Slovo "exorcista" často vyvoláva obrazy temných tajomstiev a, pre mnohých kresťanov, nejasné chápanie jeho úlohy. Predstava exorcistu je často formovaná americkými filmovými horormi, ktoré zobrazujú túto službu ako niečo z dávnej minulosti, zahalené v mystike a strachu. Avšak služba exorcistu je nielen potrebná, ale aj aktuálna v dnešnej dobe. Cirkev, prostredníctvom svojich biskupov, poveruje niektorých kňazov touto špecifickou službou, ktorá je zameraná na oslobodenie ľudí od vplyvu zlých duchov.
Existencia diabla: Viac než len symbol zla
V súčasnom období sa mnohí, vrátane kresťanov a dokonca aj niektorých teológov, potýkajú s otázkou existencie diabla. Argumenty na podporu viery v diabla nemôžu pochádzať z filozofie či prírodných vied, pretože diabol je bytosť nadprirodzená. Filozofia a prírodné vedy sa môžu zaoberať len prirodzenými problémami. Je preto chybou, ak sa tieto disciplíny snažia diskutovať o existencii diabla. Argumenty možno čerpať výlučne z Písma. Sväté písmo je plné zmienok o diablovi, dokonca častejšie hovorí o diablovi ako o Duchu Svätom. Biblia jednoznačne nepripúšťa pochybnosti o existencii diabla.
Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia začali niektorí teológovia z Holandska a Talianska spochybňovať skutočnú existenciu diabla. Tvrdili, že Ježiš hovoril o diablovi v Písme len preto, aby sa prispôsobil mentalite svojej doby. Toto tvrdenie je neopodstatnené, pretože Ježiš nemohol klamať. Pápež Pavol VI. tieto myšlienky prísne zavrhol, a preto nie je potrebné im venovať nadmernú pozornosť. Keď sa hovorí o existencii diabla, nemyslí sa tým len existencia zla, ale skutočná existencia Zlého ako osobného bytia. Diabol je bytosť, ktorú Boh stvoril ako dobrú a v počiatkoch mal dobrý vzťah k Bohu. Neskôr sa však diabol vzbúril proti Bohu, bol z neba vyhnaný a tak vzniklo peklo. Nanešťastie, diabol neustále útočí na ľudí, aby ich odviedol od Boha a Ježiša. Avšak, je dôležité si uvedomiť, že diabol je už porazený, pretože Ježiš zvíťazil na kríži.
Úrad exorcistu: Služba Cirkvi od jej počiatkov
V období, ktoré rezonuje slovami Jána Pavla II. o Cirkvi ako o "dome zo skla", je úrad exorcistu zahalený tajomstvom. Niektorí si predstavujú exorcistu ako stredovekého inkvizítora, iní zase podľa amerického filmu "Exorcista". Exorcizmus je však služba ľuďom, s ktorou sa stretávame už od počiatkov Cirkvi. Počas storočí Cirkev nepociťovala potrebu exorcistu nie preto, že by diabol prestal útočiť na ľudí, ale skôr kvôli vtedajšej mentalite. Napríklad v ortodoxných gréckych cirkvách bol úrad exorcistu vždy dôležitou cirkevnou službou.
V posledných desaťročiach sa však situácia zmenila. Ľudia začali žiadať kňazov o pomoc, pretože cítili pôsobenie diabla vo svojom živote. Cirkev začína otvárať svoje oči a na celom svete vyberá kňazov pre úrad oficiálneho exorcistu. Keď Ježiš posielal učeníkov ohlasovať evanjelium, vždy im prikázal, aby uzdravovali chorých a vyháňali diablov. Teda uzdravenie a oslobodenie spod vplyvu Zlého tvorí jeden celok s ohlasovaním evanjelia. Evanjelizácia bez dôkazu pravdivosti tvrdení, ktorými sú práve uzdravenie a oslobodenie, nie je úplná. Ježiš poveril apoštolov, aby boli exorcistami, a dal im moc uzdravovať a oslobodzovať. Neskôr túto moc rozšíril aj na sedemdesiatich dvoch učeníkov.
Keď sa učeníci vrátili z ohlasovania evanjelia, s radosťou oznámili Ježišovi, že aj zlí duchovia sa im podriaďovali v jeho mene. Ježiš im povedal: „Neradujte sa z toho, že sa vám poddávali duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“ (porov. Lk 10, 17-20). Táto moc bola rozšírená aj na 72 učeníkov. Pred svojím nanebovstúpením dal Ježiš túto moc celej Cirkvi, všetkým veriacim. Povedal: „Tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov…“ (porov. Mk 16, 17). Každý kresťan, každý veriaci má teda moc vyháňať diabla zo seba samého. Ak sa táto služba vykonáva na sebe samom, hovorí sa o autoexorcizme, ktorý nie je nebezpečný. Vykonávať ho na druhých však možno len s poverením od biskupa.
Treba rozlišovať medzi modlitbou za oslobodenie a exorcizmom. Konať exorcizmus znamená používať liturgické, oficiálne modlitby Cirkvi, čo môže robiť iba oficiálny exorcista. Každý človek sa však môže modliť za druhého, aby bol oslobodený od Zlého. Film o exorcistovi síce môže obsahovať zveličenia, ale mnohé javy, ktoré sú v ňom zobrazené, sú reálne. Keď človek koná službu exorcistu, stretáva sa s javmi, ktoré, ak by ich priamo nezažil, by považoval za veci patriace len do sveta filmu. Každý exorcista potvrdí, že mnohé z týchto javov sú skutočné.
Táto omša VYHÁŇA diabla! Exorcisti ju MILUJÚ, no Cirkev ju POTLÁČA?
Rímsky rituál: Potreba reformy starobylého obradu
V súvislosti s exorcizmom sa často spomína aj príprava nových predpisov alebo spôsobov exorcizmu zo strany Svätého Otca. Možno sa tým myslí nový Rímsky rituál, teda nové liturgické modlitby pre exorcistov. Po Druhom vatikánskom koncile boli pripravené a vydané všetky predpisy týkajúce sa sviatostí, okrem rituálu pre exorcistov. Dôvodom bolo, že keď kongregácia rozoslala "návrh" nového rituálu, neprijal ho ani jeden exorcista na svete, pretože sa zdá, že jeho tvorcovia nemali skúsenosti so skutočným exorcizmom. Kongregácia teraz pripravuje ďalší rituál, ktorý je predmetom štúdia.
Je potrebný nový Rímsky rituál pre exorcistov, pretože posledný bol vydaný v roku 1614. Odvtedy sa používa starý Rímsky rituál, ktorý je síce hodnotný, ale potrebuje reformu.
Vplyv okultizmu a New Age: Odklon od skutočnej viery
Koniec 20. storočia je poznačený obrovským rozmachom astrológie, numerológie, ezoteriky a východných "duchovných" prúdov. Pentagram, jing-jang či obrátený kríž sa stávajú súčasťou imidžu mladého človeka. Tieto veci nemožno nazvať nevinnými, pretože privádzajú k záveru, že spásou nie je Ježiš, ale tieto metódy sa stávajú učiteľom a vodcom namiesto Ježiša. Ježiš povedal: „Ja som Cesta, Pravda a Život.“ Keď sa kladie dôvera do okultných metód, zrieka sa Ježiša. Mnohí, ktorí tieto veci používajú, sú nevinní, pretože tak konajú z nevedomosti. Samotné metódy však nie sú nevinné. Kniha Deuteronómium (18, 9-12) jasne hovorí, že Bohu sa priečia astrológia, čarodejníctvo, mágia, vypytovanie sa duchov alebo veštcov, či nosenie talizmanov. Ježiš nám hovorí, že sa mu tieto veci nepáčia a sú ohavnosťami pred Jahvem.
Počas posledných rokov došlo k explózii okultných metód a praktík. Nanešťastie, ľudia opúšťajú Boha. Keďže človek nemôže žiť bez Boha, uctieva falošných bohov, snaží sa objaviť boha v sebe, snaží sa objaviť v sebe sily, ktoré by nahradili skutočnú moc pochádzajúcu od Boha. Kresťania, ktorí vyznávajú, že Ježiš je Pán, by mali vyvinúť univerzálne úsilie proti týmto záležitostiam. Žiaľ, mnohí mladí ľudia podľahli klamstvu, nosia amulety a iné symboly, ktoré nosia aj satanisti. Avšak, nemožno povedať, že mladý človek, ktorý nosí amulet alebo satanský symbol, je nevyhnutne satanista.
Kurzy rozšírenia vedomia a metódy New Age: Neznáme duchovné sily
Na Slovensku sa veľmi rozšírili tzv. kurzy rozšírenia vedomia, ako Silvova metóda a reiki. Tieto metódy sa evidentne pohybujú vo svete "neznámych" duchovných síl. Kresťan by si mal o nich myslieť, že patria do sveta neznámych duchovných síl. Duchovné sily majú dva zdroje: Boh alebo diabol. Nie je možný prirodzený zdroj, pretože ide o duchovné sily. Ak zdrojom týchto metód nie je Boh, ide určite o manipuláciu zlého ducha. Zdrojom nemôže byť Boh, pretože tí, ktorí experimentujú s týmito metódami, sa snažia objaviť v sebe samých sily a myslia si, že prostredníctvom nich môžu sami seba zachrániť, čiže nepotrebujú Spasiteľa. Títo ľudia hľadajú spasiteľa v sebe samých. Hovoria o Kristovi v sebe, ale nie je to osobný Kristus, ale len sila, ktorá z nich vychádza. Toto je veľké nebezpečenstvo všetkých metód hnutia New Age, či už ide o Silvovu metódu, reiki, transcendentálnu meditáciu, univerzálnu energiu, alebo o snahu objaviť energie v človeku.
Pán nám nehovorí, že nemáme v sebe rozvíjať sily, ktoré máme. Ale nie do tej miery, aby sme odstránili Ježiša zo svojho života a mysleli si, že tieto sily nás spasú. S týmito vecami sa nedá experimentovať. Je škoda, že členovia určitých rehoľných komunít na Slovensku sa snažia získať dovolenie od svojich predstavených na tieto praktiky. Predstavení nemôžu na ne dať povolenie. Ak niečo robíme s dovolením predstavených, neznamená to, že sa táto vec zmení na dobrú. Ide tu o veľmi nebezpečné metódy, a musíme všetkých upozorniť na nebezpečenstvo, ktoré tu hrozí. Ide o veľmi riskantné veci, ktorým sa treba vyhýbať.
Opresia, posesia a kliatba: Rozlíšenie a postup
V prípade podozrenia na posadnutie diablom je dôležité rozlíšiť medzi opresiou a posesiou. Opresia znamená, že diabol nevstupuje do tela človeka, ale útočí na určitú oblasť jeho osobnosti, napríklad na sexuálnu oblasť, oblasť ambícií, pýchy, peňazí, alebo inú. Keď človek trpí opresiou, cíti sa schopný nasledovať Krista, ale v citlivej oblasti sa cíti zablokovaný, pretože diabol objavil jeho slabú stránku a útočí na ňu. V takomto prípade sa možno za postihnutého pomodliť modlitbu za oslobodenie. Modliť sa môže ktokoľvek, nie je potrebný exorcista, pretože Ježiš dal moc nad diablom každému, kto v neho verí. Dôležité je uvedomiť si, že počas modlitby oslobodenia sa neoslovuje zlý duch, ale obracia sa reč na Ježiša a prosí sa ho o oslobodenie postihnutého. Okrem toho sa postihnutému pomáha, aby sa zriekol zlého ducha, ktorý na neho útočí v danej oblasti.
Posesia je čosi iné. Keď sa hovorí o posesii, znamená to, že človek je posadnutý diablom aj vo svojom tele. Diabol má v moci nielen telo, ale aj vôľu a intelekt človeka takým spôsobom, že počas útoku človek nemá potrebnú slobodu nad pohybmi svojho tela, nad svojimi myšlienkami a vôľou. Posesia existuje, ale je zriedkavá. Aj keď kňaz nie je schopný oslobodiť určitú osobu pomocou liturgických exorcizmov, môže sa nad ňou pomodliť modlitbu oslobodenia. Snaží sa útočiť na Zlého nie prostredníctvom exorcizmovej modlitby, ale pomocou iných spontánnych modlitieb, ktoré často vedú k úplnému oslobodeniu človeka od útokov zlého ducha.
Šokujúcim faktom je, že posadnutie môže zapríčiniť aj iná osoba urieknutím či prekliatím, a to nielen v afrických kmeňoch, ale aj u nás. Kliatba je predmetom čiernej mágie. V praxi to znamená, že ľudia idú za čarodejníkom a žiadajú ho, aby vyslovil nad nejakým človekom zariekaciu formulu, niečo zlé. Kliatbu možno uskutočniť aj slovami a myšlienkami. Preklína sa osoba, lebo sa jej želá niečo zlé. Keď sa prosí o kliatbu, táto "modlitba" nevystupuje k Bohu, ale k diablovi. Boh požehnáva, diabol preklína. Boh chce človeku dobro, diabol zlo.
Ako reagovať vtedy, keď nás ľudia prekľajú, alebo ak sa stretneme s ľuďmi, ktorí sú prekliati? Predovšetkým si treba uvedomiť, že kliatba zasiahne iba vtedy, ak sme pre ňu otvorení. Sme otvorení pre kliatbu vtedy, ak sme otvorení pre hriech, ak koketujeme s okultizmom alebo so špiritizmom. Môžeme byť obeťou kliatby aj vtedy, ak nás trápi nejaká psychologická slabosť. Preto sa v procese uzdravovania snažíme o posilnenie emócií a získanie nad nimi kontroly.
Čo by ste mali robiť, ak cítite, že vás niekto preklial, alebo ak stretnete človeka, nad ktorým bola vyslovená kliatba? Musíte sa jednoducho dištancovať od kliatby. Ak ide o vás, v Ježišovom mene sa zrieknite kliatby. Ak ide o druhého človeka, pomôžte mu zrieknuť sa kliatby. Ak skutočne veríte, potom mocou, ktorú vám dal Ježiš, mocou nad zlými duchmi, môžete oslobodiť seba alebo druhých spod moci kliatby, a to mocou Ježiša Krista a v jeho mene. Ak však ostanete v hriechu, alebo ak osoba, nad ktorou bola vyslovená kliatba, sa v zásade rozhoduje pre hriech, potom dvere i okná jej duše ostávajú otvorené. V takomto prípade sa postihnutý človek oveľa ťažšie zbaví kliatby, alebo sa dokonca môže stať obeťou ďalších kliatieb. Veríme, že Ježiš je na našej strane, a sme presvedčení, že je to tak, takže mu musíme dôverovať. Ľudia často venujú príliš veľkú pozornosť kliatbe, čo ich môže viesť k tomu, že sa stanú jej obeťami. Najlepšie je uprieť pohľad na Ježiša, a nie na zlo, ktoré nám druhí ľudia môžu spôsobiť.
Osobné skúsenosti a úrad exorcistu
Úrad exorcistu je veľmi osobná otázka. Exorcista si tento úrad neželal, ani sa oň nesnažil získať. Okolnosti ho však viedli tak, že sa stretával s mnohými ľuďmi, ktorí potrebovali oslobodenie od zlého ducha.
V Európskej magickej tradícii sa exorcizmus vykonáva rôznymi spôsobmi. Mág najskôr podnikne astrálnu cestu, aby zistil, aký démon spôsobil posadnutie. Popisuje sa exorcizmus podľa magickej tradície, ktorý sa väčšinou dobre používa aj v Európe. Na oltári sú dve biele sviečky, krucifix a pentagram. Ako kadidlo sa používa zmes z pravého kadidla (olibanum), myrhy, styraxu a dračej krvi. Pred začatím exorcizmu sa vykoná pentagramový rituál. Nasledujú modlitby a zaklínadlá, ktoré sú zamerané na vyhnanie zlého ducha.
Všeobecné odporúčania pri exorcizme
Pre tých, ktorí sa cítia byť ovplyvnení zlými silami alebo negatívnymi energiami, existujú určité odporúčania. Odporúča sa kúpeľ v slanej vode v čase novu alebo splnu mesiaca, alebo keď sa človek necíti komfortne. Na jeden kúpeľ je dobré použiť približne 1 kg soli. Dĺžka kúpeľa by mala byť 12 až 16 minút. Soľ môže byť podľa vlastného výberu. Ďalej sa odporúča každý deň meditovať pri jednej bielej sviečke. Medzi ďalšie odporúčania patrí čítanie duchovnej literatúry alebo počúvanie audioknížiek. Večer sa odporúča jesť cesnak, piť čaj zo šalvie lekárskej a dbať na dostatok spánku. Dôležité sú aj fyzické cvičenia, ako napríklad 5 Tibeťanov, Pozdrav Slnku, Pozdrav Mesiacu alebo cvičenia podľa Mirzakarima S. Norbekova. Pri cvičeniach je dôležité sa usmievať, zamerať sa na pozitívnu emóciu a na dýchanie. Netreba zabúdať ani na dlhšie prechádzky v prírode. Ak démoni zobudia človeka v noci, odporúča sa potichu počúvať audioknižky od Eckharta Tolleho.
Je dôležité nekombinovať a neužívať všetky tieto doplnky výživy naraz. Odporúča sa užívať buď iba jeden z nich alebo reishi súčasne s olejom z čierneho kmínu. Každý prípravok sa odporúča užívať približne jeden mesiac alebo dva týždne.
Upozornenie: Odporúčania pre zdravie uvedené na tejto webovej stránke nenahrádzajú návštevu lekára. Obsah webovej stránky slúži výlučne len na informačné účely. Meditácie a užívanie doplnkov výživy je na vlastné nebezpečenstvo a na vlastné riziko.
Rozdiel medzi démonom a diablom
Je potrebné rozlíšiť pojem démon a diabol. V Novom zákone sa predpokladá existencia démonov ako samozrejmosť. Ježiš sa pri ceste gerazským krajom stretáva s posadnutým mužom, ktorý žil v hroboch a nikoho sa mu nedarilo skrotiť. Ježiš démonov prinútil opustiť mužovo telo a pýtal sa ich na meno. Démoni odpovedali, že si hovoria "Légie", pretože ich je veľa. Ježiš dovolil démonom, aby vstúpili do stáda ošípaných, ktoré sa potom vrhlo zo zrázu do mora.
V počiatkoch kresťanstva bola viera v existenciu démonov a nevyhnutnosť exorcizmu rozšírená. Avšak, z hľadiska Nového zákona je diametrálny rozdiel medzi démonom a Diablom. Človek však môže byť posadnutý aj Diablom. V Lukášovom evanjeliu sa môžeme dočítať, že Satan vstúpil do Judáša Iškariotského a vnukol mu myšlienku, aby Ježiša zradil.
Okrem exorcizmu posadnutých sa v kresťanstve rozvinuli tzv. krstné exorcizmy, ktoré sú menej dramatické, ale nesú podobný význam. Ide o obrad vyháňania zlých síl z katechumena, teda človeka pripravujúceho sa na krst. Formule krstných exorcizmov predstavujú v dejinách kresťanstva dôležitú súčasť krstu.
Exorcizmus v rôznych náboženstvách a pohľady psychiatrie
Exorcizmus tvorí aj dnes súčasť katolíckej náuky a liturgie. Rozlišuje sa tzv. malý a veľký (slávny) exorcizmus. Malý exorcizmus je obrad, ktorým sa katechumen pri krste zrieka diabla. Priebeh veľkého exorcizmu stanovuje revidovaná časť Rímskeho rituálu. Katechizmus katolíckej cirkvi (čl. 1673) píše, že exorcizmus „je zameraný na vyháňanie zlých duchov alebo vymanenie z diabolského vplyvu, a to skrze duchovnú právomoc, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi.“
V súčasnej praxi sa kladie veľká pozornosť, aby „posadnutie zlým duchom nebola zamenená so psychickou chorobou“. Rozdiel medzi posadnutosťou démonmi a duševnou poruchou vníma aj katolícka cirkev, ktorá zdôrazňuje, že treba odlíšiť posadnutosť od duševných chorôb a že exorcizmus nemožno na duševné poruchy aplikovať. Skúsení exorcisti často kladú dôraz na to, že hociktorý človek trpiaci ťažkosťami, ktorý vyhľadáva exorcistu, potrebuje skôr starostlivosť lekára - psychiatra. Na druhú stranu aj dnes existujú prípady duševných ťažkostí, ktoré nie sú úplne riešiteľné v paradigme existujúcej psychiatrie. Vtedy je možné, v prípade súhlasu chorého, požiadať o pomoc exorcistu.
Pravoslávna cirkev má vlastnú tradíciu vykonávania exorcizmu. Väčšina starých protestantských cirkví exorcizmus nevykonáva, na rozdiel od letničných hnutí.
Exorcizmus zrejme tvoril súčasť islamu už od jeho začiatku. Prorok Mohamed a jeho stúpenci vyháňali zlé bytosti z tiel veriacich pomocou veršov z Koránu. V budhizme existujú rituály, ktoré majú chrániť proti nebezpečenstvu a vyháňať vplyvy zlých síl. V hinduizme sa posadnutosť niekedy považuje za svätý stav, pokiaľ do tela vstupuje bohyňa Kálí. V taoizme vykonávajú exorcizujúce obrady taoistickí kňazi.
Z pohľadu psychiatrov "stav posadnutosti" neexistuje, alebo to, čo je z hľadiska exorcizmu posadnutosť, má prirodzenú príčinu v duševnej chorobe. Ateizmus, ako presvedčenie bez viery v Boha či duchovné bytosti, považuje stav posadnutosti za neprijateľný. Exorcizmus v jednotlivých náboženstvách preto z hľadiska ateizmu nemá reálne odôvodnenie.
Medzinárodné združenie exorcistov a nové smernice
Otec Gabriele Amorth, člen Medzinárodnej pápežskej mariánskej akadémie, založil Taliansku asociáciu exorcistov a neskôr Medzinárodnú asociáciu exorcistov (AIE). Tá bola oficiálne uznaná Vatikánom. V posledných rokoch zažíva exorcizmus rozmach nielen vo východnej Európe, ale aj v južnom Taliansku, Španielsku a celej južnej Amerike.
Okrem samotného exorcizmu, ktorý v katolíckej cirkvi môže vykonávať iba kňaz z poverenia biskupa, existuje aj inštitút Modlitby za uzdravenie a oslobodenie. Táto modlitba môže byť prednesená ktorýmkoľvek vysväteným kňazom a jej primárnym cieľom je zbaviť človeka zviazanosti s pôsobením zlého. Služba exorcistu bola jedným z nižších svätení a bola veľmi rozšírená.
Nové smernice pre exorcizmus, ako napríklad nový Rímsky rituál, sa snažia zohľadniť skúsenosti a potreby modernej doby, pričom sa opierajú o dlhoročnú tradíciu a učenie Cirkvi. Je dôležité, aby sa pri týchto obradoch postupovalo rozvážne a prísne zachovávali predpisy stanovené Cirkvou. Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi. Veľmi odlišný je prípad chorôb, najmä psychických, ktorých liečenie patrí do oblasti lekárskej vedy.