Staroveké egyptské náboženstvo, ktoré sa formovalo približne v polovici 4. tisícročia pred n. l., predstavuje fascinujúci, no zároveň nesmierne zložitý systém viery. Pre lepšie pochopenie histórie a kultúry Egypta je nevyhnutné vnímať ich pohľad na bohov, ktorý bol postavený na úplne inej logike, než akú používa súčasná doba. Texty, ktoré sa zachovali, sa často zaoberajú mytologickými javmi a ich pochopenie je veľmi ťažké, keďže hieroglyfy sú mnohovýznamové. Medzi najstaršie a najvýznamnejšie postavy tohto panteónu patrí bohyňa Nut, ktorá je ústrednou postavou pri vysvetľovaní kozmogonických predstáv o vzniku a udržiavaní sveta.
Pôvod a kozmogonická rola bohyne Nut
Nut, ktorej meno v staroegyptskom jazyku znamená „obloha“, je v rámci onskej (héliopolskej) kozmogónie jednou z deviatky prvotných božstiev, známej ako Enneada. Podľa mýtov sa na počiatku z vôd chaosu, nazývaných Nun, vynoril pahorok, na ktorom stál stvoriteľ Atum. Z tohto výhodného postavenia stvoril boha vzduchu Šova a bohyňu vlhkosti Tefnutu. Ich spojením vznikli ďalšie generácie božstiev, pričom Nut a jej brat a manžel Geb (boh zeme) boli kľúčovými postavami tretej generácie.
Egypťania verili, že obloha je v skutočnosti nahá žena pokrytá hviezdami, ohnutá ponad zem v polohe plank alebo možno v polohe psa. Nut a Geb boli tradične zobrazovaní bez oblečenia a verilo sa, že sa spolu nepretržite milovali, až kým ich otec Šov neoddelil. Šov sa doslova vložil medzi nich a zdvihol Nut k oblohe, čím vytvoril obývateľný priestor pre život.
Nut ako matka bohov a tvorkyňa času
Narodenie detí Nut a Geba nebolo bez prekážok. Boh slnka Re, ktorý bol podľa niektorých záznamov Nutiným starým otcom, nechcel, aby na svet prišli štyria noví bohovia, ktorí by súťažili o jeho pozornosť. Re preto vyhlásil, že „Nut nesmie porodiť v žiadny deň v roku“. Frustrovaná Nut sa poradila s bohom múdrosti Thovtom, ktorý pre ňu vymyslel plán. Thovt vyzval boha mesiaca Chonsua na hru v kocky o svetlo. Keďže v tých dňoch súperilo svetlo mesiaca dokonca aj so svetlom boha slnka, Thovt postupne vyhral od Chonsua dostatok mesačného svitu na to, aby vytvoril päť dodatočných dní. V týchto dňoch potom Nut porodila štyroch (alebo piatich) bohov: Usira, Esetu, Sutecha, Nebthetu a Hora. Týmto činom sa vtedajší kalendár s 360 dňami rozšíril na 365 dní.
Cyklus slnka a regenerácia života
V egyptskej viere tvorilo Slnko telo bohyne Nut. Podľa mýtov Nut každú noc pohlcuje boha slnka Rea a každé ráno ho znovu rodí. Ďalší mýtus opisuje slnko ako bárku, ktorá pláva hore Nutinými nohami a chrbtom, až kým nedosiahne pri západe slnka jej ústa, prejde jej telom a ráno sa znovu zrodí. Kvôli tejto úlohe v každodennej regenerácii slnka bola Nut považovaná za ochrankyňu duší vstupujúcich do posmrtného života.
Egyptská bohyňa NUT: Oceán na oblohe | História Podcast
Bohyňa Nut je často znázorňovaná na vnútornej strane vrchnákov sarkofágov, pričom rakvy samotné bývali natierané na tmavomodro a zdobené hviezdami, čo malo symbolizovať nebeskú klenbu. Pre mŕtveho bola Nut materskou strážkyňou, ktorá mu pomáhala opustiť podsvetie a pripojiť sa k nej medzi hviezdami. Preto je niekedy nazývaná aj „Tou, ktorá drží tisíc duší“.
Ikonografia a symbolika rebríka
Bohyňa Nut bola vždy zobrazovaná v ľudskej podobe. Pri zobrazení v stoji alebo v sede má na hlave okrúhlu nádobu, čo je hieroglyfický znak jej mena, ktorý zároveň symbolizoval jej lono - miesto, kde sa všetko rodí. Ďalším významným prvkom v starovekých hrobkách je rebrík (tzv. maket). Tradícia vychádza z mýtu o Osirisovi, ktorý po svojom vzkriesení manželkou Esetou vyliezol po rebríku na nebesá, kde ho ochraňovala jeho matka Nut pred hnevom boha Sutecha. Z tohto dôvodu sa modely rebríkov vkladali do hrobov, aby ochraňovali zosnulých a priniesli im pomoc pri ceste na onen svet.
Nut v kontexte egyptského panteónu a kňazstva
Hoci bola Nut jednou z najvýznamnejších bohýň, osobitné chrámy jej Egypťania stavali len zriedka. Jej kult bol prirodzene prepojený s kultom jej detí, najmä Esety a Usira. V starovekom Egypte boli božstvá často združované do systémov, ako napr. spomínané Héliopolské Devätoro. Nut v tomto systéme zastupovala element neba, zatiaľ čo jej manžel Geb reprezentoval zem a Šov vzduch.
Je dôležité poznamenať, že v egyptskom náboženstve neexistoval striktný monoteizmus ani polyteizmus v modernom zmysle; Erik Hornung v tejto súvislosti odporúča termín henoteizmus. Egypťania si boli vedomí hierarchie, no rozmanitosť božských charakterov bola natoľko pestrá, že im nepotrebovali vnucovať zložité systémy. Pre starovekého Egypťana bola Nut realitou každodennej oblohy, ochrankyňou pred silami chaosu (symbolizovanými bohom Sutechom či démonmi) a nádejou na večný život po smrti.
Nut ako archetyp v ľudskej psychike
Obraz a sila archetypov egyptských bohov sa aj dnes prejavujú v situáciách, kedy hľadáme stabilitu a ochranu. Bohyňa Nut je spájaná s indigovou a zlatou farbou, ktoré reprezentujú múdrosť zhora a prapodstatnú pravdu. V súčasných meditáciách či vizualizáciách sa využíva koncept „ochranného obalu“, ktorý má pomôcť posilniť sebavedomie a celistvosť človeka. Prekríženie rúk na hrudi, evokujúce ochranné gesto bohyne, slúži ako technika na utíšenie mysle a návrat do vlastnej pravdy, ktorú nosíme v srdci. Nut tak zostáva nielen bohyňou hviezdnej oblohy, ale aj nadčasovým symbolom materinskej starostlivosti, ktorá nás sprevádza v každom cykle nášho bytia.
tags: #staroegypska #bohyna #oblohy