Hudba je mocným nástrojom, ktorý dokáže vyjadriť najhlbšie ľudské emócie a myšlienky. Skladby Vladimíra Godára, najmä tie, ktoré sa dotýkajú tém vojny a mieru, rezonujú s historickými udalosťami a osobnými skúsenosťami. Jeho dielo „Querela Pacis“ a „Postludio Mantra“, ktoré odznelo v podaní Katedrálneho zboru sv. Cecílie 7. až 9. júla 2010 v Kostole Svätej rodiny v Bratislave, predstavuje hlbokú reflexiu týchto večných otázok.
Kontexte Vzniku: Mier ako Vytúžený Cieľ
Festival Europa Cantat v Utrechte v roku 2009 požiadal Vladimíra Godára o zloženie oslavnej skladby „Jubilate“. Tá mala zaznieť na koncerte spolu s dielom Georga Friedricha Händla „Utrechtské Te Deum“, napísaným v roku 1713 na oslavu uzavretia utrechtského mieru. Tento historický kontext - mier po vojne - je kľúčový pre pochopenie Godárovej kompozície.
Vladimír Godár, narodený v roku 1956, jedenásť rokov po skončení druhej svetovej vojny, vyrastal v atmosfére povojnového sveta. Mier, ktorý mal priniesť obnovu, so sebou priniesol aj nové rozdelenie sfér vplyvu. Jeho rodná krajina sa stala súčasťou sovietskeho mocenského bloku. Detské hry na vojakov, kde každý chlapec túžil byť partizánom či ruským vojakom, nadobudli po auguste 1968, kedy zažili prítomnosť tankov, celkom iný rozmer. Tanky, symbol moci a "oslobodenia", sa v ich očiach premenili na nositeľov smrti a neslobody. Tento osobný zážitok formoval jeho vnímanie vojny a jej skutočných dôsledkov.
Vojenská Služba a Paradox Vojny
Rok 1981 priniesol Godárovi povinnú vojenskú službu a účasť na cvičeniach „akcia Krkonoše“. Tento krycí názov označoval plánované obsadenie Poľska v čase, keď sa Poliaci jasne postavili proti sovietizácii svojej vlasti. Paradoxne, vyhlásenie stanného práva generálom Jaruzelským prinieslo Godárovi pocit úľavy, čo svedčí o vnútornej dileme a zložitosti vtedajšej doby. Povojnové obdobie bolo plné neznesiteľných paradoxov, kde vládcovia vždy zdôvodňovali nevyhnutnosť svojich vojenských akcií vznešenými cieľmi. Od konca druhej svetovej vojny až dodnes, na zemeguli takmer neustále prebiehalo „vznešené zabíjanie“.
Erazmus Rotterdamský: Hlas Rozumu Proti Vojne
Vládnuce elity postupne prestali načúvať filozofom, teológom, umelcom a vedcom. Ich myšlienky a postoje by totiž mohli spochybniť tú takzvanú „vznešenú nevyhnutnosť vojny“. V tomto kontexte sa mimoriadne aktuálnym javí odkaz holandského humanistu Erazma Rotterdamského. Bol to práve on, kto jednoznačne odmietol všetky ospravedlňujúce vznešené ciele vladárov. Vo svojich dvoch slávnych rečiach - „Querela pacis“ (Žaloba mieru) a „Dulce bellum inexpertis“ (Sladká je vojna neskúseným) - označil vojnu za absolútne zlo. Podľa Erazma bola jej jedinou skutočnou pohnútkou chamtivosť mocných. Nezmyselné zabíjanie nevinných ľudí podľa neho nemožno ospravedlniť nijakou ideológiou či náboženstvom.
Gruzínsky Problém a Univerzálne Prežitie
Veľký gruzínsky spisovateľ Otar Čiladze, pred svojou smrťou vyzval svojich rodákov k zamysleniu. Povedal, že hlavným problémom Gruzíncov počas celej ich histórie je otázka samotného prežitia. Na toto prežitie potrebujú len dve veci: uchovať si jasnú myseľ a čisté srdce. Práve tieto atribúty - jasná myseľ a čisté srdce - viedli nizozemského humanistu k jeho prenikavým úvahám o vojne a mieri. Čiladzeho slová však nie sú relevantné len pre Gruzíncov. V skutočnosti, problém prežitia, o ktorom hovoril, nie je len gruzínsky. Ani ľudstvo ako celok neprežije, ak sa nebude riadiť princípmi jasnej mysle a čistého srdca.
The Philosophy of War & Peace
Hudobná Reflexia: "Querela Pacis" a "Postludio Mantra"
Skladba „Querela Pacis“ a „Postludio Mantra“ od Vladimíra Godára, nahraná Katedrálnym zborom sv. Cecílie v dňoch 7. až 9. júla 2010, predstavuje hudobnú interpretáciu týchto myšlienok. Nahrávka vznikla v Kostole Svätej rodiny v Bratislave, mieste, ktoré prirodzene evokuje pokoj a rozjímanie.
Hoci konkrétne detaily o hudobnej štruktúre a interpretácii týchto dvoch diel nie sú v poskytnutých informáciách obsiahnuté do hĺbky, ich názvy nám napovedajú o ich charaktere. „Querela Pacis“, v preklade Žaloba mieru, pravdepodobne hudobne spracováva Erazmovu kritiku vojny a obhajobu mieru. Môžeme predpokladať, že skladba nesie v sebe vážnosť, naliehavosť a možno aj smútok nad utrpením spôsobeným konfliktami. „Postludio Mantra“ by naopak mohlo predstavovať akúsi formu meditácie, opakovania kľúčových myšlienok, ktoré by mali poslucháča priviesť k vnútornému pokoju a reflexii. Mantra ako opakujúci sa zvuk alebo fráza má za cieľ upokojiť myseľ a navodiť stav hlbšej koncentrácie. V kontexte tejto skladby by mohla slúžiť ako hudobný odkaz na potrebu neustálej pripomienky si hodnôt mieru a ľudskosti.
Digitálna Archívácia a Prístup k Umeniu
Informácie o online archíve Slovenskej filharmónie, ktorý navrhol a naprogramoval tím Streamboyz a videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace, poukazujú na snahu o digitalizáciu a sprístupnenie kultúrneho dedičstva. Používanie a šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu je podmienené súhlasom Slovenskej filharmónie. Web používa súbory cookies, čo je štandardná prax pre moderné webové stránky. Tieto technické aspekty nám pripomínajú, ako sa aj umenie a kultúra adaptujú na digitálny vek, čím sa stávajú dostupnejšími širšej verejnosti, ale zároveň kladú dôraz na ochranu autorských práv.
Širší Pohľad na Godárovu Tvorbu
Zoznam ďalších Godárových diel, hoci bez podrobného popisu, nám poskytuje obraz o rozsahu jeho tvorby a často opakujúcich sa témach. Názvy ako „Jubilate“, „Suite II.“, „Toccata“, „Melody“, „Rag-time“, „Waltz“, „Tango“, „Sarabande“, „Minuet“, „Kyrie“, „Credo“, „Sanctus“, „Agnus Dei“, „Uspávanka s Popelčiným oříškem“, „Chrám na temene hory“, „Dole, dolina“ či „Hraj, muzika, hraj“ naznačujú rôznorodosť žánrov a inšpirácií. Od sakrálnych skladieb cez cyklické diela až po skladby inšpirované ľudovou hudbou či poetickými dielami (Li-Po, Wen Ťün). Prítomnosť diel ako „Johann Amos Comenius“ a „Erasmus Roterodamus“ jasne ukazuje jeho záujem o filozofické a humanistické témy, ktoré sa prelínajú s jeho hudobným jazykom.
Skladby ako „Obsidium urbis“ (Obležení města), „Gran battaglia“ (Veľká bitka), „The Lament“ (Nářek), „A Prayer. Allah“ (Modlitba. Alah), „Psalmus. Domine exaudi“ (Žalm. Domine exaudi), „Lacrimosa“, „A Sad Pavan for these distacted times“ (Smutná pavana do tejto šialenej doby) a „Postludio - Mantra“ z nahrávky sú explicitne spojené s témou vojny, utrpenia a prosby o mier. Tieto názvy priamo odkazujú na obsah „Querela Pacis“ a ilustrujú, ako Godár vo svojej tvorbe reflektuje univerzálne ľudské skúsenosti a historické udalosti. Jeho hudba tak nie je len umením, ale aj formou svedectva a výzvy k zamysleniu.