Umenie je živý organizmus, ktorý neustále reflektuje dobu, spoločenské nálady, ale aj absurditu každodenného bytia. V súčasnom slovenskom divadelnom kontexte patrí medzi výrazné tváre herečka Renáta Ryníková, ktorá svojou tvorbou, pedagogickým pôsobením a moderátorskými aktivitami v relácii SoaRea prináša divákom nielen zábavu, ale aj hlbokú introspekciu. Jedným z najzaujímavejších bodov jej aktuálnej kariéry je účinkovanie v divadelnej komédii Bohyňa vo vani, titule, ktorý v sebe spája moderný humor s prekvapivými historickými kontextmi.
Divadelná cesta Renáty Ryníkovej
Renáta Ryníková, rodáčka z Prešova a absolventka VŠMU, nie je v hereckom svete žiadnym nováčikom. Svoju cestu na profesionálne javisko začala písať už v roku 1999 v obnovenej premiére slávneho titulu Na skle maľované v réžii Milana Antola. Táto skúsenosť, hoci v malej postave, bola pre ňu zásadným impulzom pre celoživotné smerovanie. Za viac ako dve dekády nepretržitého pôsobenia v rôznych divadlách po celom Slovensku - od DJZ Prešov, cez SKD Martin a DAB Nitra, až po bratislavské scény ako Aréna, GUnaGU či jej súčasné domovské divadlo LA KOMIKA - stvárnila presne šesťdesiatosem dramatických titulov.
Jej prístup k herectvu je bytostne spätý s pocitom poslania. Herectvo pre ňu nie je len remeslom, ale metafyzickou cestou, ktorú musí divák zažiť, vidieť a precítiť naživo, aby dosiahol pocit katarzie. V divadle LA KOMIKA, pod vedením režiséra a autora Karola Vosátka, našla priestor pre svoju umeleckú realizáciu, kde momentálne účinkuje v siedmich tituloch. Práve postava Adely v komédii Bohyňa vo vani je tým, čo ju v súčasnosti napĺňa najviac.
Absurdná zápletka: Keď Ľudovít Štúr vstúpi do života gangstrov
Divadelná hra Bohyňa vo vani prináša divákovi otázku, nad ktorou sa bežne zamyslí len málokto: Dokážete si predstaviť, čo by sa asi tak muselo stať, aby ste sa dnes mohli stretnúť s Ľudom Štúrom v jeho pôvodnej originálnej verzii? Aká šialená zápletka by z toho mohla vzniknúť?
Dejová línia tohto diela je postavená na kontrastoch. Predstavte si dvoch mladých ľudí, muža (Peter Brajerčík) a ženu - titulnú „Bohyňu vo vani“ (Renáta Ryníková). Aby bola situácia ešte komplikovanejšia, títo hrdinovia sú novodobí gangstri na úteku pred spravodlivosťou, pretože v opojení zmyslov vyviedli jednu bláznivú vec. A do tohto ich úteku sa veľmi zvláštnou náhodou pripletie práve Ľudovít Štúr v podaní Štefana Martinoviča. Tento stret dvoch svetov, historického národného buditeľa a moderného sveta zločinu a komédie, vytvára priestor pre situačný humor, ale aj hlbokú sondu do slovenskej mentality.
Umenie ako nástroj slobody a katarzie
Renáta Ryníková nie je len herečkou, ale aj tvorcom, ktorý chápe význam symbolizmu. V rámci projektu Les Sirènes a Hilaris Chamber Orchestra ukázala, že kvalitné umenie dokáže totálne naplniť koncertnú sálu. Jej práca s textom, svetlom a telom v inscenácii Pergolesiho Stabat Mater demonštrovala jej schopnosť pracovať s hlbokými témami. Ako sama hovorí: „Divadlo symbolizmu je niečo, čo dáva umelcovi slobodu… Slobodu tvorby, slobodu prejavu, slobodu fantázie.“
Tento prístup aplikuje aj v komediálnom žánri. Pre ňu je dôležité, aby aj v čase, keď je veselosti poskromne, divadlo prinášalo rozosmiatie, ktoré má však hlboké myšlienkové zázemie. Jej vzťah k národnej kultúre je nefalšovaný a úprimný. Hoci precestovala pol sveta, návraty domov a láska k slovenským tradíciám, vrátane nosenia kroja či návštev salašov, sú pre ňu zdrojom inšpirácie. Štúrovci sú pre ňu celoživotnou inšpiráciou pre ich revolučnosť, odhodlanie a silu názoru.
SoaRea: Virtuálne stretnutia s dušou
Projekt SoaRea, ktorý vznikol ako reakcia na náročné obdobie domácej izolácie, je ďalším dôkazom jej aktívneho prístupu k umeniu. Namiesto povrchných informácií sa Renáta v rozhovoroch zameriava na hĺbku, emócie a ľudskosť svojich hostí. Hostia ako Marián Mitaš, Zuzana Kanócz či Ľuboš Kostelný sa tu ukazujú v úplne inom svetle - uvoľnení, úprimní a často aj dojatí.
Celý tento projekt, zastrešený komorným divadlom LA KOMIKA, je odrazom jej pedagogického talentu a schopnosti spájať ľudí. Syntéza jej hereckej praxe a pedagogického pôsobenia na UKF a Súkromnom konzervatóriu v Nitre sa pretavila do jej moderátorského štýlu, ktorý je prirodzený a spontánny.
Súčasná situácia a budúcnosť divadla
Hoci situácia v divadelnom svete nie je vždy jednoduchá, pre Renátu Ryníkovú zostáva divadlo miestom, kde sa napĺňajú detské sny o učiteľstve a umení. Jej ambíciou je šíriť umenie, radosť a občas aj slzy. Divadlo LA KOMIKA pod taktovkou Karola Vosátka naďalej ponúka priestor pre tituly, ktoré majú názor, humor a nadčasové posolstvá. Či už ide o spomínanú hru Bohyňa vo vani alebo o iné inscenácie, základom je vždy sloboda interpretácie.
Pre diváka zostáva dôležité vnímať umenie ako očistný proces. Ako hovorí Renáta, herectvo je dar, ktorý treba úročiť. A v prípade Bohyne vo vani divák dostáva možnosť zažiť niečo, čo sa vymyká štandardným šablónam - stretne sa s históriou v najbláznivejšej podobe a prostredníctvom smiechu objaví možno aj kúsok vlastnej identity v rámci národného príbehu, ktorý stále píšeme.