenie obnovy Cirkvi
Znovuotvorenie parížskej katedrály Notre-Dame, chrámu Matky Božej v Paríži, po piatich rokoch neuveriteľného nasadenia požiarnikov, remeselníkov, umelcov a odborníkov, je ďalším vonkajším symbolom tohtoročného Adventu. Katedrála bola nielen zachránená, ale privedená do novej krásy, obnoveného šatu. Je ešte krajšia, než sme ju poznali. Pápež František vo svojom posolstve zdôraznil, že je krásne a upokojujúce vidieť nielen to, že sa umenie a zručnosti múdro zachovali a zdokonalili, ale ešte krajšie je, že mnohí robotníci a remeselníci svedčia o tom, že toto dobrodružstvo obnovy prežili autentickým duchovným spôsobom. Išli v stopách svojich otcov, ktorých jedine viera, prežívaná v ich práci, dokázala vyburcovať k vybudovaniu takéhoto majstrovského diela.
Pápež v závere posolstva vyzval: „Nech je znovuzrodenie tohto obdivuhodného kostola prorockým znamením obnovy Cirkvi vo Francúzsku. Pozývam všetkých pokrstených, ktorí s radosťou vstúpia do tejto katedrály, aby pocítili oprávnenú hrdosť a znovu si osvojili dedičstvo svojej viery. Drahí veriaci Paríža a Francúzska! Tento príbytok, ktorý obýva náš nebeský Otec, je váš; vy ste jeho živými kameňmi. Tí, ktorí vás vo viere predišli, ho postavili pre vás: nespočetné zobrazenia a symboly, ktoré obsahuje, vás majú istejšie viesť k stretnutiu s Bohom-človekom a k znovuobjaveniu jeho nesmiernej lásky."
Parížska katedrála sa stáva symbolom, jej obnovou sa tiež pripravili cesty Pánovi a ľuďom do nej a v nej k Bohu. „Notre Dame čoskoro opäť navštívia a budú obdivovať obrovské zástupy ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev, prostredí, náboženstiev, jazykov a kultúr, z ktorých mnohí hľadajú absolútno a zmysel svojho života. Nech vo svedectve kresťanského spoločenstva vnímajú pokoj, ktorý prebýva v jeho chvále, nech cítia radosť z poznania a lásky k Pánovi, ktorý sa im stal blízkym, súcitným a nežným. Nech, pozdvihujúc oči k týmto klenbám, ktoré znovu získali svetlo, zdieľajú jeho nepremožiteľnú nádej."
Evanjelium Ježiša Krista nie je len dedičstvom minulosti, ale je aj cestou schopnou pretvárať a inšpirovať našu prítomnosť, rozpadajúci sa svet a ukazovať cestu budúcnosti. Včera vo mne rezonovali slová svätého Jána Pavla II., ktoré vyriekol na začiatku svojej pápežskej služby: „Otvorte dokorán dvere Kristovi! Otvorte jeho spásonosnej moci hranice štátov, ekonomické i politické systémy, rozsiahle oblasti kultúry, civilizácie, rozvoja. Nebojte sa! Kristus vie, 'čo je v človeku'. On jediný to vie!“
Paul Claudel a zázrak obrátenia v Notre Dame
Prezident Macron spomenul vo svojom príhovore veľké míľniky francúzskej histórie, ktoré sa odohrali v tejto katedrále. Na milé prekvapenie a radosť mnohých spomenul aj veľkého francúzskeho básnika Paula Claudela, ktorý v tejto katedrále na Vianoce roku 1886 prežil svoju konverziu, svoje obrátenie. Claudel opisuje tento zážitok ako „okamih, keď bol zasiahnutý priamo do srdca a zrazu uveril. Uveril s takou silou a dôverou, s takým povznesením celej bytosti, s takým presvedčením a istotou, že neostalo v ňom miesto na nijakú pochybnosť. Odrazu mal zdrvujúci pocit nevinnosti, večného Božieho detstva, akoby nevysloviteľné zjavenie.“ Jeho slová svedčia o tom, že aj v dnešnej dobe sa v srdciach ľudí môžu diať zázraky obrátenia, ktoré menia celé ich životy.
Parížsky arcibiskup povedal, že každý návštevník môže na tom mieste nájsť krásu, vytrženie, vnútorné uzobranie, vnútorný pokoj, vedomie blahodarnej prítomnosti, ktorá vzbudzuje dôveru. Kristus každému návštevníkovi otvára bránu svojho srdca. Boh si vzal telo z Márie Panny, ktorú tu uctievame. Táto katedrála celá otvára srdce k tajomstvu Krista a je znakom nesmiernej radosti veriacich. Všetkých Vás, veriacich i neveriacich, nech Panna Mária vezme do svojho náručia, nech vás predstaví svojmu Synovi. Panna Mária je privilegovanou cestou, komunikačným kanálom, ktorý umožňuje spojenie s Bohom v Kristovi.
Tŕňová koruna: Symbol utrpenia a Božej lásky
Najcennejším artefaktom znovuotvorenej parížskej katedrály Notre-Dame je Tŕňová koruna. Podľa legendy ju Ježišovi nasadili na hlavu rímski vojaci počas ukrižovania. Túto dodnes uctievanú relikviu priniesol do Francúzska kráľ Ľudovít IX. v roku 1239. Vtedy najmocnejší muž planéty si zložil kráľovskú korunu a v kajúcnom sprievode niesol do Paríža symbol kráľovstva, ktoré nie je z tohto sveta - korunu z tŕnia. Pred všetkými vyhlásil: „Som najmocnejší kráľ na svete, no nie som nič v porovnaní so skutočným kráľom. Moja koruna je zo zlata, no nie je nič oproti jeho skutočnej korune vyhotovenej z tŕnia.“
Príbeh Tŕňovej koruny siaha až do čias Ježišovho ukrižovania. Evanjelisti ju spomínajú a prví cirkevní otcovia ju uctievali ako relikviu. V 10. storočí bola prenesená do Konštantínopolu a v roku 1239 ju za veľký finančný obnos získal francúzsky kráľ Ľudovít IX. a priviezol ju do Paríža. Počas Francúzskej revolúcie bola koruna na niekoľko rokov prenesená do národnej knižnice. V roku 1806 bola definitívne vrátená cirkvi a prenesená do Notre-Dame. Pri požiari katedrály v roku 2019 ju pred ohňom spolu s ďalšími svätými relikviami zachránil kňaz Jean-Marc Fournier.
Tŕňová koruna má tvar venca s priemerom 21 centimetrov a tvoria ju poprepletané vetvičky zviazané zlatými niťami. Je uložená v zdobenej zlatej schránke a od piatku 13. decembra minulého roka je vystavená v novom relikviári. Spolu s korunou je v ňom aj údajný klinec z Kristovho kríža i úlomok z kríža. Rektor katedrály Notre-Dame Olivier Ribadeau Dumas zdôrazňuje, že absencia pôvodných tŕňov „nijako neznižuje hlboký význam tohto posvätného predmetu“.
Katedrála v histórii a jej symbolika
Katedrála Notre-Dame, ktorej základný kameň položili v roku 1163 a dokončili ju v roku 1345, je svedkom mnohých historických udalostí. Konali sa v nej korunovácie kráľov, svadby kráľovskej rodiny a rehabilitačný proces s Janou z Arku. Počas Veľkej francúzskej revolúcie bola zničená a vyrabovaná a istý čas slúžila aj ako sklad vína.
Symbolika koruny sa vyvíjala od antických vencov víťazov k zdobeným obručiam a neskôr k oblúkom a krížom, ktoré reprezentovali panovnícku či božskú moc. V kresťanskej Európe sa vladárske koruny začali tvarovo prispôsobovať symbolike večného života Ježiša Krista. Na Slovensku sa prvá korunovácia uskutočnila v roku 1563 v Dóme svätého Martina v Bratislave, posledná v roku 1916.
Je dôležité si uvedomiť, že panovník korunu nenosil neustále. Jej používanie bolo vyhradené len pre úzky okruh príležitostí. Korunovácie boli spojené s rôznymi tradičnými zvyklostami a rituálmi, napríklad vo Francúzsku kráľ po korunovácii prijímal chorých, pretože sa verilo, že v rukách pomazaného sa skrýva zázračná liečivá sila.
Notre Dame teraz svedčí o tom, že nie je len múzeom minulosti, ale symbolom prítomnosti Kristovho evanjelia aj v súčasnosti. Nie je len dedičstvom minulosti, ale je aj cestou schopnou pretvárať a inšpirovať aj našu prítomnosť a ukazovať cestu budúcnosti.