Výstava „Zbožní zítřka: Umění vidět“, ktorá bola usporiadaná v Severočeskej galérii výtvarného umenia v Litoměřiciach, predstavuje vzrušujúci pohľad na české výtvarné umenie spojené spoločným menovateľom - duchovnom a jeho hľadaním. Kurátorka Dana Veselská sa pri názve výstavy inšpirovala citátom rakúskeho kňaza a teológa Karla Rahnera, ktorý v roku 1965 napísal: „Zbožný zítřka bude mystikem, někým, kdo něco zakusil, nebo nebude vůbec,“ a v tomto zmysle tiež koncipovala celú expozíciu. Výstava je úctyhodným pokusom predstaviť naraz diela profesionálov i tvorcov-laikov, pričom jediným kritériom bola kvalita „videnia“.
Mystici, automatici a „videnie“ iných svetov
Expozícia predstavuje vyše štyridsať výtvarníkov z rôznych generácií. Zastúpení sú v nej mystici, presnejšie tvorcovia, ktorí sa snažia preniesť ono zakúsené „mystické“ na plátno či papier, ale aj autori medijnej tvorby, ktorí touto víziou priamo žijú. K videniu sú diela ezoterikov hľadajúcich pravdy skryté bežnému pohľadu a nechýbajú ani automatici, kresliaci s úplným vypnutím racia. Styčným bodom medzi školenými a laickými umelcami je hlboký duchovný prežitok a jeho vizualizovaný kresbový záznam.
Carl Gustav Jung definoval medijnú tvorbu ako „ideogramy nevedomých obsahov“. Tvorca môže vytvárať zložité obrazy, o ktorých skutočnom obsahu nemá ani tušenie, zatiaľ čo počas procesu tvorby sa tieto obrazy vyvíjajú samy zo seba. Výsledky sú fascinujúce nielen svojou nespútanou fantáziou, ale aj hĺbkou. Napríklad Cecília Marková hovorila o tom, že dielo nemaľuje sama, ale ruku jej vedie neznámy majster. Liečiteľ Karel Kožíšek zase tvoril automatické kresby, ktoré slúžili ako diagnózy na diaľku.
Profesionálne hľadanie vnútorného svetla
Bolo by omylom predpokladať, že staršie diela budú nutne tradičnejšie. Napríklad Váchalov farebný drevorez Pláň astrální z roku 1913 je vďaka disparátnym tvarom mimo čas a mohol by byť súčasťou expozície abstraktného expresionizmu. Členovia umeleckého združenia Sursum boli zase silne ovplyvnení teozófiou, okultizmom a mágiou. František Kupka v grafickom albume Čtyři příběhy bílé a černé z roku 1926 ponúka nadčasové formálne aj myšlienkové riešenia.
Umenie ako duchovná prax | Stephanie Smith | TEDxLehighRiver
Karel Malich vo svojich pasteloch zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov zachytával videnie vnútorného svetla, ktoré označil ako pohľad do tela. Dielo Františka Drtikola, známeho primárne ako fotografa, predstavuje ďalší rozmer duchovného hľadania, keďže sa celoživotne zaoberal jogou a budhizmom. Wenzel Hablik do svojich psychedelických vízií zakomponoval snové mestá a je považovaný za predstaviteľa kryštalickej architektúry.
Antroposofia a česká moderna
Pražská antroposofická moderna, mapujúca obdobie 1907-1953, predstavuje hnutie, ktoré ponúka mystický vhľad do podstaty človeka. Antroposofia, formulovaná Rudolfom Steinerom, je eklektickým učením, ktoré dobre koexistuje s etablovanými tradíciami. David Voda vo svojej knihe o tomto hnutí sleduje životy a tvorbu pražských umelcov-antroposofov, akými boli Richard a Hilde Pollak-Karlin, Otto Schneider či Bohumil Josef Jerie. Opakujúcim sa motívom vystavených diel je dvakrát lomený oblúk, symbolizujúci polaritu hmoty a ducha.
Je paradoxné, že zatiaľ čo súčasné umenie hľadá inšpiráciu v okultných myšlienkach, máme tendenciu gotické církevné umenie nevnímať ako „spirituálny produkt“, hoci pre jeho tvorcov to bol hlavný cieľ. Antroposofia ponúka jeden z výnimočne prepracovaných spirituálnych pohľadov, ktorý ovplyvnil aj oblasti ako waldorfská pedagogika či biodynamické hospodárstvo, no vyžaduje si kritický odstup a historickú reflexiu.
Umenie ako nástroj integrácie a liečenia
Spirituálne aspekty umenia nájdeme aj v oblasti arteterapie. Jaroslava Šicková-Fabrici vo svojich prácach vníma umenie ako fenomén schopný zprostredkovať veci bežného i duchovného života. Arteterapia využíva schopnosť umenia integrovať osobnosť, rozvíjať kreativitu a ventilovať emócie. Ako uvádza Klement Alexandrijský, človek je vybízený voliť spiritualitu ako orientáciu, pretože alternatívou je banalita života obmedzená na povrchný sled dejov.
Scholastika nám pripomína, že krása je „žiarením pravdy“. To znamená, že krása sa zjavuje tam, kde dochádza k zhode formy s vnútorným obsahom. Súčasná estetická výchova by mala viesť mladého človeka k otvorenosti v komunikácii a k potrebe tázania sa po duchovných hodnotách života. Aj v dobe „bezduchej techniky“ konzumnej spoločnosti zostáva umenie silným nástrojom, ktorý dokáže človeka vytrhnúť z materiálneho sveta a vrátiť mu pocit konečného významu.