Znamenie Koňa: Rodinná sága, napätie a symbolika ohnivého zverokruhu

Svet majiteľov fariem a chovateľov dostihových koní je plný vášne, rivality, ale aj hlbokých rodinných väzieb. Práve do tohto prostredia nahliada nový český seriál s názvom Znamenie Koňa, ktorý divákom ponúka nielen dramatický dej, ale aj úprimný pohľad na život v súčasnom dedinskom prostredí. Dej seriálu, zasadený do atraktívneho prostredia, spája napínavú detektívnu zápletku s hlbokou symbolikou, ktorá presahuje rámec samotného príbehu a vedie nás až k starodávnym čínskym kalendárom a ich predpovediam.

Dej seriálu Znamenie Koňa: Súboj fariem a rodinné tajomstvá

Ústredným motívom rodinnej ságy Znamenie Koňa je odveká rivalita dvoch fariem, ktoré sa pýšia nádhernými plnokrvníkmi, a dvoch rodín, ktoré sa neustále predbiehajú. Jednou z nich je rodina Jana Horu, ktorá sa venuje trénovaniu koní a dosahuje s nimi vynikajúce výsledky. Na druhej strane stojí rodina Marcela Kalinu, ktorá sa špecializuje na chov anglických plnokrvníkov. Dobré umiestnenia Horových koní prirodzene vzbudzujú v Kalinovi silnú závisť a žiarlivosť, čo je hnacím motorom mnohých budúcich konfliktov.

Príbeh naberá dramatický spád s príchodom Horovho syna Davida, ktorý pochádza z jeho prvého manželstva. David sa v Prahe zapletie do nepovolených obchodov, čo má za následok, že ho prenasledujú neúprosní vymáhači dlhov. Na farmu svojho otca takmer nechodieva, no zúfalá situácia ho prinúti prísť za ním a požiadať o pôžičku. Otec však odmietne, pretože tak veľa peňazí jednoducho nemá. David sa s nepořízenou vracia do Prahy, kde ho krátko nato zasiahne správa, že otec ešte v deň jeho odchodu zomrel na zlyhanie srdca.

Táto tragédia mení Davidov život od základov. Vracia sa na farmu spolu so štrnásťročnou dcérou Adélou, ktorá odmietla odletieť s matkou do Bruselu a rozhodla sa zostať s otcom. Hneď po príchode však David zisťuje, že na farme nie je všetko také idylické, ako sa na prvý pohľad zdá. Konkurencia skutočne nespí a Kalina sa čoraz drsnejšími prostriedkami usiluje o odkúpenie Horovej farmy, čím chce získať absolútnu dominanciu v miestnom chove koní. S týmto plánom však dôrazne nesúhlasí Dáša, druhá Horova manželka. Napriek jej odporu však nevlastný syn David a jej vlastný syn Lukáš za jej chrbtom tajne pripravujú predaj farmy, čo len prehlbuje Dášiin odpor voči Davidovi.

Okrem majetkových sporov a rodinných konfliktov sa objavuje aj záhadná detektívna linka. Dáša totiž má pochybnosti o tom, či jej manžel zomrel prirodzenou smrťou. Niektorí ľudia ju navyše podporujú v podozrení, že jej manželovi do hrobu niekto pomohol. Tieto pochybnosti sú posilnené aj odhalením, že Hora mal ľúbostný pomer s veterinárkou Betty a v banke si vzal úver, ktorý po jeho smrti nedokáže nikto splácať. Dáša sa rozhodne konať a podá trestné oznámenie, čím sa začína oficiálne vyšetrovanie smrti jej manžela.

Plnokrvníky na farme

Nevlastný syn David medzitým prechádza skutočným peklom. Vymáhači dlhov, ktorých za sebou zanechal v Prahe, objavia jeho úkryt a dokonca mu podpália luxusné auto. Aj keď má veľký strach o svoju dcéru Adélu, rozhodne sa zostať na farme a pokúsiť sa zachrániť rodinnú firmu. Musí prekonať mnoho prekážok, od chorých koní, ktoré sužujú jeho stajne, až po zákerné Kalinove intrigy, ale nevzdáva sa. David sa pokúsi založiť vlastný chov anglických plnokrvníkov, hoci Kalina sa mu v tom snaží všemožne zabrániť.Neobchádzajú ho ani ľúbostné problémy. Má krátky románik s veterinárkou Betty, ale keď sa dozvie, že táto žena mala pomer aj s jeho otcom, vzťah rýchle skončí. Neskôr sa však zamiluje do Kalinovej dcéry, čo, samozrejme, prináša množstvo nových a zložitých problémov. Seriál je z veľkej časti o koňoch, ktoré v príbehu pôsobia ako upokojujúci prvok, ktorý vyvažuje ľudskú zlobu, závisť a sebectvo. Detektívna linka okolo Horovej smrti zase prináša potrebnú dávku napätia a drámy. Odráža sa to aj v postave Davida, ktorý nikdy neplánoval, že by sa na farme trvalo usadil. Vplyvom prostredia a zodpovednosti však v sebe objaví otcove gény a postupne sa z neho stane úspešný a zodpovedný chovateľ.

Jitka Jackuliak - Znamení koně 2 Poslední rytíř

Postavy a herecké obsadenie: Známé tváre na obrazovkách

Nový český seriál Znamenie Koňa má trinásť dielov a ponúka naozaj atraktívny námet, ktorý pritiahne k obrazovkám široké publikum. Česká televízia ho nasadila na piatkové večery, striedajúc ho so seriálom Cukrárna. Tvorcovia stavili na naozaj príťažlivé prostredie konských fariem a miestami až dramatický dej, čo je zárukou diváckeho úspechu. Sledovanosť istotne podporia aj známe herecké mená, ktoré si zahrali hlavné postavy a dodali seriálu autentickosť a hĺbku.

V úlohe ovdovenej majiteľky farmy Dáši Horovej môžu diváci vidieť populárnu Vilmu Cibulkovú, ktorá stvárňuje ženu bojujúcu o dedičstvo a pravdu. Jej nevlastného syna Davida hrá herec a spevák Richard Krajčo, ktorý prináša do postavy potrebnú dynamiku a vnútorný boj. Jirka Mádl predstavuje jej druhého syna, študenta veterinárneho lekárstva, čím dodáva seriálu špecifickú perspektívu. Medzi ďalšie významné postavy patria Igor Bareš, Tereza Ramba, Bolek Polívka, Valérie Zawadská, Oldřich Navrátil, Miroslav Donutil a Karel Dobrý, ktorých herecké výkony obohacujú už tak pestrý príbeh.

Vilma Cibulková ako Dáša Horová

Zrodenie seriálu: Produkcia a miesta natáčania

Seriál Znamenie Koňa je výsledkom spolupráce Českej televízie a zlínskych ateliérov. Je to príbeh o rodinných pomeroch na dvoch statkoch, ktorý sa natáčal v malebnom prostredí Moravy a okolia. Prvá séria, ktorá celkovo pozostáva z trinástich dielov, bola filmovaná na Zlínsku, pričom konkrétne lokácie zahŕňali Slušovice, hřebčín v Napajedlech a kúpeľné mesto Luhačovice. Dvakrát zavítal štáb aj do známeho dostihového areálu v Chuchli a tiež sa natáčalo v Uherskom Hradišti.

Filmovanie prvej série prebiehalo v pomerne dlhom časovom období, od 2. októbra 2009 do júla 2010. Premiérové vysielanie prvej série na ČT1 sa uskutočnilo od 11. februára do 6. mája 2011. Seriál bol rozdelený do dvoch sérií, pričom prvá séria mala 13 dielov. Prvý diel druhej série bol na obrazovkách ČT1 po prvýkrát uvedený 16. septembra 2011. O scenár sa postarali Roman Kopřivík a Magdaléna Kristenová, zatiaľ čo réžiu mal na starosti Milan Cieslar. Hudbu pre seriál skomponoval David Solař, pričom záverečnú znelku „Střepy“ naspieval Richard Krajčo. Vedúcim produkcie bol Zdeněk Skaunic a producentmi boli David Ziegelbauer a Darina Levová. Kameru zabezpečovali Ervín Sanders, Jakub Ševčík a Karel Fairaisl. Strih mal na starosti Alois Fišárek a o zvuk sa postarali Petr Forejt a Michal Deliopulos. Kostýmy vytvorili Kateřina Mírová a Patricie Soptenková. Celkovo seriál prináša 26 dielov, pričom obvyklá dĺžka jedného dielu je 52 minút.

Natáčanie seriálu na Zlínsku

Kone vo filme a televízii: Neviditeľní hrdinovia za kamerou

Seriál Znamenie Koňa názorne ukazuje, akú dôležitú úlohu hrajú kone v ľudských príbehoch, nielen v reálnom živote, ale aj vo svete filmu a televízie. Za každou efektnou jazdou, dramatickým pádom či pokojnou scénou s koňom sa skrýva náročná práca trénerov a kaskadérov. Jednou z takýchto expertiek je Monika Fišerová (50), ktorá svoj život zasvätila trénovaniu koní do filmu a ako kaskadérka sa pred kamerou neraz ocitla aj sama.

Na jej farme v Miloslavove vládne pokoj. Nedávno sa tu natáčal nový romantický seriál, v ktorom kone hrali dôležitú úlohu, a tak sa neraz ocitli na pľaci. Ďalšie sa zase práve vrátili z filmovačky zo zahraničia a teraz spokojne odfrkujú vo svojich výbehoch a čakajú, kto ich príde „vyvetrať“. Tieto filmové hviezdy nemajú žiadne hviezdne maniere - potrebujú len dostať niečo dobré do žalúdka a občas kocku cukru.

Kone z Miloslavova už precestovali kvôli filmovačkám kus sveta. O každom obyvateľovi miestnych stajní by sa dala napísať celá filmotéka. Tak napríklad kôň Bárny bol hlavnou postavou vo filme Príbeh o rytierovi a jazdil na ňom dnes už nebohý Heath Ledger. Svoju filmovú kariéru odštartoval ako trojročný v rozprávke Princezná a žobrák, a hoci má dnes o 17 rokov viac, stále je vraj rovnako šikovný a spoľahlivý. Nansy je obľúbeným koňom princezien v rôznych rozprávkach a spolu s Čim Čimom a El Ninom si užívajú slávu kladných hrdinov na bielom koni. Čim Čim bol tiež obľúbeným koňom posledného Jánošíka, ktorého stvárnil Václav Jiráček. Herec ho dodnes občas príde navštíviť. Cortéza si zase obľúbil James Franco vo filme Tristan a Isolda, čo svedčí o ich výnimočných hereckých schopnostiach.

Nie každý kôň je však súci do filmu. Na filmovačky sa používajú kone rôznych plemien, ktoré absolvujú špeciálny tréning. Monika Fišerová však vysvetľuje, že viac ako plemeno rozhoduje charakter toho-ktorého koňa. „Zo sto koní, ktoré skúšame, je na prácu pred kamerou dobrých možno päť. Musia byť vyrovnané, pokojné, ochotné spolupracovať a mať z tejto práce radosť. Potom ich dokážeme presvedčiť, aby robili, čo chceme. Kone do filmu si musíme vychovať, pretože nič také ako 'obchod' s kaskadérskymi koňmi neexistuje,“ opisuje milovníčka týchto zvierat, ktorá sa sama na konskom chrbte prvýkrát ocitla ešte ako malé dieťa.

Kôň cvičený pre filmovú scénu

Monika sa rozpamätáva na svoje začiatky: „Bývali sme v Karlovej Vsi, raz po sídlisku prechádzali koníky s jazdcami, za ktorými som utekala do zoologickej záhrady. Tam sa začala moja jazdecká kariéra, mojím idolom bola vtedy Pipi Dlhá Pančucha. Ako to už chodí, prešla som rôznymi klubmi,“ opisuje. Dlho sa venovala parkúrovému jazdectvu, neskôr s kamarátom a kolegom Gustom Kyselicom založila skupinu Borseus, ktorá sa venovala historickému šermu a kaskadérstvu. Odtiaľ to do sveta filmu už mala na skok. Nie všetci herci totiž dokážu na koňoch tak obratne jazdiť, cválať, skákať či padať ako skúsení jazdci. Bez kaskadérov by nevznikli akčné rozprávky, kovbojky a ani niektoré televízne seriály.

Napríklad medzi Monikine prvé pracovné príležitosti pred kamerou patrili rozprávky Popolvár či Perinbaba, a ako dablérka sa objavila aj vo filmoch o princeznej Fantaghiro, v ktorých za hlavnú predstaviteľku Alessandru Martinesovú odohrala množstvo scén. Napríklad asi dvadsaťkrát musela opakovať pád z koňa, keď princeznú zo sedla zhodil vietor. „Raz totiž nefúkalo, inokedy sa kôň neusmieval alebo listy nepadali správnym smerom,“ spomína Monika na úskalia filmovania.Pred kamerami však nejazdila len na koňoch, vyskúšala si aj rýchlu jazdu na autách, a vo vojnovej dráme Uprising zase skákala z horiaceho domu. Na otázku, či sa nebála, s úsmevom odpovedá: „Každý kaskadérsky kúsok, ktorý vyzerá na obraze veľmi nebezpečne, je vypočítaný tak, aby nedošlo k žiadnemu úrazu.“

Monika Fišerová sa však najlepšie cíti v konskom sedle. Prvých koníkov si na potreby filmu zaobstarali ešte v roku 1989, dnes ich majú ustajnených okolo päťdesiat. „Keď si sadnem na koňa, musí mi dôverovať. Či už je to športový, alebo filmový kôň. Keď s nimi potom cválame proti stene, skáčeme do vody alebo cez oheň, veria nám a vedia, že sa im nič nestane,“ vysvetľuje dôveru, ktorú si s koňmi vybudovala.

Kone vraj dokážu rovnako ako iné zvieratá reagovať na hlas a pomôcky. „Napríklad prídu na zavolanie či ostanú stáť na mieste. Ľahnúť či sadnúť si vedia za odmenu. Každý koník funguje na niečo iné, ako, to je naše know-how. Snažíme sa však s koňmi urobiť všetko, čo si režiséri vymyslia. Vyberáme ich podľa toho, čo majú v obraze robiť. Aj ony majú svojich dablérov, pre hercov máme pokojné kone a, naopak, ak máme divokú scénu, dablér jazdí na koni, ktorý vyzerá rovnako, no v divokých scénach pôsobí efektnejšie,“ hovorí Monika ďalej.

Jitka Jackuliak - Znamení koně 2 Poslední rytíř

Zaujímavé pritom je, že nakrútiť s koňmi bojové scény je niekedy ľahšie, než zotrvať s nimi niekoľko hodín na jednom mieste, kým sa nakrúcajú dialógy. „Vtedy treba dbať na to, aby sa kôň ani nepohol a prípadne pozeral do kamery či strihal ušami a vydržal to, hoci je kamera nablízku. Sú to triky, ktoré ich učíme roky,“ opisuje náročnosť takýchto scén.Nie každý však dokáže oceniť prácu kaskadérov s koňmi. Monika si spomína na príhodu s nemeckým režisérom Xaverom Schwarzenbergerom. „Natáčali sme s ním jeden vojnový film, myslel si, že sa zaobíde bez kaskadérov. Po týždni práce však zmenil svoj názor. Uvedomil si, aké náročné by bolo nakrúcanie, keby sme tam neboli. Vtedy povedal, že čokoľvek sa bude mať pohnúť v jeho filme, budeme tam.“

Monika má na starosti aj prácu s hercami. Jazdiť učila mnohých slovenských i zahraničných hercov, medzi inými Kevina Sorba, Dennisa Quaida, Tobiasa Morettiho, známeho zo seriálu Komisár Rex, či Ushi Glas alias Apanači z Winnetoua. „Niektorí herci si rolu na koni užívajú, vtedy je to super práca. Zopár z nich síce povie, že jazdia, ale nakoniec zistíme, že naposledy v detstve. A to môže byť problém. Potom prichádzajú na rad kaskadéri, ktorí dobre vedia, čo a kedy majú spraviť, aby to na kamere dobre vyzeralo. Musia byť tiež veľmi predvídaví a vedieť, ako kôň zareaguje,“ opisuje Monika, ktorá na filmovačkách pôsobí aj ako koordinátorka kaskadérov. Medzi nimi figurujú jej partner, brat a v rovnakých šľapajach sa vydala aj Monikina dcéra, ktorá jazdí parkúr a spolupracuje na filmoch ako jej asistentka a dablérka. Rodina je tak aspoň spolu, keďže kvôli filmovačkám sú často mimo domu. „Táto práca je však fantastická v tom, že človek vidí kus sveta a dostane sa na miesta, kde by za normálnych okolností buď nešiel, alebo sa ani nedostal.“ To, koľko koníky vo filmoch zarábajú, Monika komentovať nechce. „Vždy je to vec dohody. Tých filmov nie je zase až toľko a uživiť kone je náročné,“ hovorí Monika. Mať takýchto borcov v stajni totiž nie je lacný špás - mesačne im vraj treba zabezpečiť kamión sena aj stravy.

Čínsky lunisolárny kalendár a rok Koňa

Znamenie Koňa sa nespája len so seriálovou tvorbou a filmovým priemyslom, ale má aj hlboký kultúrny a astrologický význam, najmä v čínskom lunisolárnom kalendári. Tento kalendár, ktorý zohľadňuje pohyb Mesiaca aj Slnka, je základom pre čínsky zverokruh. Čínsky nový rok sa nezačína 1. januára, ale podľa pohybu Mesiaca, vždy pri nove, ktorý nastane medzi 21. januárom a 20. februárom. Oslavy, známe ako Sviatok jari, patria k najväčším na svete a trvajú približne dva týždne.

Mapa čínskeho zverokruhu

Čínsky zverokruh tvorí dvanásť zvierat, ktoré sa cyklicky striedajú: potkan, byvol, tiger, zajac, drak, had, kôň, koza, opica, kohút, pes a prasa. Každé znamenie sa zároveň spája s jedným z piatich prvkov - drevom, ohňom, zemou, kovom alebo vodou. Toto prepojenie zvieraťa s prvkom sa zopakuje až po 60 rokoch, čo vytvára komplexný cyklus s hlbokými symbolickými významami.

Symbolika Ohnivého Koňa: Dynamika, vášeň a zmeny

V roku 2026 pripadá začiatok čínskeho nového roka na 17. februára, a tento rok bude v znamení Ohnivého koňa. Ohnivý kôň sa naposledy objavil v roku 1966 a je považovaný za jednu z najintenzívnejších kombinácií v celom cykle čínskeho zverokruhu. Rok Hada sa v tradičných výkladoch spája s rozvahou, plánovaním a strategickým uvažovaním. Rok Koňa má podľa symboliky opačný charakter, prináša výraznú dynamiku a energiu.

Podľa Fana Shengyua z Austrálskej národnej univerzity je oheň symbolom energie a prudkosti, zatiaľ čo kôň predstavuje vitalitu, rýchlosť a vášeň. Spolu vytvárajú „dvojitý oheň“, zosilnenú energiu, ktorá môže priniesť odvážne rozhodnutia, rýchly pokrok, ale aj istú nestálosť, ako informuje portál SBS. Podobne to vníma aj Pan Wang z Univerzity Nového Južného Walesu. Oheň aj kôň podľa nej symbolizujú odvahu, plnú energiu a vysoké tempo. Spojenie týchto dvoch prvkov tak vytvára rok, ktorý podporuje dynamiku, iniciatívu a akciu.

Symbol Ohnivého koňa

Kôň je siedmym zvieraťom čínskeho zverokruhu a tradične symbolizuje neutíchajúcu vášeň, rýchle zmeny a silnú transformáciu osobného rastu. Je spájaný s nadšením, pracovitosťou a ambíciou, no aj s impulzívnosťou, netrpezlivosťou či výbušnosťou. Keď sa k nemu pridá element ohňa, vzniká kombinácia, ktorá sa v popularizačných výkladoch opisuje ako rýchlejšia, odvážnejšia a menej trpezlivá. Takýto rok má skôr rozhýbať plány, než podporovať dlhé vyčkávanie. V roku Ohnivého koňa sa preto odporúča konať odvážne, no zároveň si uvedomovať riziko unáhlených reakcií. Odborníci hovoria o roku, ktorý „odmeňuje odvahu a odhodlanie, no trestá váhanie“. Energia tohto obdobia praje tým, ktorí sú pripravení prevziať iniciatívu a nenechať sa paralyzovať nerozhodnosťou. Symbolicky povedané - je čas nasadnúť na koňa a dokončiť cestu.

Rok Ohnivého koňa môže priniesť výrazné zmeny, nové začiatky a dynamický rozvoj. Zároveň však upozorňuje na potrebu vedome pracovať s vlastným temperamentom a nenechať sa uniesť impulzívnosťou. Po dramatickom roku dreveného hada, období, keď sa mnohí z nás museli zbaviť častí starého života, často nie úplne dobrovoľne, prichádza rok Ohnivého koňa bez možnosti pomalého prispôsobovania sa. Nová realita sa podľa symboliky zverokruhu začne okamžite.

Ako informuje portál Yahoo, čínska astrologička a konzultantka feng šuej Janine Lowe opisuje tento cyklus ako energiu, ktorá vždy otrasie zaužívaným poriadkom a posunie svet dopredu. Ohnivý kôň totiž predstavuje silu pohybu - dynamiku, ktorá si nepýta povolenie, ale prichádza a mení smer. Ukazuje to aj história. Posledný rok Ohnivého koňa v rokoch 1966 až 1967 patril k mimoriadne turbulentným obdobiam: v Číne sa začala Kultúrna revolúcia, ľudstvo prvýkrát úspešne pristálo na Mesiaci, Star Trek aj Beatles zásadne zmenili popkultúru, vzniklo hnutie Black Panther Party, Botswana a Lesotho získali nezávislosť a svetu bol predstavený bankomat. Spoločným menovateľom bola zmena - politická, technologická aj kultúrna. Podľa Lowe bude aj rok 2026 obdobím prelomových momentov v spoločnosti, ale aj chaosu, ktorý sa stane motorom pokroku. Ohnivý kôň, v čínskej tradícii označovaný ako Bing Wu, zosilňuje odvahu, inovácie a iniciatívu, ale zároveň zvyšuje nepokoj a dramatické zvraty. Rok 2026 tak nebude o vyčkávaní. Bude o pohybe. O rozhodnutiach, ktoré treba urobiť rýchlo, a o príležitostiach, ktoré prichádzajú bez varovania. Jedno je isté - čaká nás poriadna jazda.

Oslavy Čínskeho nového roka: Tradície a povery

Lunárny nový rok, ktorého začiatok pripadá v roku 2026 na 17. februára, predstavuje významný kultúrny sviatok. Oslavy sa tradične začínajú už večer predtým a trvajú približne dva týždne, aj keď sa dĺžka sviatkov v jednotlivých krajinách líši. Sviatok má síce hlboké korene v čínskej kultúre, oslavujú ho však aj milióny ľudí naprieč Áziou aj mimo nej. Ide o obdobie rodinných stretnutí, spoločných jedál, výmeny prianí pre šťastie a symbolického privítania nového začiatku.

Medzi tradičné prvky osláv patria ohňostroje, ktoré majú odháňať zlých duchov a prinášať radosť, a tiež výzdoba v znamení zvieraťa daného roka. Charakteristické je aj darovanie červených obálok s peniazmi, známych ako hongbao, ktoré majú priniesť prosperitu a šťastie. Červená farba symbolizuje šťastie a ochranu pred negatívnou energiou, a preto je všadeprítomná počas osláv.V roku Ohnivého koňa však niektorí volia aj pokojnejšie farby, ako bielu či modrú, aby symbolicky vyvážili silnú jangovú energiu ohňa. Podľa princípov rovnováhy jin a jang totiž nadbytok ohňa potrebuje zmierniť prvok vody a pokojnejšiu energiu.

Oslavy čínskeho nového roka

Ohnivý kôň má v niektorých kultúrach aj kontroverznú povesť, čo dokazujú určité povery. V Japonsku sa napríklad rok 1966 niesol v znamení výrazného poklesu pôrodnosti. Dôvodom bola povera, že ženy narodené v roku Ohnivého koňa budú mať príliš silnú a neovládateľnú povahu, čo ich môže znevýhodniť v manželstve. Dnes sa však tieto presvedčenia postupne vytrácajú a vplyv takýchto povier na rozhodovanie o rodinnom živote klesá.

Kôň má v čínskej kultúre mimoriadne významné postavenie. V staroveku bol kľúčový pri vojenských víťazstvách, a preto sa stal symbolom úspechu, vytrvalosti a pokroku. S koňom sa spája aj množstvo ustálených výrazov a prísloví. Jedným z najznámejších je „mǎ dào chéng gōng“, čo v preklade znamená, že s príchodom koňa prichádza úspech. Toto príslovie dokonale vystihuje dynamiku a príležitosti, ktoré sú spájané s rokom tohto vznešeného zvieraťa.

tags: #znamenie #kona #serial