Kaplnky, kostoly, veľkolepé katedrály či opulentné baziliky - to všetko sú miesta, kde pulzuje liturgický život kresťana-katolíka, ktorého srdce bije pre Krista a svojho blížneho. Reč je samozrejme o zvonoch, ktoré sú nerozlučnou súčasťou kresťanskej tradície Európy. U nás na Slovensku sa dokonca o nich spieva v piesňach Jednotného katolíckeho spevníka, napríklad JKS 405: „Tie šaštínske zvony - k sebe nás volajú…“ alebo JKS 330: „Anjelským pozdravením - zvon sa ozýva…“ Čo však o zvonoch vieme? Poznáme ich význam a zmysel v živote kresťana?
Hlasy s jedinečnou osobnosťou
Zvony sú rovnako ako my ľudia umelecké schránky, ktoré majú rôznorodé „osobnosti“. V prípade zvonov sú osobnosťami ich hlasy. Pretože čo zvon, to jedinečný hlas. Obzvlášť uchvacujúce sú zvony, ktoré sa svojou váhou a zvukom radia medzi európske kolosy. Medzi ne patrí napríklad Zvon svätý Ladislav v Nitre, najväčší zvon v meste s hmotnosťou 2 698 kg, patriaci piaristickému kostolu s rovnakým patrocíniom. Jeho majestátny zvuk v tóne c1 sa zakaždým dostáva doslova „pod kožu“ a hoci je novšieho dáta, zhmotňuje pôvab baroka.
Anatómia zvona: Telo a srdce
Zvon ako celok delíme na dve základné časti: telo a srdce. Telo zvona sa potom delí na ďalšie štyri časti, idúc zdola: veniec (do neho udiera srdce), krk, čepiec a koruna. Dolný otvor zvonu sa nazýva ústa, čo sa pekne zhoduje s pojmom hlas, ako sa hovorí zvuku zvonu. Prierez zvonu je rebro.
Najväčšie zvony Európy a sveta
Pretože ľudí vždy zaujíma to „naj“, pozrime sa na najväčšie európske zvony. Medzi ne radíme 24 ton vážiaci Zvon svätého Petra v katedrále v Kolíne nad Rýnom, ktorý je najväčším zaveseným pohyblivým zvonom v Európe rozoznievaným rozhojdaním. Ďalej to sú krakovský zvon Zikmund, takmer 19 ton vážiaci parížsky zvon Savoyarde (najväčší zvon Francúzska, zvoniaci v Bazilike Sacré-Cœur) či londýnsky Big Ben. Netreba zabudnúť na 22,5 tony vážiaci zvon Pummerin z Katedrály sv. Štefana vo Viedni, o ktorom sa uvádza, že je tretím najväčším hojdacím zvonom v Európe. Súčasný Pummerin je z roku 1952, kedy nahradil pôvodný zvon z roku 1711, odliaty z diel ukoristených Turkom. Pôvodný zvon však bol zničený požiarom chrámu počas 2. svetovej vojny. Úplne najväčším zvonom sveta, ktorý však nikdy nezazvonil, je slávny 6 metrov vysoký a 193 ton vážiaci Car kolokol.
Pummerin podľa stanoveného harmonogramu zvoní: 1. januára (0:00), na Bielu sobotu (23:00), Veľkonočnú nedeľu, 23. apríla, na Turíce, Sviatok Božieho Tela (začiatok sprievodu a po sv. omši), 26. októbra, na Dušičky 2. novembra (17:45), 24. decembra (23:55) a na sv. Štefana 26.
Historické míľniky zvonenia
Od zhruba 6. storočia začali zvony regulovať život stredovekých ľudí. Zvony svetské (hlásne), odmeriavajúce nový čas, sa objavujú vedľa zvonov cirkevných v 13. a najmä v 14. storočí. V tomto čase sa zvonárstvo stáva mestským remeslom. Podľa Vlastimila Vondrušku v knihe „Život v stredoveku: Sprievodca základnými pojmami“ najstaršie zvony doložené v západnej Európe zhotovovali benediktíni v 9. a 10. storočí na základe antických skúseností. Tieto zvony boli malé a mnísi ich zhotovovali nielen pre svoj kláštor (s cieľom zvolávať k modlitbe), ale aj pre ďalších cirkevných záujemcov. Skúseného zvonára si kláštory skrátka požičiavali.
Zvon Bourdon Emmanuel z roku 1685 je najväčší zvon v katedrále Notre-Dame v Paríži. Je zázrak, že prežil ničenie zvonov počas Francúzskej revolúcie.
Remeslo zvonárov a zvonovina
Zvonári patrili do okruhu remesiel blízkych kovolejárstvu. Odliať zvon vyžadovalo nielen technické znalosti, ale aj množstvo skúseností, ktoré si zvonárske rody odovzdávali z generácie na generáciu. Zvony sa odlievali zo špeciálnej zliatiny do foriem. Forma na stredoveký zvon sa skladala z niekoľkých častí, pretože celý kus vrátane vrchných závesov sa musel odliať naraz. Tie najväčšie zvony sa obvykle odlievali do foriem zapustených do zeme.
Zvonovina je špeciálny druh bronzu, ktorého základom je zliatina medi s vysokým obsahom cínu, približne 22 %. Zloženie zliatiny bolo tajomstvo, ktoré si každý majster chránil, pretože na ňom závisela kvalita zvonu, aby jasne znel. Veľký rozvoj výrobcov zvonov bol v 16. až 17. storočí. No od 17. storočia dochádza k značnému poklesu v ich výrobe.
Ohňový patent a vojnová rekvirácia
K rozšíreniu zvonov v Uhorsku dopomohol aj Ohňový patent (1751) panovníčky Márie Terézie. Ten totiž prikazoval, aby bol v každej obci zvon, ktorým by sa dalo zvoniť na poplach v prípade nebezpečenstva.
Smutnou etapou v dejinách zvonov bolo obdobie vojen, s ktorými prichádzala na scénu tzv. vojnová rekvirácia zvonov. Účelom rekvirácie bolo získanie zvonového bronzu na výrobu kanónov, delovín a iných zbraní; neskôr ako materiál lodných hriadeľov a skrutiek, klzných ložísk a pre psychologické ochromenie obyvateľstva obsadených území. Katarína Nádaská vo svojom príspevku o zvonoch pre denník Štandard približuje ťažké a bolestné lúčenie sa so zrekvirovanými zvonmi. Píše: „Mnohí obyvatelia slovenských dedín a miest si rozprávali o slzách a žiali, ktorý zachvátil ich srdcia, keď museli odovzdávať zvony, na výrobu ktorých sa často konali zbierky.“ Spomína aj prozaika Mila Urbana, ktorý tieto ťažké chvíle opisuje v diele Živý bič. Je tam pasáž, v ktorej sa v dedine Ráztoky ľudia lúčili so zrekvirovanými zvonmi otázkou: „Čo nám teraz ostane, keď nám vzali zvony?“ Už len toto nám môže demonštrovať skutočnosť, čo zvony kedysi pre ľudí znamenali.
Záhady Tretej ríše - Druhá časť | Pre koho zvoní zvon
Zvon ako hudobný nástroj a jeho ladenie
Zvon ako hudobný nástroj je jedným z najzložitejších idiofónov. Vydáva asi 70-100 tónov, pričom čím je zvon väčší, tým viac tónov je počuť. Európske zvony sa prevažne ladili v molovej stupnici. Pri súzvuku viacerých zvonov je možné dosiahnuť súzvuk harmonický (čím vznikne akord), melodický (stupnice) alebo harmonicko-melodický (akord v stupnici). Kombinácií je veľa, obľúbené bolo napríklad c, es, f - TE DEUM, c, es, f, g - KYRIE.
Zvonohra: Symfónia zvonov
Obzvlášť špecifickou záležitosťou je tzv. zvonohra. Jednu takúto unikátnu zvonohru nájdeme v osembokej veži Pražskej Lorety. Zvonohra, ktorá každú hodinu povzbudzuje k modlitbe, je v povedomí ľudí s Loretou nerozlučne spätá. Zostavil ju v roku 1695, na objednávku kapucínov, pražský hodinár Petr Neumann. Svoj hodinový stroj napojil na 27 zvonov z 30, ktoré Lorete predal amsterdamský mestský zvonár Claude Fremy.
Loretánska zvonohra funguje prostredníctvom dvoch mechanizmov, ktoré sú na sebe nezávislé. Prvým je automat, čo je vlastne tónový valec, ktorý sa každú hodinu otáča. Ten obsahuje kolíky, ktoré vymedzujú melódiu, súčasne trvalo nastavené na mariánsku pieseň Tisíc ráz pozdravujeme teba (JKS 383). Kolíky sa počas točenia valca zapierajú o systém ťahadiel, ktoré prenášajú tóny až ku kladivkám pri zvonoch. Druhý mechanizmus ovláda hudobník, tzv. carillonér, ktorý na zvonoch hrá, ovládajúci cez hrací stôl s manuálovou a pedálovou klaviatúrou srdcia zvonov.
Funkcie a symbolika zvonenia
Nápis „Vivos voco, mortuo plango, fulgura frango“ bol pomerne častým nápisom na zvonoch. Vo svojom preklade znamená „Živých volám, mŕtvych oplakávam, blesky lámem“.
V prvom rade teda zvonia zvony za účelom ohlasovania dennej doby, ako napríklad poludník zvoniaci na obed. Ďalej zvolávajú ľudí do kostola na sv. omšu, ako Dominik zvoniaci v nedeľu (nedeľa je po latinsky dominica) alebo vyzývajú k modlitbe Angelus Domini. Potom môžu zvoniť ako upozornenie na nejakú udalosť v živote farníkov, napríklad známy umieráčik oznamujúci smrť farníka. Dôležité sú aj upozornenia na udalosti zo sveta (v prípade monarchie narodenie následníka trónu, korunovácia panovníka, koniec vojny) alebo môžu signálne zvoniť na poplach ako šturmovák (varovanie pred požiarom či nepriateľom).
V rámci zamýšľania sa nad zvonením s cieľom odohnať zlé sily, veľmi oslovuje postreh vdp. Radovana Rajčáka v jeho podcaste/príspevku. Vysvetľuje, prečo diabol nenávidí zvony. „Diabol nenávidí všetko krásne a zvony sa používajú špeciálne na to, aby upozorňovali na božský kult Boha. Satan na nás vždy útočí prostredníctvom našich zmyslov, takže samotná liturgia musí byť svätým útokom pôsobiacim na naše zmysly: na náš zrak, hmat, čuch a sluch. Cirkev užíva rôzne veci pôsobiace na zmysly človeka, pretože sa počas tisícročí naučila, že práve toto odpudzuje nepriateľa… Takto zvon ponižuje diabla, pretože zráža jeho pýchu a volá všetko stvorenie, aby sa klaňalo Kristovi…, aby upozorňovali (zvony) na nádheru Boha. Zvony privolajú anjelov. Celé légie! Sú uistením, že Boh naďalej bdie nad svojou Cirkvou a chráni ju. V neposlednom rade ešte dodáva: „Zvony boli neoddeliteľnou súčasťou bohoslužby, aby vydávali radostný zvuk pred Pánom a aby odháňali zlých duchov.“
Mnohé zo spomenutých funkcií zvonu sú zahrnuté aj v modlitbách počas tzv. „krstenia zvonov“, kedy biskup daný zvon s menom nejakého svätca posviaca, „obmýva“ svätenou vodou zvonka i zvnútra a robí naň olejom na pomazanie chorých a krizmou (najdôležitejší z trojice liturgických olejov) znaky kríža. Dané funkcie zvonu sú napríklad krásne spomínané v modlitbe požehnania vody, ktorou bude daný zvon „pokrstený“. „Požehnaj, Pane, túto vodu nebeským požehnaním a nech na ňu zostúpi sila Ducha Svätého, aby sa ňou umyla táto nádoba, pripravená zvolať deti Svätej Cirkvi, držiac ďaleko od akéhokoľvek miesta, kde môže zaznieť tento zvon, silu číhajúcich, tieň prízrakov, pustošenie víchrice, úder blesku, poškodenie hromu, pohromu búrok a každý dych búrky; a keď synovia kresťania počujú jeho zvonenie, nech ich oddanosť vzrastie, aby ponáhľajúc sa do lona svojej milujúcej matky Cirkvi mohli spievať Tebe, v kostole svätých, nový chválospev, ktorý v ňom bude hrať hrdý zvuk trúby, melódia harfy, sladkosť organu, radostné jasanie bubna a jasanie cimbalu; a tak vo svätom chráme Tvojej slávy svojou službou a svojimi modlitbami nech privedú množstvo anjelských zástupov.“
Symbolika zvonových veží
Svoju funkciu a symboliku však majú aj samotné veže či kampanily, v ktorých sú zvony umiestnené. „Vysoká veža na kostole je prst, ktorý ukazuje k nebesám, do tej opravdivej vlasti našej, aby sme sa do nej dostať usilovali. Na samom vrchu veže je kríž na znamenie, že Ukrižovaný Ježiš je to najvyššie dobré. Kríž stojí na guli, ktorá predstavuje svet, na znamenie, že Kristus na kríži svet vykúpil a nad ním zvíťazil, a že sa do toho kostola schádzavajú tí, ktorí na svete vieru Ukrižovaného Pána Ježiša vyznávajú.“
Kontroverzie a moderné vnímanie zvonenia
Napriek hlbokému historickému a duchovnému významu zvonenia, v súčasnej pretechnizovanej spoločnosti sa objavujú aj hlasy nespokojnosti. Prípad z obce Svätý Jur, kde obyvateľov v blízkosti Kostola Svätej Trojice ruší pravidelné zvonenie každých pätnásť minút, dokonca aj v noci, poukazuje na stret tradície a moderného života. Sťažnosti na hluk, ktorý narúša nočný pokoj, sa objavujú aj v iných lokalitách. V Seredi sa v roku 2010 diskutovalo o dlhom zvonení ráno o siedmej, v Trnave o skorom rannom zvonení o piatej hodine. V Bratislave sa obyvateľka na Klenovej ulici obrátila na hygienikov, ktorí potvrdili prekročenie limitov hluku. V obci Svinná (okres Trenčín) sa prípad dostal až na súd, ktorý rodine dal za pravdu a farárovi nakázal hluk znížiť. V Holandsku či Taliansku dokonca kňazi dostali pokuty za príliš hlasné alebo časté zvonenie.
Na druhej strane, mnohí ľudia sú presvedčení, že polnočné zvonenie je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva a že by sa malo zachovať. Argumentujú tým, že zvonenie má náboženský a duchovný význam a že by sa nemalo obmedzovať len preto, že to niekomu prekáža. V diskusiách sa často stretávajú názory, že človek, ktorý si kupuje byt pri kostole, by mal s možným zvonením rátať.
Zvukové pamiatky Slovenska
Na Slovensku sa nachádza množstvo historických zvonov, ktoré sú svedkami bohatej kultúrnej histórie. Ich hlasy nás sprevádzajú v každodennom živote a pripomínajú nám dôležité udalosti a tradície. Zvony sa zlievajú zo zliatiny medi s vysokým obsahom cínu (20 %). Prvé údaje o odlievaní zvonov na Slovensku pochádzajú z 13. storočia. Najvýznamnejšími strediskami sa stali najprv Košice a Spišská Nová Ves a postupne od prvej tretiny 18. storočia Levoča, Lučenec, Trnava, Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Bratislava.
Medzi najvýznamnejšie slovenské zvony patria tri zvony s menom Urban:
- Urban v Spišskej Kapitule: Historický zvon Urban z roku 1426, jeden z najstarších zachovaných zvonov na Slovensku, sa nachádza vo zvonici katedrály sv. Martina.
- Urban v Trnave: Množstvo kostolov v Trnave poskytovalo pracovný priestor pre zvonolejárske dielne už od 16. storočia.
- Urban v Košiciach: Zvon Urban s dramatickým osudom v Urbanovej veži na košickej Hlavnej ulici. Pôvodný zvon z roku 1557 sa zrútil pri požiari v roku 1966. V roku 1996 bol odliaty funkčná kópia.
V najvyššej kostolnej veži na Slovensku - 87-metrovej neogotickej veži kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici - visí zvon Urban s priemerom 206 centimetrov.
Oficiálne najťažším zvonom na Slovensku je šesťtonový Generál ukrytý v Barbakane mestského hradu v Banskej Bystrici. Zvon zavesili do veže v roku 1572 a bol označovaný ako "najväčší zvon v Uhorsku".
Zvukové dedičstvo v Európe a vo svete
Slovensko patrí k tým krajinám, kde sa hlahol zvonov šíri už deväť storočí. V 10. storočí pápež Ján XIII. prvýkrát posviacal zvon tak, že mu dal i meno a v tom čase bolo zavedené ranné, poludňajšie a večerné zvonenie ako znamenie k modleniu. V 12. storočí nariadila používanie posvätených zvonov kresťanská cirkev.
Zvony sa zlievajú zo zliatiny medi s vysokým obsahom cínu (20 %). Táto zvukonosná zliatina je pevná, ľahko sa zlieva a je mimoriadne zvučná. Dokonale zliaty zvon si zachová zvuk na jeden alebo aj dve minúty. Cín dáva medi zvučnosť, ktorá by bola inak hluchá. No množstvo tohto kovu musí byť v zmesi presne vymerané, pretože priveľa cínu by spravilo zvon príliš krehkým.
Najrozšírenejším európskym zvonom je zvon s ladením v molovej stupnici, ktorého základný akord znie najčastejšie melancholicky. V parížskej katedrále Notre Dame je najväčší zvon 14 tonový. V Anglicku medzi najväčšie zvony patria: Long Tom v Oxforde a známy Big Ben s hmotnosťou 13 760 kg. Medzi najväčšie v Nemecku patrí zvon Gloriosa z Erfurtského dómu, odliaty v 15. storočí so spodným priemerom 245 cm a váhou 13 ton. Pravdepodobne najväčším vyzváňajúcim zvonom na svete je 15 tonový zvon z kostola St. Francis de Sales v Cincinnati v USA. Suverénne najväčšie zvony odlievali v cárskom Rusku a Číne. Ich veľkosť umožnil odlišný spôsob upevnenia a zvonenia.
Budúcnosť zvonov
Žijeme vo veľmi sterilnej a pretechnizovanej dobe, kedy sa zabúda, že človek je tvor zmyslový a estetický. Táto sterilita sa nám potom chtiac či nechtiac pretavuje do našich životov, v ktorých podvedome môžeme cítiť otupenosť a prázdnotu. No niekedy stačí len tak málo. Možno len na chvíľu spozornieť, keď začujeme „spievať“ zvony a započúvať sa do krásy ich hlasov. Už len tým nadviažeme na cítenie našich predkov. Zvonenie kostolných zvonov je neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry a tradície, ktorá si zaslúži byť zachovaná a pochopená aj v kontexte modernej spoločnosti.
