Dejiny medicíny sú pretkané príbehmi o odvážnych, no často aj desivých experimentoch, ktoré posunuli naše poznanie o ľudskom tele a jeho chorobách na novú úroveň. Mnohé z poznatkov, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť, v minulosti ľudia dospeli vďaka drsným a niekedy priam nechutným pokusom, ktoré realizovali aj sami na sebe. Niet sa čo čudovať, že v minulosti ľudia verili toľkým poverám či šamanom, od ktorých čakali zázraky. Podrobiť sa štandardnej liečbe nebolo vtedy ani príjemné, ani bezbolestné.
Boj so žltou horúčkou: Odvaha lekára Ffirtha
Keď v roku 1802 písal Stubbins Ffirth svoju diplomovú prácu, vyvinul teóriu, že žltá horúčka nie je nákazlivá. Aby Ffirth dokázal svoju teóriu, sám na sebe uskutočnil niekoľko experimentov. Ležal pri obetiach nákazy, snažil sa dýchať ten istý vzduch, no keď sa ani po dlhšej dobe nenakazil, rozhodol sa pre čosi radikálnejšie. Čiernymi zvratkami, ktoré boli symptómom tejto choroby, si natrel otvorené rany, ktoré si urobil na predlaktí. Keď sa ani tak nenakazil, rozhodol sa zjesť zvratky priamo vyvrhnuté od pacienta. Tieto hrôzostrašné pokusy, aj keď dnes považované za extrémne, prispeli k pochopeniu prenosnosti niektorých chorôb.
Odhaľovanie tajomstiev bolesti: Kellgren a Lewis
Pre nás možno nič nové, no pre britských vedcov Jonasa Kellgrena a Thomasa Lewisa to bol objav. V 30. rokoch minulého storočia sa títo lekári zameriavali na porozumenie bolesti. Počas roka si viac než tisíckrát injekčne podali rôzne chemikálie a sledovali ich účinky na svaly, šľachy i kosti. Keďže chemikálie na kosti neúčinkovali, Kellgren zvolil niečo omnoho radikálnejšie. Z tejto šialenej a bolestivej skúsenosti máme dôležitý poznatok - kosti naozaj bolia, teda presnejšie, ich hubovitá časť, ktorá svojou štruktúrou len násobí tlakové vibrácie. Tieto experimenty, hoci bolestivé, poskytli neoceniteľné informácie o mechanizmoch vnímania bolesti v kostnom tkanive.
Pásomnica a ľudské telo: Parazitologický experiment Giovanni Grassiho
Giovanni Grassi, talianský parazitológ, našiel pri pitve v roku 1878 črevo plné lariev pásomnice. Väčšina ľudí by sa od toho znechutene odvrátila, no on v tom videl príležitosť, ako preštudovať prenášanie tohto červa. Najprv sa uistil, že on sám nehostí žiadneho parazita, potom prehltol vajíčka, ktoré našiel v črevách mŕtveho a čakal. O mesiac na to našiel vo vlastných výkaloch larvy pásomnice a svoj experiment považoval za úspešný. Grassiho odvaha mu umožnila presne popísať životný cyklus pásomnice a jej prenos na človeka, čo bolo kľúčové pre vývoj prevencie a liečby.
Skorbut a vitamín C: Crandonova drsná cesta k poznaniu
Počas dlhých námorných plavieb bol skorbut chorobou, na ktorú umieralo množstvo námorníkov. Spôsoboval slabosť, ochorenie ďasien, zlé hojenie rán, infekcie a napokon aj smrť. Mladý chirurg John Crandon sa domnieval, že vitamín C môže mať veľký vplyv na hojenie rán. Všetko okrem syra, sušienok a piva vyradil zo svojho jedálnička. Po 4,5 mesiacoch si Crandon všimol, že jeho koža je nezvyčajne drsná a z korienkov vlasov mu vyteká krv. Ďalej vo svojej štúdii nedostal, pretože skolaboval. Dostal dávku 1000 mg vitamínu C a rýchlo sa zotavil. Crandonov experiment, hoci nedokončený, jasne demonštroval ničivé účinky nedostatku vitamínu C a poukázal na jeho zásadný význam pre zdravie.
Cholera a hygiena: Pettenkoferov sebaskúšobný test
Dlhé desaťročia robila cholera ľuďom vážne problémy. Kvôli nedostatočnej hygiene ľahko prepukla v epidémiu, ktorá vyhubila tisícky ľudí. Koncom 19. storočia prišiel lekár Max Josef von Pettenkofer s teóriou, že samotná baktéria cholery nestačí na to, aby spôsobila choleru. Bol presvedčený o tom, že hygiena hrá v prevencii veľmi dôležitú rolu. Ako inak to mohol tento lekár dokázať, ak nie tým, že si sám doprial pohár plný tejto baktérie? (Ne)prekvapivo ochorel, no dávka cholery, ktorú si doprial, bola mierna a preto to prežil. Pettenkoferov riskantný experiment potvrdil jeho hypotézu o multifaktoriálnej povahe cholery a zdôraznil význam hygienických opatrení.
Dve tváre pohlavných chorôb: Hunterov omyl
I keď dlho pretrvával tento názor, nie je to tak; kvapavka a syfilis nie sú rôzne štádiá toho istého ochorenia. Keď v Londýne zúrili tieto pohlavné choroby, rozhodol sa pre experiment. Potreboval na to človeka, ktorý týmito ochoreniami nikdy neprešiel a preto si vybral seba samého. Hnis z rán nakazeného človeka si injekčne aplikoval. Najprv ochorel na kvapavku, potom na syfilis a zdalo sa, že vtedajšie názory sú pravdivé. Až neskôr sa ukázalo, že ide o 2 rôzne ochorenia, a že Hunter mal tú smolu, že sa infikoval od človeka, ktorý ich mal obe naraz. John Hunter svojím experimentom, hoci s nejednoznačným výsledkom, prispel k diskusii o povahe pohlavných chorôb a ich odlišnosti.
Hlboké tajomstvá spánku: Kleitmanove jaskynné experimenty
Vďaka Nathanielovi Kleitmanovi sme sa o spánku dozvedeli viac, než kedykoľvek predtým. Jeho experimenty v polovici 20. storočia nám priniesli informácie o REM spánku či cirkadiánnych rytmoch. Tento zapálený vedec neváhal obetovať ani seba samého, len aby objavil niečo nové. Pri jednom pokuse bol hore 115 hodín vkuse. V roku 1938 strávil 32 dní v jaskyni bez denného svetla, aby preskúmal telesné hodiny. Myslel si, že sa mu ich podarí prestaviť na 28-hodinový rytmus, no to sa mu nepodarilo. Kleitmanove vyčerpávajúce experimenty položili základy modernému výskumu spánku a jeho vplyvu na ľudské zdravie.
Epidurálna anestézia: August Bier a jeho bolestivý objav
Epidurálna anestézia je dnes celkom bežná metóda, ako utlmiť bolesť. Napriek tomu je trochu riskantná, keďže ihla so sérom smeruje rovno do miechy pacienta. August Bier prišiel s touto metódou v roku 1898. Ako sérum používal kokaín a keďže sa mu niekoľkí pacienti sťažovali na vedľajšie účinky, rozhodol sa vyskúšať to na sebe. Pri skúške, keď vysvetľoval svojmu asistentovi, ako mu má zaviesť ihlu, sa veci skomplikovali a pokusná osoba začala krvácať. Keď sa situácia upokojila a Bier dostal veci pod kontrolu, rozhodol sa vyskúšať, či anestézia funguje. Udrel ho do rozkroku, zahasil na ňom cigaru a kopol ho do holene. Bierov sebaskúšobný experiment, hoci s nebezpečným priebehom, overil účinnosť epidurálnej anestézie a prispel k jej zdokonaľovaniu.
Žalúdočné vredy: Barry Marshall a baktéria Helicobacter pylori
Dlho sme si mysleli, že žalúdočné vredy spôsobuje len zlý životný štýl - nesprávna životospráva a stres. Austrálskej fyziológ Barry Marshall mal iný názor - bol presvedčený, že vredy spôsobuje aj baktéria Helicobacter pylori a v roku 1984 sa to rozhodol dokázať tým, že ju prehltol. Po dvoch týždňoch biopsia potvrdila to, čo si Marshall myslel; spomínaná baktéria napadla stenu jeho žalúdka, spôsobila gastritídu a vznik vredov. Marshallov odvážny a kontroverzný experiment revolučne zmenil pohľad na príčiny žalúdočných vredov a viedol k vývoju účinnej antibiotickej liečby.
Srdcový červ u psov: Narastajúce riziko na Slovensku
V posledných rokoch na Slovensku výrazne stúpol počet psov nakazených takzvanou srdcovou dirofilariózou - ochorením, ktoré spôsobuje červ usídlený v pľúcach alebo v srdci. Ukazuje to štúdia, ktorá už 15 rokov mapuje výskyt tohto nebezpečného parazita u psov v našej krajine. Zatiaľ čo v roku 2011 zaznamenali autori štúdie iba jednotlivé prípady, kedy bol pes nakazený nebezpečným červom, v roku 2021 už to bolo takmer 5 % testovaných zvierat, čo špecialisti na parazitárne choroby považujú za vážne zdravotné riziko. Zákerného parazita prenášajú komáre.
Pôvodcom nákazy je hlístovec s názvom Dirofilaria immitis, ktorý môže dorastať až do dĺžky 30 centimetrov. „Doteraz sme sa s týmto parazitárnym ochorením stretávali v rámci Európy skôr v južných štátoch,“ vysvetľuje MVDr. Martina Miterpáková, DrSc. z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Nakazené psy môžu pôsobiť unavene a apaticky, zhorší sa im dýchanie a po fyzickej námahe sa u nich vyskytuje chronický kašeľ. Dôsledky neliečeného ochorenia bývajú fatálne. „Ak z lariev, ktoré preniesol na psa komár, dospeje väčšie množstvo červov a presunú sa do srdca, ich prítomnosť bráni pohybu srdcovej chlopne,“ dopĺňa M. Miterpáková.
Zákernosť ochorenia spočíva v tom, že rozvoj infekcie zaberie niekoľko mesiacov. Larvy, ktoré do krvi psov prenesie komár, sa totiž musia vyvinúť v dospelce. Ochorenie sa tak u psa môže prejaviť aj za viac ako pol roka. Liečba dirofilariózy je komplikovaná a zdĺhavá. Parazit, ktorého usmrtia predpísané lieky, totiž môže spôsobiť upchatie cievy, takzvanú embóliu. Okrem liečivých prípravkov, ktoré zničia samotného červa, tak majitelia musia svojim psom podávať aj prípravky na potlačenie zápalu a tiež antibiotiká. Liečba trvá aj niekoľko mesiacov, kedy je potrebné zaistiť, aby bol pes v pokojnom režime. Nákaze sa pritom dá účinne predchádzať, a to preventívnymi liekmi, ktoré dokážu larvy v krvi zvieraťa zahubiť ešte skôr, ako dospejú. Kým prevencia je ľahká, liečba je komplikovaná, drahá a s neistým výsledkom.
Všetko o srdcových červoch, liečbe a zotavení
Rizikové oblasti na Slovensku
„Ak majiteľ so svojím psom navštívil oblasť so zvýšeným výskytom týchto parazitov a preventívne psa nijako neošetril, je vhodné približne za 6 až 10 mesiacov navštíviť veterinára a požiadať ho o krvný test, ktorý odhalí, či bol infikovaný,“ radí parazitológ prof. MVDr. David Modrý, Ph.D. z Parazitologického ústavu Biologického centra AV ČR. Na Slovensku podľa štúdie hrozí zvýšené riziko nákazy predovšetkým v oblastiach Podunajskej, Záhorskej a Východoslovenskej nížiny, ktoré už parazitológovia považujú za endemické, teda s trvalo vysokým výskytom ochorenia.
Príbuzný z rodu: Dirofilaria repens u ľudí
Srdcový červ, ako sa parazit často prezýva, sa môže usídliť aj v tele človeka, podľa lekárov sú však takéto prípady veľmi výnimočné. Častejšie napáda ľudí jeho rodový príbuzný Dirofilaria repens, ktorý je v strednej Európe všeobecne rozšírenejší. Je to menší červ, ktorý sa usídľuje v podkoží v oblasti hlavy, krku a príležitostne preniká do očí. Napadá zvieratá aj ľudí. Rovnako ako u srdcového červa sa však ľudia nemôžu nakaziť priamym kontaktom s chorým psom. Prenášačom lariev parazita je vždy iba komár. Odborníci preto vyzývajú majiteľov psov, aby ich počas ciest a pobytu v oblastiach, kde je riziko tohto ochorenia, preventívne chránili prípravkami proti vnútorným parazitom.
Staroveké rituály a zdravie: Slovanské novoročné očistné praktiky
Starí Slovania vnímali prechod zo starého do nového roka ako mimoriadne silné obdobie, počas ktorého sa nastavoval nielen osud, ale aj zdravie tela a duše na nasledujúce mesiace. Pre Slovanov bol nový rok spojený s očistou. Pred jeho príchodom sa dbalo na očistu tela teplou vodou, často s pridaním bylín ako palina, materina dúška či borievka. Tieto rastliny mali symbolicky aj prakticky odohnať choroby, posilniť imunitu a prečistiť pokožku. Dôležitá bola aj vnútorná očista. V posledných dňoch roka sa jedlo striedmo, vyhýbalo sa ťažkým jedlám a alkoholu. Oheň zohrával v slovanskej kultúre kľúčovú úlohu. Novoročný oheň alebo obnovený domáci kozub symbolizoval životnú silu, teplo a ochranu pred chorobami. Zdravotný rozmer mal aj samotný pobyt pri ohni.
Novoročné jedlá neboli len symbolické, ale aj funkčné. Konzumovali sa potraviny, ktoré mali zabezpečiť silné telo a dobré trávenie. Med bol považovaný za posvätnú potravinu, ktorá mala chrániť pred chorobami, posilňovať pľúca a dodávať energiu. Kapusta a kvasené potraviny zabezpečovali vitalitu a dobré trávenie. Cesnak a cibuľa mali v novoročnom období zvláštne postavenie. Na nový rok sa kládol dôraz na to, čo človek robí ako prvé. Prvé kroky, prvé jedlo či prvé slová mali ovplyvniť celý rok. Verilo sa, že ak je ráno človek zdravý, čistý a pokojný, zdravie ho bude sprevádzať po celý rok. Niektoré zvyky zahŕňali aj ochranné amulety z bylín, ktoré sa nosili pri tele. Aj počas zimy sa Slovanom odporúčal mierny pohyb na čerstvom vzduchu, často spojený s obradnými obchôdzkami dediny. Pre starých Slovanov bol nový rok obdobím, keď sa zdravie nebralo ako samozrejmosť, ale ako výsledok rovnováhy medzi telom, prírodou a psychikou.
Biblické paralely: Izaiášovo proroctvo o chorobách a obnove
Kniha proroka Izaiáša obsahuje silné obrazy chorôb, hriechu a Božej spravodlivosti, ktoré rezonujú aj v kontexte medicínskych poznatkov. V prvej kapitole Izaiáš opisuje stav Izraela ako chorého tela: „Celá hlava je nezdravá a celé srdce choré. Od päty po temä nič na ňom celého: puchlina a jazva a rana čerstvá, nevytlačená, neobviazaná a nezmäkčená olejom.“ Tieto slová metaforicky opisujú stav národa, ktorý sa vzdialil od Boha, čo sa prejavuje v jeho vnútornom rozklade. Pán vyčíta svojmu ľudu, že namiesto skutočnej oddanosti prináša márne obete a hovorí: „Vaše ruky sú plné krvi.“ Prorok vyzýva k očiste a spravodlivosti: „Obmyte, očistite sa, odstráňte mi pred očami zlosť svojich skutkov, prestaňte robiť zlo! Učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu!“
V ďalších kapitolách Izaiáš hovorí o budúcej obnove a príchode Mesiáša. „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.“ Toto svetlo symbolizuje nádej a uzdravenie. Proroctvo o Emanuelovi, „zázračnom Radcovi, mocnom Bohu, večnom Otcovi, Kniežati pokoja“, hovorí o Mesiášovi, ktorý prinesie spravodlivosť a uzdravenie nielen národu, ale aj celému stvoreniu. Izaiášove slová o tom, ako bude Mesiášova vláda „veľká a pokoj bude bez konca“, naznačujú hlbokú transformáciu, ktorá presahuje rámec bežného lekárskeho liečenia. Je to vízia celostného uzdravenia, ktoré zahŕňa telo, dušu aj spoločnosť.
„V ten deň Pán zmyje škvrnu dcér Sionaa od Jeruzalema odstráni jeho krvduchom súdu a duchom zápalu.“ Táto pasáž sľubuje očistenie od hriechov a nespravodlivostí, ktoré sú prirovnávané ku krvavým ranám. Nový Jeruzalem bude miestom, kde „nebude viac chorôb, ani smrti.“ Tieto proroctvá ukazujú na túžbu po dokonalom zdraví a obnove, ktorá je hlboko zakorenená v ľudskej skúsenosti a ktorá sa v rôznych formách prejavuje naprieč kultúrami a históriou.