Svet hudby je plný príbehov o talentoch, ktoré si razia cestu napriek prekážkam a nepochopeniu. Jedným z takýchto pútavých príbehov je aj cesta Eugena Botoša, hudobníka zo Slovenska, ktorý sa vďaka svojej vízii a neúnavnej práci dostal do spoločnosti svetových hudobných velikánov. Jeho cesta však nebola priamočiara a vyžadovala si odvahu opustiť istoty a nasledovať svoje srdce.
Od klasiky k inováciám: Hľadanie vlastnej hudobnej identity
Eugen Botoš, syn husľového virtuóza, vyrastal v prostredí, kde hudba hrala kľúčovú úlohu. Jeho rodina bola s hudbou úzko spätá a všetci jej členovia ho v rôznej miere ovplyvnili. Napriek tomu, že bol vyštudovaný huslista a osem rokov pôsobil v Slovenskom národnom divadle, cítil silné nutkanie venovať sa komerčnejšej hudbe. Lákal ho pop, jazz a funk, no dlho váhal, či má opustiť stabilný príjem orchestra. Obavy z neistoty boli silné, no po dvoch rokoch premýšľania sa napokon rozhodol dať na svoju intuíciu a vykročiť na neznámu cestu.
Podpora na začiatku: Kľúčoví ľudia na ceste k úspechu
Prvé kroky Eugena Botoša smerom k zmene smeru kariéry podporil muzikant Ľudovít Rigo. "On bol prvý, kto nám veril a veľmi nám pomohol," spomína Botoš. Táto podpora bola nesmierne dôležitá a dodala mu odvahu pokračovať. Neskôr spoznal ďalšieho kľúčového človeka, Johnyho Kulhánka. Kulhánek, fanúšik podobnej hudby ako Botoš, sa stal hnacím motorom pre realizáciu ambicióneho zahraničného projektu. Cieľom bolo spolupracovať so známymi umelcami a ponúknuť im Botošove kompozície na naspievanie. Tento projekt sa nakoniec úspešne zrealizoval a dostal sa do finálnej fázy.
Spolupráca s legendami: Projekt, ktorý prekonal hranice
Na albume, pre ktorý Eugen Botoš zložil pesničky, sa podieľalo neuveriteľných 35 špičkových umelcov. Medzi nimi nechýbala ani legendárna Dionne Warwicková, alebo producent Brian McKnight, ktorý stál za úspechom Justina Timberlaka. "Na CD je plno top muzikantov, ktorí sú na špičke už dvadsať - tridsať rokov, napríklad Marcus Miller, Mark King, basgitarista zo skupiny Level 42, ani si už nepamätám všetky mená, lebo ich je fakt veľa," hovorí Botoš. Tento projekt potvrdil, že slovenský hudobník dokáže tvoriť hudbu na svetovej úrovni, ktorá rezonuje aj za Atlantikom.
Americká hudba zo Slovenska: Od Grammy k uznaniu
Eugen Botoš dokázal, že hudbu, ktorá je doma za "veľkou mlákou", dokáže komponovať aj chlapec zo Slovenska. Napriek tomu priznáva, že doma mu zatiaľ "neveria". S humorom dodáva, že ho možno začnú brať vážne až vtedy, keď dostane cenu Grammy. Uvedomuje si však, že hudba nie je súťaž a nerobí ju primárne pre ocenenia. Robí to, čo má rád, a to s ľuďmi, o akých sa mu ani nesnívalo. Jeho práca s hudobníkmi, ktorí formovali hudobnú scénu pred tridsiatimi rokmi, nie je náhodná, ale výsledkom premysleného spájania talentov.
Džezová legenda Ahmad Jamal: Nečakané spojenie
Správa o talentovanom hudobníkovi zo Slovenska sa dostala až k džezovej legende, klaviristovi Ahmadovi Jamalovi. Tento 84-ročný hudobník, ktorý spolupracoval s ikonami ako Louis Armstrong a Billie Holiday, spolu so svojou manželkou manažuje aj súčasnú hviezdu jazzového klavíra, Hiromi. Botošova priateľka Sandra poslala Jamalovi demo nahrávku projektu a tá ho oslovila natoľko, že sa rozhodol projekt podporiť. V tom čase bol už len krôčik od podpísania kontraktu, ktorý by spečatil ďalšiu spoluprácu.
Zrod úspechu: Ako sa k Dionne Warwick dostal demonahrávka?
Cesta k spolupráci s Dionne Warwickovou bola takmer ako z rozprávky. Eugen Botoš neverí na náhodu, ale na konci tohto projektu si uvedomil, že veci sa nedejú len tak. Na predchádzajúcom albume jeho skupiny Finally spolupracoval s jedným americkým spevákom, ktorý bol v tom čase vychádzajúcim talentom. Tento spevák sa zúčastnil charitatívnej akcie, kde vystúpila aj Dionne Warwicková. Po skončení akcie jej spevák ponúkol odvoz domov. V aute mal v CD prehrávači Botošove demonahrávky, ktoré tam omylom zostali. Počas jazdy začala hrať jedna z jeho skladieb, ktorá Dionne Warwick zaujala. Spýtala sa, čo je to za hudbu, a spevák jej vysvetlil, že ide o nahrávky kamaráta zo Slovenska. Botoš bol z toho v šoku, keď sa dozvedel, že mu skutočne píše Dionne Warwicková. Tento moment sa stal kľúčovým pre jeho budúcu spoluprácu s ňou.
Toto musí počuť každý PRAVÝ Slovák! 🇸🇰 | SOM SLOVÁK – Hymna hrdosti národa
Výzvy a predsudky: Cena za úspech
Napriek nespornému úspechu sa Eugen Botoš stretáva s predsudkami. Niektorí ľudia si myslia, že si spoluprácu so svetovými hviezdami zaplatil, čím zľahčujú jeho úsilie a talent. Botoš však poukazuje na to, ako to v zahraničí funguje. Predstava, že by si renomovaní umelci nechali zaplatiť od mladého umelca z krajiny, ktorú možno ani nepoznajú, je podľa neho kuriózna. Navyše, suma, ktorú by si takíto umelci vypýtali, by bola závratná. "A kde by som ja na to zobral? Dionne by si nezaplatil nikto a, navyše, nie je odkázaná na to, aby robila takéto veci. Peniaze nepotrebuje, lebo ich má. Je to iná liga, robí len to, čo skutočne chce. A ostatní, ktorí prikývli na spoluprácu, rovnako," vysvetľuje.
Slovenská hudba v Amerike: Posledný krok k vydaniu CD
Podpísanie zmluvy, ktorá zabezpečí vydanie CD slovenskej kapely v najväčšom džezovom vydavateľstve v Amerike, je už len posledným krokom. Tento úspech je o to významnejší, že toto vydavateľstvo zvyčajne vydáva len domácich interpretov. "My sme ich zaujali, ale určite nie tým, že sme výnimoční hráči. Tam hrajú aj malé deti tak, ako ja nebudem nikdy v živote. Naša hudba má niečo, čomu ja hovorím kód, ten ich oslovil. Môj sen sa plní," hovorí Botoš.
Hudba bez hraníc: Dobrá alebo zlá?
Počas svojej kariéry Eugen Botoš prešiel rôznymi hudobnými žánrami - hral operu, operetu, cigánsku hudbu a pôsobil aj v džezovej kapele. Pre neho neexistuje delenie hudby na komerčnú a inú, či už je cigánska alebo popová. Pre neho existuje len dobrá alebo zlá hudba. V čase oddychu však prekvapivo vyhľadáva ticho. Po intenzívnej práci na hudbe, kde strávil rok a pol neustálym opravovaním, editovaním a menením skladieb, túži po absolútnom pokoji.
Hudba ako kulisa: Hodnota a jej vnímanie
Eugen Botoš sa v rozhovore dotýka aj vážnejšej témy, ktorá ho trápi: vnímanie hudby ako púhej kulisy. "Berieme hudbu už len ako kulisu. Všade niečo znie, rádiá hrajú desať pesničiek dokola. Ľudia sú zvyknutí, že je zadarmo. Lenže takto to nefunguje. Keď chcem chlieb, tak ho musím v obchode zaplatiť. Nerozumiem tomu, takto to nebývalo," hovorí. Poukazuje na to, že dnes si každý myslí, že je umelcom, a tvorba hudby sa zjednodušila. "Skúsil som vyrobiť podklad pre rap. Viete, koľko mi to trvalo? Osemnásť sekúnd! Keď to niekto má rád, nech to robí, no nech to neprezentuje ako umenie." Problém vidí aj v tom, že ľudia majú prístup k miliónom pesničiek v mobiloch a potom sú neochotní zaplatiť vstupné na koncert. V dnešnom zhone sa podľa neho ľudia nevedia zastaviť, vychutnať si hudbu, spomaliť a vnímať ju. Napriek týmto výzvam však nič z toho Eugena Botoša neodrádza od jeho vášne pre komponovanie. Jeho príbeh je dôkazom, že s talentom, odhodlaním a správnou podporou je možné dosiahnuť aj tie najvyššie méty v medzinárodnom hudobnom svete.