Film "Vyháňač diabla" (The Exorcist) z roku 1973 nie je len obyčajným hororom. Je to kultový film, ktorý sa stal celosvetovým fenoménom a dodnes rezonuje v kultúre, či už svojím desivým príbehom, technickou dokonalosťou alebo kontroverzným prijatím. Jeho vplyv presahuje rámec kinematografie a dotýka sa aj psychológie, náboženstva a spoločenských tabu.
Počiatky z pera úspešného spisovateľa
Príbeh "Vyháňača diabla" sa začal písať nie na filmovom plátne, ale na papieri. Peter Blatty, dovtedy úspešný spisovateľ známy skôr ľahšími komédiami, sa rozhodol pustiť do niečoho omnoho ponurejšieho. Napísal román "Vyháňač diabla" a ešte pred jeho vydaním predal filmové práva spoločnosti Warner Brothers za pôsobivých 641 000 dolárov. Tento krok sa ukázal ako mimoriadne prozíravý, pretože román a následne aj film zaznamenali obrovský úspech.
Ambiciózny projekt a nečakané prekážky
Pôvodný rozpočet filmu sa mal pohybovať okolo 4 miliónov dolárov a nakrúcanie bolo naplánované na 95 dní. Realita však bola oveľa drsnejšia. Počas natáčania sa vyskytlo množstvo závažných problémov, vrátane úmrtí, zranení a nehôd, ktoré nielenže dvojnásobne predĺžili dobu nakrúcania, ale dramaticky zvýšili aj celkové náklady. Tieto udalosti, spolu s nárastom oznámení o posadnutosti diablom, prispievali k mystickej a znepokojujúcej atmosfére, ktorá film sprevádzala od jeho počiatkov.
Hviezdne obsadenie a režisérska vízia
V centre príbehu stála ikonická postava Chris MacNeilovej, ktorú stvárnila Ellen Burstynová (v tom čase vo veku 40 rokov), jedna z jej najvýznamnejších filmových úloh 70. rokov. Dôležitú úlohu otca Merrina stvárnil Max von Sydow (vo veku 43 rokov), renomovaný švédsky herec, ktorý bol obľúbencom legendárneho režiséra Ingmara Bergmana. Režisérom filmu bol William Friedkin (vo veku 34 rokov), ktorý práve získal Oscara za svoj predchádzajúci úspech, "Francúzsku spojku" (The French Connection, 1971). Jeho remeselná zručnosť a cit pre napätie boli kľúčové pre vytvorenie nezabudnuteľného filmového zážitku.
Skutočný prípad ako inšpirácia
Podnetom pre Blattyho román bol skutočný prípad 14-ročného chlapca z Mont Ranier v štáte Maryland. Chlapec vykazoval paranormálne javy, ako napríklad chvenie obrazov a poskakovanie fliaš s lekvárom v jeho prítomnosti. Na jeho tele sa dokonca objavil záhadný červený nápis s odkazom "Choď do St. Louis", kam následne aj chlapca previezli. Tam začal vydávať zvláštne zvuky a podstúpil dvojmesačný kurz vyháňania diabla. Tento skutočný príbeh dodal Blattyho dielu temnú a znepokojujúcu autenticitu.
Nakrúcanie poznačené paranormálnymi javmi
Samotné nakrúcanie filmu bolo poznačené radom podivných udalostí, ktoré mnohí pripisovali paranormálnym silám. Stratili sa rôzne predmety, vrátane trojmetrového modelu démona Pazuzu, ktorý sa cestou do Iraku zatúlal až do Hongkongu. Vyskytli sa aj vážne nehody: syn herca Jasona Millera bol zrazený motorkou, Ellen Burstynová si pri jednej scéne pomliaždila chrbát, jeden z tesárov pracujúcich na stavbe domu, kde sa odohrával dej, prišiel o palec a samotná stavba záhadne vzplanula. Tieto udalosti viedli k šesťtýždňovému zdržaniu a nutnosti postaviť dom znovu.
Majstrovstvo maskérov a špeciálnych efektov
Najväčšiu pozornosť si získali maskéri a technici zodpovední za špeciálne efekty. Jedným z najnáročnejších úloh bolo obložiť repliku Reganinej izby chladničkami a mrazničkami v hodnote 100 000 dolárov, aby sa dosiahla teplota mínus desať stupňov Celzia. Táto nízka teplota bola nevyhnutná na dosiahnutie efektu mrazivého dychu hercov. Štáb musel pracovať v lyžiarskych odevoch a herečka Linda Blair, ktorá stvárnila posadnutú Regan, bola pod perinou ohrievaná elektrickou poduškou.
Majster maskér Dick Smith, známy svojou prácou na filmoch ako "Malý veľký muž" (Little Big Man, 1970) a "Krstný otec" (The Godfather, 1972), čelil pri príprave Lindinho make-upu značnej výzve. "Bola tak strašne zdravá," poznamenal Smith. Bolo náročné narušiť jej prirodzené, plné črty. Ústa jej vypchali tampónmi, aby pôsobila podivne, a dráždivé očné šošovky dodali jej pohľadu démonický vzhľad. Rána pred nakrúcaním scén vyháňania diabla si vyžadovali hodiny maskovania.
Linda Blair: Mladá hviezda s ťažkou úlohou
Linda Blair, ktorá vo filme stvárnila posadnutú Regan, sa v čase nakrúcania ešte len pripravovala na svoje 15. narodeniny. Napriek mladému veku zvládla svoju náročnú úlohu s pozoruhodnou profesionalitou, hoci sa priznala k určitej neochote pri zašpinení svojich vlasov, na ktoré bola hrdá. Scéna zvracania si vyžadovala dôkladné premyslenie. Na filmovanie zvracania a močenia z profilu sa dali použiť skryté trubičky napojené na zásobník, pričom Linda nemusela mať nad týmito procesmi plnú kontrolu - jej zvracanie riadil režisér diaľkovým ovládaním.
Napriek tomu, že sa o nej písalo ako o budúcej hviezde televíznych seriálov, Linda Blair sa po uvedení filmu zdala byť skôr fascinovaná koňmi než hviezdnou kariérou. Vo veku 20 rokov sa potýkala s právnymi problémami spojenými s drogami, čo kontrastovalo s jej nevinným obrazom z "Vyháňača diabla".
Kritické prijatie a masový úspech
Kritická odozva na film bola spočiatku rozporuplná. Recenzenti ho často označovali za obscénny, morálne pochybný a zneužívajúci divákov. Napriek tomu publikum zareagovalo s ohromením. Film dokázal šokovať a desiť divákov podobne ako kedysi "Frankenstein" (1931). Peter Blatty získal Oscara za scenár a "Vyháňač diabla" sa stal jedným z najúspešnejších filmov roka a jedným z najväčších kasových trhákov všetkých čias. Len v Severnej Amerike zarobil 89 miliónov dolárov.
Duchovné prvky a skutoční kňazi
Film neváhal integrovať skutočné duchovné prvky do svojej produkcie. Svoje zastúpenie mali aj dvaja skutoční kňazi: Reverend William O'Malley stvárnil otca Dyera a Reverend T. Bermingham hral rektora univerzity. Ich prítomnosť dodávala filmu ďalšiu vrstvu autenticity a hĺbky.
Otec Lancaster Merrin: Minulosť poznačená vojnou
Postava otca Lancastera Merrina, ktorú stvárnil Max von Sydow, má vlastný temný príbeh. Rozhodne sa opustiť svoje rodné Holandsko s nádejou, že vymaže drásavé spomienky na vojnu. Jeho zážitky z hrôz vojnového besnenia boli natoľko silné, že ním otriasli dokonca aj vierou v Boha. Azyl našiel v Keni, kde sa ako kňaz zúčastnil archeologickej expedície. Vykopávky v blízkosti starobylého byzantského kostola viedli k objavu ešte staršej krypty pod kostolom. V nej "spalo čosi", čo čakalo na svoj návrat na zem - mocná entita, ktorej prebudenie prinieslo šialenstvo do blízkej dediny a medzi britských vojakov.
Nové kapitoly: Nadväzujúce filmy a ich príbehy
Príbeh "Vyháňača diabla" sa neobmedzil len na pôvodný film. Vznikli aj nadväzujúce filmy, ktoré rozširujú tento temný univerzum. Jeden z nich, novodobý "Vyháňač diabla", začína na Haiti. Fotograf Victor (Leslie Odom Jr.) stratil pred dvanástimi rokmi svoju tehotnú manželku pri katastrofálnom zemetrasení, ale podarilo sa mu zachrániť novonarodenú dcéru Angelu. Keď Angela zmizne spolu so spolužiačkou Katherine v lese, Victor, pragmatik neveriaci v nadprirodzené javy, je postavený pred realitu, ktorá presahuje jeho chápanie. Po troch dňoch sa dievčatá objavia, ale ich správanie naznačuje, že si z ich zmiznutia odniesli viac, než len nepríjemné spomienky. Zkušenný exorcista by okamžite rozpoznal, že sú obe dievčatá posadnuté.
Tieto nadväzujúce príbehy, aj keď sa odohrávajú v súčasnosti, čerpajú z temného dedičstva pôvodného filmu a skúmajú večné témy viery, pochybností a boja dobra so zlom. Filmový svet "Vyháňača diabla" tak naďalej fascinuje a desí divákov po celom svete.